Doteraz bol Ježiš Tešiteľom učeníkov. Odteraz prevezme jeho úlohu iný Tešiteľ, Duch pravdy. Veď aj Božie dieťa potrebuje potešenie.
Svetlo na každý deň
Keď hájime Božie záujmy na zemi, môžeme v Ježišovom mene pre ne prosiť o podporu. Cez modlitby tak môžeme mať účasť na väčších skutkoch, než aké konal Ježiš. Môžeme mať účasť na zázrakoch, ktoré...
Všade tam, kde moc evanjelia premieňa životy ľudí a kde sa rodia noví ľudia pre nebo, sme svedkami väčších skutkov. Moje i tvoje vzkriesenie z duchovnej smrti pre večný život tak bolo väčším skutkom...
Ak chceme vidieť Boha, musíme sa pozrieť na Ježiša. Ak chceme vedieť, aký je Boh, pozrime sa na to, aký je Ježiš. Lebo čo platí o Ježišovi, platí i o Bohu. Čo platí o Synovi, platí i o Otcovi.
Už či vedome alebo nevedome túžime po mieste, v ktorom budú naplnené naše najhlbšie potreby. Po mieste, kde naša duša bude môcť bezpečne spočinúť. Kde budeme prežívať ničím nenarušené vzťahy lásky...
Ježiš sľubuje svojim učeníkom dva príbytky, jeden v nebi a druhý na zemi. Príbytok v nebi slúži na to, aby tam, kde je On, sme raz aj my boli spolu s Ním. Príbytok na zemi, v našom srdci slúži na to...
Ježiš si pre nás príde, aby nás priviedol na miesto, ktoré pre nás pripravil. O tomto mieste nám veľa neprezradil. Neopísal nám jeho krásu. Ale to, čo nám o ňom povedal, nám úplne stačí.
Naša túžba po domove, v ktorom budú naplnené naše najhlbšie potreby, je však výsledkom nášho tušenia, že taký domov naozaj existuje. Že také miesto, do ktorého naša bytosť presne zapadne, je naozaj...
Na Veľký piatok nikto z učeníkov neobstojí, ani Peter nie. Práve naopak. Ten, kto mal silácke reči, skončí ako úplný slaboch na dvore veľkňaza. Peter, ktorý chcel stavať na svojej láske k Ježišovi...
Nové prikázanie, ktoré Ježiš dáva učeníkom, má význam dvoma smermi. Smerom dovnútra sa stáva normou pre všetkých jeho nasledovníkov. Smerom navonok sa stáva svedectvom tomuto svetu.
Kríž je nielen meradlom Božej lásky k nám. Je i normou pre našu lásku k druhým. Veľmi vysokou normou. Preto len ten, kto je premožený Kristovou láskou k sebe, môže milovať nesebeckou láskou druhého.
Nemáme merať Božiu lásku k nám okolnosťami nášho života, ale jedine krížom. Ak chceme vedieť, ako nás miluje, musíme sa pozrieť na kríž.
Láska k peniazom dokáže človeka zdeformovať na nepoznanie. Dokáže i z učeníka urobiť zradcu.
Ježiš doteraz hovoril o sebe ako o poslanom a o svojom Otcovi ako o tom, ktorý Ho poslal. Teraz však prvýkrát hovorí o tých, ktorých On, Ježiš pošle.
Ježiš v predvečer svojej smrti oznámi učeníkom, že zradca je medzi nimi. Táto skutočnosť však v nich vyvolá otázku, ako je to potom s Ježišovým vyvolením.
Na udalosť umývania nôh dopadá tmavý tieň, tieň zrady. O čom učeníci nemajú ani najmenšie tušenie, o tom Ježiš veľmi dobre vie.
V udalosti umývania nôh máme odpoveď na otázku, ako by konal Boh, keby bol človekom. Konal by tak, ako tu koná Ježiš. On, vtelený Boží Syn, sa opáše zásterou otroka a svojim učeníkom preukáže tú...
Umývaním nôh Ježiš ukázal svojim učeníkom, v čom spočíva pravá veľkosť v Božom kráľovstve. Nie v tom, ako vysoko vystúpime, ale ako nízko zostúpime. Nie v tom, koľkí slúžia nám, ale koľkým slúžime my.
Ľahšie sa slúži tomu, kto je nad nami, alebo tomu, kto je pod nami, ako seberovnému. Avšak spoločenstvo veriacich nemá byť miestom vzájomného súperenia, ale miestom vzájomnej služby.
