Dvakrát v mojom živote sa mi stalo, že som do niečoho vhupol absolútne sebavedomo a vzápätí som si uvedomil, že som v skutočnosti na tieto veci zúfalo nepripravený. Prvou z nich bolo manželstvo a tou druhou rodičovstvo.
Vyzerá to tak, že nie som jediný. Nedávna štúdia uverejnená v Perspectives on Family Ministry zistila toto:
85 percent kresťanských rodičov priznalo, že napriek tomu, že si uvedomujú, že sú zodpovední za duchovný rozvoj svojich detí… veľká väčšina z nich sa nijako osobne nezapája do žiadnych aktivít, ktoré by mohli ich deti viesť k duchovnej zrelosti okrem toho, že ich vodia do kostola.
V dnešnej dobe čelíme kríze rodičovstva a kým sa nám ju nepodarí zvládnuť, každá naša snaha o interakciu s kultúrou okolo nás zlyhá.
Žalm 127 sa špecificky venuje téme rodičovstva:
Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú; ak Hospodin nestráži mesto, márne bdie strážnik. Márne zavčasu vstávate, neskoro si líhate a jedávate chlieb tvrdej námahy; on zatiaľ svojmu milému dáva spánok. Dedičstvo Hospodina sú synovia, odmena je plod života. Čím sú šípy v ruke hrdinu, tým sú synovia splodení v mladosti. Blahoslavený muž, ktorý si nimi naplnil tulec; nevyjde na hanbu. (Ž 127:1-5)
Tento Žalm zjavuje naše zúfalstvo v rodičovstve, náš cieľ v rodičovstve, naše zdroje v rodičovstve a našu nádej v rodičovstve.
Naše zúfalstvo v rodičovstve: Sme bezmocní
Z prvého verša Žalmu 127 je jasné, že na to, aby nejaký dom obstál, musí ho postaviť Boh. Ale mnohí rodičia majú filozofiu rodičovstva, ktorú som si sám pre seba nazval „Beatles filozofia“: jediné, čo potrebuješ je láska. Bežná múdrosť akceptovaná v dnešnom svete je, že ak máš lásku, všetko ostatné dopadne dobre. Ale ja poznám aj rodičov, ktorí svoje deti skutočne veľmi a hlboko milujú – no aj tak sú hroznými rodičmi.
Láska nestačí. Biblia nás učí, že naše deti majú oveľa väčší problém než je len problém s ich správaním. Majú problém so svojím srdcom. Sú duchovne mŕtve. A žiadna miera lásky nie je dostatočná na to, aby to zmenila.
Jedna z najlepších rád, akú som kedy na tému rodičovstva dostal je táto: Buď ich otcom, nie ich pastorom. Pastor je večne zaneprázdnený tým, že im hovorí, v čom všetkom potrebujú pridať, ich otec je jednoducho nadšený z toho, kým skutočne sú. Nijakým spôsobom sa ti nepodarí zmeniť srdcia tvojich detí. To môže urobiť len Duch Svätý a on to robí v bezpečnosti bezpodmienečnej lásky.
Ak sa zameriate na srdcia svojich detí a nie na ich správanie, zmení to úplne všetko – vrátane toho, ako ich vychovávate, ako sa modlíte a ako oslavujete ich úspech.
Náš cieľ v rodičovstve: Misia
Žalm 127:4-5 hovorí: „Čím sú šípy v ruke hrdinu, tým sú synovia splodení v mladosti. Blahoslavený muž, ktorý si nimi naplnil tulec; nevyjde na hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.”
Na čo je niekomu šíp? Jim Elliot, ktorý vysvetľoval svojej matke a otcovi, prečo chce opustiť sľubnú kariéru v Spojených štátoch, aby sa stal misionárom v Južnej Amerike, povedal:
Načo je tulec, ak nie na to, aby bol plný šípov? A na čo sú šípy, ak nie sú na to, aby sa strieľali? A tak, silnými rukami modlitby, napnite tetivy a vystreľte šípy – všetky a rovno do radov Nepriateľa.
Naše deti nám boli dané za účelom misie. Keď s nimi nenarábame ako so šípmi, ale narábame s nimi ako s našimi doplnkami, nielenže zabraňujeme ich rozvoju, ale ich aj odrádzame od toho, aby vôbec hľadali Boží plán.
Sme povolaní nasledovať Ježiša a pozvanie do misie je pre všetkých rovnaké: Nasleduj Ježiša a on z teba spraví rybára ľudí. Keď Ježišove pozvanie prijmeš, prijmeš aj jeho pozvanie do misie. To je pravda, ktorá by mala formovať aj to, akým spôsobom vychovávame naše deti.
Naše zdroje v rodičovstve: Domov a cirkev
Tento Žalm má dve obecenstvá: rodičov a širšiu komunitu. Bol čítaný pri narodení každého židovského bábätka a spievaný pútnikmi, keď vystupovali do Jeruzalema na svojej každoročnej púti.
Je to preto, lebo Boh má dve „záhrady”, v ktorých naše deti rastú: domov a cirkev. Náš domov je miestom, kde naše deti môžu vidieť to, ako žijeme život evanjelia a môžu sa naučiť dôverovať jeho moci.
Naše deti sa menej naučia dôverovať evanjeliu tým, ako dobre ho dokážeme vyjadriť a viac tým, ako sa správame k iným ľuďom. Vidia nás prejavovať ľuďom takú bezpodmienečnú lásku, milosrdnosť, vernosť, odpustenie a láskavosť, akú hovoríme, že k nim má Boh?
Deti takisto potrebujú, aby im do života rozprával ešte niekto iný okrem ich rodičov a aby podporoval to, čo počúvajú doma. Reggie Joiner v Parenting Beyond Your Capacity píše: „Deti potrebujú viac ako len rodinu, ktorá im dáva bezpodmienečné prijatie a lásku, potrebujú kmeň, ktorý im dá pocit, že niekam patria a že to niečo znamená.“
Spolu s mojou manželkou sa snažíme byť v tomto ohľade veľmi zámerní. Presťahovali sme sa do susedstva, o ktorom vieme, že naše deti budú vyrastať obklopené ďalšími kresťanskými rodinami, ktoré ich budú ovplyvňovať, keď budú rásť, a investovali sme do strategických vzťahov s inými rodičmi, ktorí môžu hovoriť evanjelium do životov našich detí.
Deti sa stanú takými ako je ich komunita a preto ich potrebujeme vychovávať v širšej komunite viery.
Naša nádej v rodičovstve: Božia milosť
Vo veršoch zo Žalmu 127 je znakom, že kráčaš s Bohom spánok. Ale keď spíš, kto stráži mesto?
Boh ho stráži. Ty máš robiť to, čo môžeš a zvyšok musíš nechať na Bohu.
Apoštol Pavol hovorí: „Ako by nám ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, nedaroval s ním všetko?” (Rim 8:32). Boh ťa spasil, keď si bol jeho nepriateľom. Teraz, keď si jeho priateľom, nemyslíš si, že ti pomôže vychovať tvoje deti v poznaní evanjelia? Dôveruj mu. Jeho láska sa nikdy nevzdá a jeho milosť sa nikdy neminie.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
