Dalo by sa povedať, že neexistuje formatívnejší moment vzťahu než ten, ktorý nasleduje hneď potom, ako s vami niekto blízky zdieľa svoju bolesť. Vzťahy sú definované tým, čo sa stane v týchto pár posvätných sekundách. Vaše slová môžu uzdraviť alebo ublížiť, komunikovať lásku alebo odsúdenie, vybudovať alebo zničiť dôveru.
Počúvanie je takmer vždy tým najistejším spôsobom ako sa postarať o priateľa, ktorý trpí, pretože vďaka nemu môžeme prejaviť dôveru, budovať porozumenie, otvárať dvere k sebapoznaniu a rastu a mocne komunikovať Kristovo srdce a lásku. Ježiš bol v službe počúvania výnimočne dobrý a chce, aby sme kráčali v jeho šľapajach.
Ježiš však trpiacim nielen načúval, ale hovoril im aj životodarné slová. Hoci by sme mali vždy ľudí najprv počúvať, mali by sme aj hľadať príležitosti, kedy im môžeme povedať slová nádeje a povzbudenia. Správne načasované slovo môže priniesť požehnanie a dokonca aj uzdravenie: „Príjemné slová sú medový plást, sladkosť pre dušu a vzpruženie pre kosti“ (Prís 16:24, pozrite aj Prís 12:18; Prís 25:11).
Bohužiaľ sa nám často stane, že nevieme, aké slová hovoriť do života blízkym, ktorí trpia. Mať poruke týchto sedem nápomocných fráz sa vám v takých situáciách môže zísť.
1. „Ďakujem, že si mi o tom povedal/a.“
Keď niekto pred vami odhalí svoje srdce, zverí vám vlastníctvo nespočítateľnej hodnoty, hovorí vám: Dôverujem ti, že s touto informáciou budeš nakladať starostlivo. Uvedomte si privilégium, ktoré sa vám v takomto momente dostáva. Je to česť, že vám niekto dôveruje do takej miery, že je ochotný byť pre vami zraniteľný. Uctite si toho človeka, tým, že vyslovíte svoju vďaku.
Keď vyjadríte vďačnosť, hovoríte: Si pre mňa vzácny a som vďačný, že si mi zveril niečo také vzácne, ako tvoje srdce. Uznať hodnotu srdca a pocitov trpiaceho človeka je jedným z najjednoduchších a najefektívnejších spôsobov, ako mu prejaviť úctu.
2. „Je to ťažká situácia.“
Utrpenie je často plodnou pôdou pre obviňovanie. Niekedy človek obviňuje samého seba, ale často prichádza obviňovanie od pomýleného človeka v pozícii autority (prípadne takého, ktorý ľudí zneužíva) alebo priateľa – či dokonca priamo od Žalobcu, ktorý trpiacemu človeku hovorí:
„Daj sa dokopy. Čo si to za kresťana?“
„Už by si nad tým naozaj nemal smútiť.“
„Prečo trpíš? Určite nedôveruješ Bohu.“
„Prečo si zmätený? Určite tvoja viera nie je skutočná.“
„Prečo cítiš úzkosť? Určite hrešíš.“
Keď človeku ukážeme, že rozumieme, v akej ťažkej situácii sa nachádza, pripomenieme mu, že nie je šialený, hlúpy ani hriešny, keď sa cíti zranený alebo zmätený. Ako ľudia s obmedzeniami kráčame popri iných ľuďoch s obmedzeniami v pokazenom a komplexnom svete a často je tou najsprávnejšou reakciou jednoducho povedať: „Máš to veľmi ťažké.“
Ďalšia užitočná fráza je: „Nie je to správne.“ Toto by sme mali vyjadriť, ak človek trpí kvôli tomu, že s ním niekto zle zaobchádzal alebo ho niekto zneužil. Uznať to, že nespravodlivosť je zlá, je správne; Kristus počuje tvoje slová a hovorí: „Amen.“ Ježiš vidí a nenávidí ničivé následky hriechu (Prís 8:13; Iz 59:13), smúti so svojím ľudom (Iz 53:4; Iz 63:8-9; Jn 11:33-35) a jedného dňa sa vráti, aby priniesol súd a napravil všetko, čo ľudia pokazili (Zj 21:1-8; Zj 22:1-7).