Tu máme odpoveď na otázku, v čom spočíva pravá veľkosť podľa Boha. Nemeria sa postavením, ale službou. Najväčší a najvyšší slúži druhým ako ten najmenší a najnižší.
Umývaniu nôh dá Ježiš i ďalší význam, keď rozlíši medzi jednorázovým kúpeľom a opakovaným umytím.
Boh, hoci nám mnoho dopraje, jednu vec nám nedopraje; nedopraje nám dobrý pocit z toho, že sme niečím prispeli k svojej záchrane. Veď ani nemáme čím. A ničím ani nemusíme.
Dôvod prečo toľkí ľudia odmietajú Krista je, že kresťanská zvesť uráža ich pýchu. Je to veľmi pokorujúce, keď nám Kristus hovorí, že bez obmytia jeho krvou niet pre nás záchrany, odpustenia, niet...
Božie cesty sa musia čítať od konca. Niekedy musíme prísť až na koniec, aby sme pri pohľade späť pochopili. Inokedy nemusíme čakať až tak dlho. Už po nejakom čase pochopíme, čo Pán vlastne s nami...
Ježiš umytím nôh len názorne, symbolicky ilustruje to, čo sa na druhý deň odohrá na kríži. Že umytie, ktoré potrebujeme, nie je umytie našej telesnej špiny, ale duchovnej a morálnej špiny, ktorou je...
Vo vzduchu visí otázka: Kto vezme vodu a uterák, aby umyl nohy ostatným? Bude to niekto z učeníkov? Nie, tým to ani nenapadne. Veď oni sa ešte i pri poslednej večeri hádajú, kto z nich je väčší.
Keby nám Boh dopredu ukázal, čo nás čaká v budúcnosti, tak by sme to asi neuniesli. Ale to, čoho sme ušetrení my, nebol ušetrený jeho Syn. Ježiš vedel, že prišla jeho hodina.
Poslednýkrát stojí Ježiš pred svojimi poslucháčmi. Poslednýkrát k nim prehovorí. Keď Ho najbližšie uvidia, bude stáť pred Pilátom so spútanými rukami a s tŕňovou korunou na hlave. Čo povie na záver...
Ak chceme vedieť, aký je Boh, musíme sa pozrieť na Ježiša. Všetko, čo potrebujeme vedieť o Bohu, nám zjavil Ježiš. Všetko, čo platí o Synovi, platí i o Otcovi. Ako je Syn plný milosti a pravdy, tak...
Ľuďom viac záleží na tom, čo si o nich myslia iní než na tom, čo si o nich myslí Boh. Táto závislosť od mienky ľudí už mnohých pripravila o spasenie. Človek radšej umlčí svoje svedomie, potlačí i tie...
Strach z ľudí i strach o seba už mnohých pripravil o spásu. Toto je cena, ktorá sa platí za strach. Príliš vysoká cena.
Je čas, keď človek môže uveriť, ale nechce. Ale kto nechce, keď môže, skončí tak, že i keď bude chcieť, už nebude môcť.
Je pokušením chcieť mať z Ježiša niekoho iného, než kým v skutočnosti je. Chcieť od Neho, aby plnil naše predstavy a naše očakávania. Ale to On robiť nebude. On síce plní svoje sľuby, nie však naše...
Je čas na rozhovory a je čas na rozhodnutie. Čas na rozhovory bol doteraz. Ale teraz prišiel čas na rozhodnutie. Ľudia radi diskutujú, ale už sa neradi rozhodujú. Keď však ide o Ježiša, sme postavení...
Ježiš je odpoveďou na nepokoj nášho srdca. Jeho smrť na kríži je riešením pre znepokojené svedomie človeka, ktoré túži po odpustení, po prijatí Bohom. Preto je Ježišova príťažlivosť univerzálna, lebo...
Vo chvíli, keď Boží Syn vezme na seba všetku vinu všetkých čias, stane sa niečo nepredstaviteľné: Hriech, ktorý nás mal celú večnosť oddeľovať od Boha, oddelí Syna od vlastného Otca. Ježiš v tej...
Evanjelista Ján nezaznamenáva Ježišov modlitebný zápas v Getsemane. Ján má svoju verziu tohto zápasu, ktorý sa odohrá na Kvetnú nedeľu.
