NIET LEPŠEJ SPRÁVY, NEŽ JE TÁTO: JEŽIŠ KRISTUS AKO VTELENÝ BOŽÍ SYN SVOJÍM POSLUŠNÝM ŽIVOTOM A ZÁSTUPNOU SMRŤOU DOKONALE SPĹŇA NAŠE POTREBY PRED BOHOM.
Ústredným dôvodom, prečo náš trojjediný Boh stvoril ľudí, je, že nás stvoril, aby sme ho poznali v zmluvnom vzťahu a aby sme na svete zjavovali jeho slávu ako jeho králi a kráľovné (Gn 1:26-28; Ž 8).
Ako však tento Boží zámer stále platí, vzhľadom na ľudský hriech? Vo svojom hriechu my – ktorí sme boli stvorení, aby sme poznali, milovali a poslúchali Boha všetkej slávy – stojíme pred ním vinní a odsúdení; nemôžeme sa zachrániť sami. Ako nám Boh odpustí, najmä keď „nieto spravodlivého, niet ani jedného“ (Rim 3:10)? Adamov hriech prevrátil stvorený poriadok naruby a priniesol celému ľudstvu rozsudok smrti (Rim 3:23; Rim 6:23).
Ľudia, ktorí boli stvorení pre zmluvný vzťah s Bohom a pre seba navzájom, sú teraz pod spravodlivým Božím súdom ako jeho nepriatelia a predmet jeho hnevu (Ef 2:1-3). Akú máme nádej? Našou jedinou nádejou je, že náš trojjediný Boh, ktorý nás nepotrebuje, prevezme iniciatívu v milosti, aby nás vykúpil, ospravedlnil a premenil (Ef 2:4-7).
Na rozdiel od toho, ako je to v nekresťanskom uvažovaní, nemôžeme sa zachrániť sami. Nikdy nesmieme zabúdať, že evanjeliové posolstvo nie je o svojpomoci alebo o našom konaní dobra pre zlepšenie spoločnosti. Náš život sa v dôsledku evanjelia nepochybne premení a my začneme správne konať voči Bohu a voči sebe navzájom.
Zmierenie a Božia nádhera
Evanjelium je však predovšetkým o majestáte, sláve a nádhere nášho trojjediného Boha a o tom, čo urobil, aby vykúpil, ospravedlnil a zmieril morálnych vzbúrencov proti nemu – ktorí si nezaslúžia nič iné ako odsúdenie – a aby všetko urobil novým. Bez Božieho konania v zvrchovanej milosti je ľudstvo úplne stratené a bez nádeje. Túto myšlienku obzvlášť zdôrazní, keď si uvedomíme, proti komu sme zhrešili.
Vzhľadom na to, že náš trojjediný Stvoriteľ a Pán je svätý a spravodlivý (Iz 6:1-4; Zj 4:8-11), morálny štandard vesmíru, nemôže náš hriech jednoducho prehliadnuť. Pomyslite na Božiu svätú spravodlivosť (Gn 18:25). Boh nie je ako ľudský sudca, ktorý rozhoduje podľa zákonov, ktoré sú mimo neho; Boh je zákon. To, čo je pravdivé, dobré a krásne, sa posudzuje podľa normy Božej vlastnej dokonalej prirodzenosti a vôle.
Preto náš hriech nie je žiadna maličkosť! V našej úmyselnej vzbure proti Bohu sme sa neprevinili proti abstraktnej sile alebo neosobnému zákonu, ani náš hriech nie je len horizontálny, teda voči sebe navzájom. Náš hriech je predovšetkým proti Bohu. Dávid napríklad zhrešil proti mnohým ľuďom svojím cudzoložným pomerom s Batšebou a všetkým, čo z neho vyplynulo, ale taktiež vedel, že jeho hriech bol predovšetkým proti Bohu (Ž 51:4). Z tohto dôvodu nám Písmo pripomína, že Božie odpustenie našich hriechov nie je lacné. Naopak, aby nám Boh odpustil, vzhľadom na to, kým je ako svätý a spravodlivý, musí zostať verný sám sebe. Musí konať tak, aby uspokojil svoju vlastnú spravodlivú požiadavku voči nám (Rim 3:25-26).