3. „Moje srdce plače s tebou.“
Pamätám si, keď mi prvýkrát niekto (dlhoročný rodinný priateľ) povedal presne tieto slová. Pamätám si, že som rozmýšľal nad tým, či som sa vďaka nejakým iným piatim slovám niekedy cítil milovanejší. Nielenže tento človek videl a potvrdil moje utrpenie, dokonca mu na mne záležalo tak veľmi, že bol doňho ochotný so mnou vstúpiť.
Vyjadrenie toho, že zo súcitu cítite aj vy bolesť, modeluje Krista, ktorý tiež vstupuje do našej bolesti (viď Iz 53:4; Iz 63:8-9; Sk 9:1-5). Takisto to pomôže trpiacemu cítiť sa menej osamelo, aj ak iba na moment. Tieto slová pripomínajú našim milovaným, že nemusia kráčať sami. Je len veľmi málo ubezpečení, ktoré prinesú väčšiu útechu ubolenej duši.
4. „Ďakujem, že si mi príkladom v tom, ako sa podobáš na Krista.“
Povzbudenie je univerzálnym liekom na bolesť duše. Neodchádzajte z interakcie s trpiacim blízkym človekom bez toho, aby ste mu kúsok z tohto lieku nenaordinovali. Aj keď nedokážete zmeniť okolnosti, v ktorých sa človek nachádza, môžete mu dodať síl špecifickými slovami povzbudenia.
Keď vám váš blízky vysvetľuje svoje ťažkosti, pozorne počúvajte a všímajte si veci, ktoré v tejto situácii robí správne. Upozornite na ne a poďakujte mu za jeho príklado. Tu je niekoľko užitočných fráz, ktoré môžete použiť:
- „Obdivujem to, ako [opíšte správanie].“
- „Tvoje [opíšte správanie] ma povzbudzuje a vzdáva slávu Bohu.“
- „Tvoje [opíšte správanie] je jasným znakom, že Duch svätý v tebe pracuje.“
Keď poukážete na to, ako vás snaha človeka, ktorý trpí, povzbudzuje, ako reflektuje Krista a ako slúži Božiemu ľudu, pripomenie mu to, že Boh pracuje a že jeho utrpenie nie je bezvýznamné.
5. „Tento verš pre mňa veľa znamená.“
Žiadne slová nepomáhajú trpiacim viac ako Božie slovo. Písmo je jedlom pre vyhladovaných (Mt 4:4), útechou pre trpiacich (Ž 119:49-50), životom pre tých, ktorí kráčajú dolinou tône smrti (Ž 119:25,50,107; Jn 6:63). Keď kráčate s blízkym človekom, ktorý trpí, pripomeňte mu Božiu prítomnosť a zasľúbenia:
- Boh vidí, počuje, vie a zaujíma sa o tvoje utrpenie (Ex 3:7-8; 1Pt 5:7).
- Boh je uprostred tvojho utrpenia s tebou (Ž 34:18; Heb 13:5).
- Boh sa teší z tvojej snahy a odmení ťa (Mt 6:4; Ga 6:9; Heb 11:6).
- Boh ťa jedného dňa zachráni z tvojho utrpenia (Zj 21:1-7; 2Tim 4:18).
Spoločná modlitba s blízkym trpiacim človekom je ďalším efektívnym spôsobom, ako použiť tvoje slová na to, aby si ho požehnal a ukázal mu na Božiu prítomnosť a zasľúbenia. Jednou z mojich najobľúbenejších pasáží, ktoré sa modlím s blízkymi, ktorí trpia je Žalm 143 (najmä verš 6-12).