Existujú dva alternatívne spôsoby života. Buď život sebalásky, alebo život sebaobetujúcej sa lásky. Buď žijem pre seba, alebo žijem pre Krista a pre druhých. Tieto dva alternatívne spôsoby života...
My všetci sme sa narodili, aby sme žili. Ježiš sa však narodil, aby zomrel. Preto to najdôležitejšie na Ježišovi nie je život, ktorý žil, ale smrť, ktorou zomrel.
Žiaden z Ježišových zázrakov nevyvolal u ľudí takú odozvu ako vzkriesenie Lazára. Preto žiaden jeho zázrak nevyvolal také obavy židovskej veľrady ako práve tento.
Evanjelista Ján nám dáva nahliadnuť na udalosť Kvetnej nedele očami troch skupín: očami Ježišových učeníkov, očami zástupov a očami farizejov.
Králi sveta založili svoju vládu mocou meča. Boží kráľ založí svoju vládu mocou lásky. Králi sveta prelievali cudziu krv, krv svojich nepriateľov. Boží kráľ preleje svoju vlastnú krv i za svojich...
Len krok chýba k tomu, aby bol Ježiš korunovaný za kráľa. Stačí predniesť plamennú reč, využiť vlastenecké nadšenie zástupov a revolúcia môže začať.
Evanjelium zvestuje Boha, ktorý v Ježišovi rozbil alabastrovú nádobu svojho tela a na kríži vylial drahocennú masť svojej krvi. A to všetko z lásky k nám.
Sú príležitosti k činom lásky, ktoré buď využijeme, alebo definitívne premeškáme. Už sa nevrátia, ani nezopakujú. Buď dnes, teraz alebo nikdy.
Po činoch obetavej lásky vždy zostáva krásna vôňa. To je spôsob, ako „prevoňať“ prostredie, v ktorom žijeme. A predsa sa nájde niekto, komu tento Máriin čin „nevonia“.
Máločo tak obviní ľahostajných kresťanov ako zapálení kresťania. Nemáme radi, keď to niekto vedľa nás so svojou láskou k Ježišovi „preháňa“, lebo tým odhaľuje našu nelásku.
Čo Mária nevie vyjadriť slovami, to vyjadrí skutkom lásky, ktorý hovorí sám za seba.
Lazárove sestry sa stali známe tým, čo ony urobili pre Ježiša. Ale Lazár sa stal známy tým, čo Ježiš urobil pre neho.
V očiach Kajfáša je smrť jedného zanedbateľnou cenou za záchranu národa. Ale smrť tohto jedného, Ježiša, bude v skutočnosti tou najvyššou cenou za záchranu národa. A nielen národa, ale celého sveta.
Lazárovo vzkriesenie nezostane bez následkov. Stane sa poslednou kvapkou v pohári nenávisti židovskej veľrady voči Ježišovi. Cesta k Lazárovmu hrobu sa tak pre Ježiša stala cestou k vlastnému hrobu.
Tak ako pri iných Ježišových zázrakoch i tu sa našli takí, ktorí uveriť nechceli. Nemohli spochybniť pravosť zázraku, ale i tak odmietli uveriť v Autora zázraku. Lebo kto nechce veriť, ten neuverí, i...
Lazárovo vzkriesenie je znamením, že čo Ježiš urobil na telesnej rovine, to robí i na duchovnej rovine. Ako vzkriesil telesne mŕtveho, tak kriesi i duchovne mŕtvych.
Smrť neudržala Lazára vo svojej moci, lebo musela kapitulovať pred Ježišovou mocou. Lazár sa na chvíľu stal jej korisťou, aby sa potom stal trofejou Ježišovho víťazstva nad ňou.
Mária a Marta poznali Ježiša ako toho, ktorý má moc uzdraviť. Ale teraz Ho spoznali ako toho, ktorý má moc i vzkriesiť. Ježiš im nedal to, čo čakali, aby im mohol dať to, čo nečakali.
Tam, kde končia všetky ľudské možnosti a všetky ľudské cesty, Ježiš otvára cestu života. Smrť nám môže vytrhnúť blízkych z našich rúk, ale nemôže ich vytrhnúť z Ježišových rúk.
Pozoruhodná modlitba pri Lazárovom hrobe! Cez ňu nám Ježiš dáva nahliadnuť do tajomného vzťahu medzi sebou a Bohom, ktorý je vzťahom medzi Synom a Otcom.