Kľúčová ústredná otázka
To však vyvoláva zásadnú otázku, ktorá sa tiahne od Genezis 3 celou Bibliou: Ako Boh pri odpustení našich hriechov preukáže svoju svätú spravodlivosť, zmluvnú lásku, zostane verný sám sebe a ospravedlní bezbožných (Rim 4:5)? Písmo hovorí jasne: jedine v samotnom Kristovi, večnom Synovi, ktorý sa stal telom (Jn 1:1,14), náš trojjediný Boh svojím poslušným životom a zástupnou smrťou splnil svoju spravodlivú požiadavku voči hriešnikom a získal pre nás zmierenie, ospravedlnenie a vykúpenie (Rim 5:1; Rim 8:1).
Zrušiť, zvrátiť a zaplatiť za Adamov hriech môže za nás len náš Pán Ježiš Kristus. Vo svojej ľudskosti je jediný, kto môže poslúchať za nás ako naša zmluvná hlava. Ako božský Syn je jediný, kto môže uspokojiť vlastnú Božiu požiadavku voči nám tým, že zaplatí trest za náš hriech (Rim 6:23). Mimo jeho poslušného života a vykupiteľskej smrti nemáme Spasiteľa (Jn 14:6; Sk 4:12; Rim 5:12-21; Heb 2:5-18). Vďaka vteleniu, životu, smrti a zmŕtvychvstaniu božského Syna však máme plne postačujúceho Vykupiteľa, ktorý napĺňa všetky naše potreby (Heb 7:23-28).
Niet lepšej správy, než je táto: Ježiš Kristus ako vtelený Boží Syn svojím poslušným životom a zástupnou smrťou dokonale spĺňa naše potreby pred Bohom. V Kristovi sa slávne zjavuje trojjediná Božia láska, pretože v Kristovi dostávame dar spravodlivosti, ktorý je teraz náš skrze vieru v neho. V zmluvnom spojení so svojím ľudom Kristus ako náš zmluvný zástupca a hlava poslúcha namiesto nás, zomiera našou smrťou a napĺňa Božiu spravodlivosť – vlastne svoju vlastnú spravodlivosť -, čo sa prejavuje v jeho slávnom vzkriesení, nanebovstúpení a vyliatí Ducha na Letnice (Sk 2).
Výsledkom je, že len vierou v Krista je jeho spravodlivosť naša, teraz a navždy (Rim 8:1; 2Kor 5:21; Ga 3:13). Vďaka zjednoteniu s Kristom vierou sme úplní: ospravedlnení pred Bohom odpustením našich hriechov a oblečením do jeho spravodlivosti (Rim 4:1-8; Rim 5:1-2).
Toto všetko znamená, že keď plne pochopíme, kto je Ježiš a čo pre nás urobil, nanovo uvidíme, ako je Boh stredobodom svojho vesmíru, nie my. Keď premýšľame o Kristovom vykupiteľskom diele za nás, pripomíname si, že náš trojjediný Boh milosti plánoval naše vykúpenie od večnosti a dosiahol ho na javisku ľudských dejín. Od začiatku až do konca konal jedine Boh v majestátnej moci a milosti, aby zabezpečil, dosiahol a uskutočnil naše spasenie z iniciatívy Otca, v Synovi a prostredníctvom Syna a pôsobením Ducha, ktorý nás zjednotil s Kristom, takže celé jeho dielo je teraz naše (Ef 1:3-14).
Žiť ako ospravedlnení a zmierení ľudia v Kristovi
Aký praktický dopad to má na náš život vzhľadom na to, čo pre nás náš trojjediný Boh urobil v Kristovi? Mohli by sme nájsť mnoho aplikácií, ale ja sa zameriavam na jednu konkrétnu. Keď premýšľame o Božom odpustení našich hriechov v Kristovi a o našom ospravedlnení pred Bohom, dáva nám to správnu perspektívu na hriechy ľudí voči nám, nech sú akokoľvek hrozné, a umožňuje nám to odpúšťať si navzájom.