Musíme si dávať pozor na to, akým spôsobom otvoríme Písmo s niekým, kto trpí. Božie Slovo by nikdy nemalo byť použité na to, aby utrpenie znevažovalo (ako náplasť), alebo aby sme človeku ukázali, že sme lepší ako on (znevažujúci prístup). Určite ste si už niekedy vypočuli tieto rady, ktoré nikomu nepomôžu:
- Máš depresiu? Filipanom 4:4 hovorí: „Ustavične sa radujte!“
- Cítiš úzkosť? Filipanom 4:6 hovorí: „Pre nič nebuďte ustarostení!”
- Cítiš sa osamelo? Božie Slovo ti hovorí, aby si budoval vzťahy. Skúšal si tráviť viac času s ľuďmi?
Takéto výroky komunikujú arogantný postoj (Pozri na všetku tú múdrosť, ktorú ja mám a ty nie) a neznalosť (Tvoje utrpenie sa dá ľahko vyriešiť; stačí, keď si prečítaš tento verš). Nerozmýšľajte nad bolesťou trpiaceho človeka ako nad jednoduchým problémom, ktorý sa dá ľahko vyriešiť, ani ako nad lekciou, z ktorej sa má niečo naučiť.
6. „Ako ti môžem pomôcť?“
Počas rozhovoru sa môžete opýtať: „Čo by ti pomohlo, keby som teraz urobil? Chceš, aby som ťa počúval? Aby som sa s tebou modlil? Aby som s tebou zdieľal moje myšlienky?“ Keď sa túto otázku spýtame (a reagujeme na vyjadrenú potrebu), komunikujeme tým lásku a pomôže nám to nasmerovať pomoc, ktorú daný človek potrebuje, tým najsprávnejším smerom.
Na konci konverzácie sa môžete opýtať: „Ako sa môžem o teba starať v najbližších dňoch?“ Často je užitočné, keď ponúkneme nejaké konkrétne návrhy:
- „Mohla by som ti vo štvrtok navariť?“
- „Pomohlo by ti, keby som tvojho syna vyzdvihla zo školy v piatok poobede, kým budeš u lekára?“
- „Chcel by si sa stretnúť pred tvojím pohovorom v pondelok a prejsť si tvoju prípravu?“
Nepredpokladajte, že presne viete, čo človek, ktorý trpí, potrebuje (či už počas konverzácie alebo po nej). Ponúknite návrhy, ale nechajte ho, aby vám sám povedal, čo by mu najviac poslúžilo.
7. Nič.
Ticho je niekedy tou najsprávnejšou reakciou na utrpenie niekoho iného. Hneď potom ako náš blízky priateľ stratí niekoho milovaného, alebo prejde traumatickou skúsenosťou, môžu byť slová dusivé alebo zraňujúce. To isté platí aj o tom, keď sa niekto rozplače, keď s vami zdieľa bolestivú skúsenosť. V takýchto momentoch vyjadríte lásku a podporu najlepšie neverbálne. Objímte ho. Plačte s ním. Držte ho za ruku. Väčšinou, ak je niekoho utrpenie veľmi intenzívne, to čo potrebuje najviac je hlavne, aby ste tam boli (pozri Jób 2:12-13).
Dobrým zvykom je počkať aspoň päť sekúnd potom, ako sa s vami trpiaci pozdieľa a nič nehovoriť. Táto zámerná pauza dá druhejosobe priestor nadýchnuť sa a podeliť sa o všetko, čo jej leží na srdci alebo na mysli. Zároveň tým vyjadrujete: Som tu, aby som ťa počúval a porozumel ti, nielen aby som vyriešil tvoj problém alebo sa podelil o svoje myšlienky.
Keď s vami niekto podelí o svoju bolesť, máte jedinečnú príležitosť ukázať mu Kristovo srdce. Využite ju čo najviac tým, že budete pozorne počúvať, modliť sa, aby vám Duch pomohol a hovoriť slová milosti a lásky.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