Každé utrpenie, ktoré vložíme Bohu do rúk sa stáva pre Neho príležitosťou, aby sa v Ňom oslávil. Môže sa osláviť tým, že nás toho utrpenia zbaví. Ale môže sa osláviť i tým, že nám ho pomôže niesť.
Príbeh Lazára a jeho sestier smeruje k svojmu vrcholu. Ježiš rozkáže odvaliť kameň od hrobu ich zosnulého brata. Okolostojacim sa v tej chvíli zastaví dych.
Ježišovmu stretnutiu s Lazárom stojí niečo v ceste, kameň privalený k vchodu do hrobu. Preto Ježiš vydá rozkaz: Odvaľte kameň! Ježiš neurobí to, čo môžu urobiť iní. On však urobí o chvíľu to, čo...
Kde je Ježiš, tam sa vchod do hrobu mení na východ z hrobu. Tam už náhrobný kameň nie je viac symbolom našej kapitulácie pred smrťou.
Svet, ktorý na počiatku vzišiel z rúk svojho Stvoriteľa ako krásny a veľmi dobrý, je v dôsledku ľudského hriechu znetvorený na nepoznanie. Pri pohľade na túto skutočnosť Ježiša pochytí hnev.
Ak Boh chcel zabrániť našej smrti, tej večnej, nemohol zabrániť smrti svojho Syna. Boh neušetril smrti svojho Syna, aby nás ušetril večného zahynutia.
Ježiš nie je imúnny voči našej bolesti. Čo vidia jeho oči, to pohne jeho srdcom. Naša bolesť Ho nenecháva ľahostajným.
Dve sestry, tá istá situácia, tie isté slová. Ale Ježišova odozva v prípade Márie je úplne iná ako v prípade Marty. Keď ide o bolesť a zármutok, Ježiš nepoužíva šablónu. Lebo naše prežívanie bolesti...
Viera sama o sebe nestačí. Veď ľudia dnes veria vo všelijaké nezmysly. Nie viera je dôležitá, ale objekt viery je dôležitý. Nie čo verím, ale v koho verím. Ježiš nás pozýva k viere v Neho, k viere...
Večný život nezačína až po smrti, ale už pred smrťou. Začína vzťahom s Bohom, ktorý je večný. Vstúpiť do vzťahu s večným Bohom znamená vstúpiť do večného vzťahu. Mať večný život už tu a teraz.
Kresťan sa môže obávať umierania, ktoré niekedy býva veľmi bolestivé. Ale kresťan sa nemusí báť smrti, lebo tá sa pre neho stane bránou k večnému životu.
Vzkriesenie a život sú neoddeliteľne spojené s Ježišom. On priam stelesňuje jedno i druhé. Potom platí, že kde je Ježiš prítomný, tam je i vzkriesenie prítomné. Preto je vzkriesenie nielen vecou...
Sklamanie z nevypočutých modlitieb neraz vedie ľudí k horkosti a zatrpknutosti voči Bohu. Už nič dobré od Boha nečakajú. Nechcú „riskovať“ ďalšie sklamanie. Ale Marta medzi takýchto ľudí nepatrí.
Skôr či neskôr sa každý z nás bude musieť pozrieť do tvári smrti. Veď nie život, ale smrť predstavuje najväčšiu výzvu pre našu vieru. Preto potrebujeme vieru, ktorá bude stačiť i na túto výzvu...
Držme sa skutočnosti Ježišovej lásky, aj keď nerozumieme tajomným „meškaniam“ jeho lásky. Lebo Božia láska je láskou i vtedy, keď Boh zdanlivo koná v rozpore so svojou láskou.
My máme neraz svoju vlastnú predstavu o tom, ako by mal Ježiš vypočuť naše modlitby. Vtedy sme v pokušení radiť Ježišovi, čo má alebo nemá urobiť. Ako keby sme my vedeli lepšie než On, čo je v danej...
My nemáme Božiu lásku k nám merať okolnosťami života. Keď mi je dobre, znamená to, že Boh ma miluje. Keď trpím, znamená to, že Boh ma nemiluje. Nie. Pre nás je jediným meradlom Božej lásky k nám...
Nie je to naša láska k Ježišovi, o ktorú sa v živote môžeme oprieť. Je to jeho láska k nám, o ktorú sa môžeme oprieť v každej situácii. Zdroj môjho potešenia, sily a nádeje nie je v tom, že ja...