V Pánovej modlitbe sa hovorí, aby sme prosili Boha o odpustenie našich hriechov a aby sme odpustili iným, ktorí zhrešili proti nám (Mt 6:12). Ježiš to ešte zosilňuje, keď hovorí: „Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich previnenia, aj vám odpustí váš nebeský Otec. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani vám váš nebeský Otec neodpustí vaše previnenia“ (Mt 6:14-15). Mnohí majú s týmto výrokom problém, akoby nám Ježiš dával vzťah typu niečo za niečo, ale tak to on nemyslel. Namiesto toho musíme Pánovu modlitbu postaviť do svetla jej kontextu v Matúšovom evanjeliu a do svetla úspechu Kristovho kríža.
Keď to urobíme, uvedomíme si, že náš Pán učí svoj ľud o tom, ako mať správny postoj jeden k druhému a o vzťahu medzi Božím odpustením našich hriechov a naším odpustením druhým.
Mohli by sme to vyjadriť takto: keďže nám bol v Kristovi odpustený náš strašný hriech proti Bohu všetkej slávy a keďže v Kristovi sme všetko dostali z milosti, potom ak nám Boh odpustil našu zradu voči nemu, určite môžeme odpustiť aj iným ich hriech voči nám! Boh odpustením nám urobil viac a ľudský hriech proti nám nie je to isté ako naša vzbura proti Bohu.
Inými slovami, predpokladá sa, že všetci máme rovnaký problém s hriechom; totiž, že rovnako čelíme Božiemu hnevu a súdu. Preto skôr, ako začneme uvažovať o tom, čo nám urobili iní, nesmieme nikdy zabudnúť na to, čo sme my urobili Bohu!
Okrem toho, keď uvažujeme o našom ospravedlnení v Kristovi: náš hriech bol úplne odčinený a my sme oblečení do Kristovej dokonalej spravodlivosti – ktorú sme dostali z milosti (Ef 2:8-10). Vo vzťahu k druhým sa musíme naučiť odpúšťať im preto, čo Boh v Kristovi urobil pre nás.
Všimnite si, ako je táto myšlienka neskôr zdôraznená v Matúšovom evanjeliu. Keď Peter prichádza k Ježišovi a pýta sa ho, ako často má odpúšťať svojmu bratovi, ktorý sa proti nemu prehrešil, Ježiš mu odpovedá: „Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem“ (Mt 18:22), čím zdôrazňuje našu potrebu odpúšťať hriech, ktorým sa náš brat proti nám previnil, znova a znova. Prečo? Pretože najprv nám Boh odpustil väčší hriech – totiž náš hriech pred ním – a my mu máme odpustiť ten menší – totiž ľudský hriech voči nám. Tým nechceme bagatelizovať hroznú povahu ľudského hriechu voči nám. Naopak, ide o to, aby sme si uvedomili, že naším najväčším problémom ako ľudí je predovšetkým náš hriech pred Bohom, naším Stvoriteľom a Pánom, ktorý je hoden všetkej našej lásky, oddanosti a poslušnosti.
Prečo nám bolo odpustené?
Ďalším spôsobom, ako o tom môžeme premýšľať, je položiť si otázku: Ak máme problém odpustiť tým, ktorí proti nám zhrešili, myslíme najprv na svoj hriech pred Bohom a na Božie slávne a milostivé ospravedlnenie nášho hriechu v Kristovi Ježišovi? Ak nevidíme, že náš problém je najprv voči Bohu a že nám bolo veľa odpustené, vždy budeme mať problém odpustiť druhým.
Žiaľ, dnes sa v cirkvi zdá, že sa môžeme sústrediť na to, čo niekto urobil proti nám – či už v minulosti alebo v súčasnosti – a nesústrediť sa najprv na náš hriech pred Bohom a na naše ospravedlnenie v Kristovi. Ak bojujete s odpustením druhým, najskôr myslite na to, čo Boh urobil pre vás!
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: Southern Equip