Pravda je dôležitejšia než viera. Existuje totiž len jeden dôvod, prečo veriť v Ježiša, a tým je pravda. Ak to, čomu verím, nie je pravda, moja viera nestojí za nič. Preto na pravde tak záleží.
Tajomstvo našej bezpečnosti nie je v tom, aká silná je naša ruka, ktorou sa držíme Pastiera, ale aká silná je ruka Pastiera, ktorou On drží nás.
Všetko, o čom Ježiš hovorí, má len vtedy zmysel, ak nám hrozí reálne nebezpečenstvo. Ale to, či nám niečo hrozí alebo nie, my sami nedokážeme posúdiť. To nám musí povedať niekto iný. Niekto, kto vidí...
Dôležité nie je to, čo my hovoríme o Ježišovi, ale čo On hovorí o nás. Na poslednom súde povie o niektorých ľuďoch, ktorí sa budú k Nemu hlásiť: Nikdy som vás nepoznal!
Synova ochota obetovať svoj život teší Otcovo srdce. Lebo skrze Synovu obeť bude dokonale zjavená Otcova láska k človeku. Preto Otec miluje Syna.
Ako Otec pozná Syna a Syn Otca, tak i Pastier pozná svoje ovce a ovce Pastiera. Niet ovce, ktorú by Pastier nepoznal osobne práve tak, ako niet ovce, ktorá by osobne nepoznala svojho Pastiera.
Na rozdiel od iných zvierat ovce nemajú rohy, ani silné kopytá, ktorými by sa mohli brániť. Sú úplne vydané napospas svojim predátorom. Stávajú sa ich ľahkou korisťou. Toto platí i o nás, o ľuďoch...
Ak chceme vedieť, prečo je Ježiš dobrý Pastier, musíme sa pozrieť na kríž. Dobrý Pastier je ukrižovaný Pastier, obetujúci sa Pastier. On neobetuje svoje ovce vlkovi, čiže diablovi, nepriateľovi...
Ježiš neprišiel, aby ochudobnil náš život. Prišiel, aby ho obohatil. Neprišiel, aby nás zotročil, ale aby nás zbavil pút a vyviedol na slobodu.
Kristus je dverami, ktoré vedú nielen do bezpečia ohradeného ovčinca, ale i do voľného priestoru pastvín. Kto vstúpi cez Krista dnu, ten má otvorené dvere i na pastviny, ktoré sýtia a nasýtia hlad...
Ježiš nepoháňa svoje ovce odzadu, ale ich vedie spredu. Nejde za nami, ale vždy pred nami ako náš Vodca. My kráčame v jeho stopách. To znamená, že nikdy nepôjdeme cestou, ktorou by On nešiel pred...
Vždy, keď sú ľudia konfrontovaní s Ježišom, rozdelia sa na dve skupiny. Niektorí Ježišovu ponuku milosti prijmú, iní ju odmietnu. K rozdeleniu dochádza v prítomnosti a dôjde k nemu i v budúcnosti...
Telesný zázrak, pri ktorom Ježiš otvorí telesne slepé oči, je ilustráciou duchovného zázraku, pri ktorom Ježiš otvorí duchovne slepé oči muža. Otvorenie telesne slepých očí sa odohralo okamžite...
Uzdravený slepec upadol pod cirkevnú kliatbu, pretože sa nebál nahlas povedať a zopakovať, kto mu otvoril oči. Stojí nás niečo naše nasledovanie Ježiša?
Nie je hanba priznať si, že ako kresťania ani my nemáme na všetko odpoveď. Proti tvrdeniu svojich oponentov však bývalý slepec postaví svoju osobnú skúsenosť, ktorú mu nikto nemohol vyvrátiť ani...
Uzdravený muž tak vo vlastnej rodine prežije to, čo neraz prežijú deti neveriacich rodičov, keď sa stanú kresťanmi. Prežije bolesť osamelosti a nepochopenia. Je osamelosť slepoty, ktorú muž dobre...
Pokiaľ bol muž slepý, nikto sa o neho nezaujímal. Ale od chvíle jeho uzdravenia Ježišom sa všetko zmení. Stane sa predmetom záujmu nielen svojich susedov, ale i cirkevnej vrchnosti. Jeho uzdravenie...
Máme žiť život, pre ktorý neexistuje prirodzené vysvetlenie. Ktorý sa dá vysvetliť len tým, že Boh zjavil a stále zjavuje svoje skutky na nás. Že to nie je z nás, ale z Neho. Že všetko má svoje...
Najhlbší zmysel našej existencie je ten, aby na nás boli zjavené Božie skutky. Aby náš život odrážal niečo z Boha, z jeho moci, slávy, milosrdenstva, lásky a milosti. Pokiaľ sa toto nestane, potom sa...
Učeníci najprv hľadajú vinu mimo slepca, v jeho rodičoch. Potom ju hľadajú v slepcovi. Ježiš však odmieta rozšírenú teológiu tých čias. Nemáme sa pýtať, kto zhrešil, ale ako pomôcť.
V rozhovore Ježiša so Židmi zaznie jedno slávne zasľúbenie, ktoré sa týka nás. A zaznie jedno veľké prehlásenie, ktoré sa týka Ježiša. Len ak platí to, čo Ježiš prehlási o sebe, môže platiť i to, čo...
Smrť má podľa Biblie nielen telesný, ale i duchovný rozmer. Lebo človek bol stvorený nielen ako telesná, ale i ako duchovná bytosť. Bol stvorený pre vzťah s Bohom. Hriech však spôsobil duchovnú smrť...
Ježiš hovorí so Židmi o dvojakom pôvode a dvojakom otcovstve. Buď je naším otcom Boh, alebo je ním diabol. Podľa čoho zistíme, či máme pôvod v Bohu alebo v diablovi?
Dnešný človek robí všetko preto, aby vytesnil Boha na periférium svojho života, alebo ešte ďalej. Až za hranice svojho života. Lebo Boh stojí človeku v ceste k tomu, aby mohol rozhodovať o svojom...
Diabol je vrahom ľudí a otcom lži. Čím lepšie sa mu darí zatajiť svoju existenciu, tým viac sa mu darí zvádzať ľudí. Veď ten, kto sa nechráni, je najľahšou korisťou.
Ježiš však hovorí, že okrem telesného pôvodu existuje i duchovný pôvod. Že okrem telesného otcovstva existuje i duchovné otcovstvo. A to je oveľa dôležitejšie ako to telesné.
Povaha slobody, ktorú Ježiš darúva, súvisí s povahou otroctva, v ktorom sa nachádzame. Naším otroctvom je duchovná zviazanosť hriechom. Potrebujeme byť vyslobodení z jeho pút. Túto moc hriechu môže...
Nehrešíme preto, že sme slobodní robiť si, čo chceme. My hrešíme preto, lebo sme neslobodní robiť to, čo je správne. Nie sme slobodní nehrešiť. Keď nás toto poznanie privedie k Ježišovým nohám, vtedy...
Už od detstva vzdorujeme všetkému, čo sa snaží našu slobodu obmedziť. Snažíme sa roztrhať všetky putá, ktoré nás spútavajú. Len jedny nedokážeme roztrhať, putá hriechu. Sme spútaní sami sebou...
Kríž nám povie o Kristovi to, čo nám o Ňom nepovie nikto a nič iné. Napríklad i to, že nás miloval viac ako svoj vlastný život.
Medzi nami a Ježišom je priepastný rozdiel. Ten je daný naším a jeho pôvodom. Ale veď či Ježiš neprišiel práve preto, aby tento rozdiel odstránil? Aby nás z tohto sveta preniesol do svojho sveta? Áno.
Smrť prichádza do života človeka bez Krista s každým jedným hriechom. Taký človek denne zomiera vo svojich hriechoch. On žije svoju smrť už počas svojho života, aby raz na konci definitívne zomrel vo...
Keď Kristus zasvieti do tmy nášho života, tak vôbec po prvýkrát v živote uvidíme tmu, ktorá je v nás. Prečo sme ju pred tým nevideli? Lebo sme žili vo tme. A v tme tmu nevidieť. Ten, kto žije v tme...
V Ježišovej prítomnosti je jeden hriech odkrytý a druhý je prikrytý. On svojím slovom odkryje hriech zbožných a svojím odpustením prikryje hriech ženy. Možno nás prekvapí, že z jej úst nepočujeme ani...
Ako máme pristupovať k hriešnikom? Nie ako tí samospravodliví, ktorí ich odsudzujú. Ani nie ako tí, ktorí sa ich zastávajú. To je pokušenie tých, ktorí chcú byť priateľmi hriešnikov.
Božie svetlo nielen odhaľuje, ale i omilosťuje. Zostať v Ježišovej blízkosti znamená prežiť nielen bolesť z odhalenia, ale i radosť z odpustenia. Lebo ten, kto zostane v Ježišovej blízkosti, spozná...
Tragédia týchto mužov - farizejov nie je v tom, že boli odhalení ako hriešnici, ale že od Ježiša odišli ako hriešnici. Všetko mohlo byť inak, keby boli zostali. Vtedy by prežili, že to isté svetlo...
Farizeji odhalili ženin hriech, ale neznesú odhalenie svojho hriechu. To prvé im prinieslo radosť, to druhé im spôsobilo bolesť. Radšej odídu, ako by mali riešiť svoj hriech. Prišli ako žalobcovia...
V Ježišovej blízkosti je tak odhalený každý hriech, nielen viditeľný, ale i neviditeľný. Nielen hriech obžalovaného, ale i hriech žalobcu. Farizeji však súdia len viditeľný hriech ženy, ale už...
Ak Písmo nepoužívame v duchu Písma, ale v duchu súdu, obžaloby a odsudzovania, nestojíme na Božej strane. Lebo duch Písma a duch súdu sa neznesú. Písmom nemáme súdiť druhých, ale seba. Len vtedy...
Niekomu cesta k viere trvá dlhšie, inému kratšie. Na tom až tak nezáleží. Dôležité je, aby nezostal stáť na polceste.
Žiaden náboženský učiteľ či filozof v dejinách nehovoril tak ako Ježiš. Jeho prehlásenia o sebe sú priam šokujúce. Nikto si nenárokoval také osobné, dôverné poznanie Boha ako Ježiš.
K životodarným vodám Ducha sa dostaneme len cez životodarný prameň, ktorým je Kristus. Lebo cesta k Duchu vedie cez Krista.
Nejde len o to byť požehnaným, ale stať sa požehnaním pre druhých. Keď Boh požehná jedného, robí to preto, aby cez neho požehnal i druhého.
Tragédia ľudského hľadania nespočíva len v tom, že človek nenájde to, čo hľadá, ale najmä v tom, že sa uspokojí s tým, čo našiel.
Každý z času na čas pocíti túžbu uniknúť z priemernosti a prázdnoty svojho života, prežiť naplnenie, ktoré dá jeho životu nový, hlbší význam a zmysel. Tragédia človeka je však v tom, že sa snaží...
Ježišovo učenie má život premieňajúcu moc. Kto jeho učenie poslúchne, ten túto premenu prežije.
Toto je Ježišova diagnóza sveta: Svet, ktorý Boh miluje, je svet, ktorý nenávidí Boha, nenávidí Syna, ktorého Boh poslal na svet.
Kto Ježiša meria ľudskými kritériami, nemôže Mu rozumieť. My chceme, aby bol ako my, aby rozmýšľal ako my, aby sa správal ako my. Ale On nie je ako my, ani nezmýšľa ako my a už vôbec sa nespráva ako...
Ježišove slová o zrade sú pre nás varovaním. Veď Judášom to neskončilo, len začalo. Ako dejiny kresťanskej cirkvi začali, tak i pokračujú. Začali zradou i pokračujú zradou.
Judáš stojí medzi dvanástimi, ktorí uverili, ale stojí tam ako ten, ktorý neverí. Ale na rozdiel od tých, ktorí neverili a odišli, on neodišiel, ale zostal. On vedel, že neverí, ale zostal a vieru...
Kľúčom k poznaniu Ježiša je viera. Bez nej budeme stáť pred jeho osobou nechápavo. Nanajvýš v Ňom budeme vidieť náboženského vodcu či učiteľa mravnosti, ale nič viac. Viera je jediný kľúč, ktorý nám...
Tak ako sú dokorán otvorené pre tých, ktorí chcú prísť, sú rovnako otvorené dokorán i pre tých, ktorí chcú odísť. Človek nepreukazuje Ježišovi milosť tým, že zostane pri Ňom. Je to Ježiš, kto...
Na začiatku tejto kapitoly vidíme tisícové zástupy ísť za Ježišom. Ježiš tu dosiahne vrchol svojej popularity. Na konci kapitoly však vidíme mnohých jeho priaznivcov, ako Ho opúšťajú. Stačila jedna...
Čím viac Ježiš hovorí o svojom tele a o svojej krvi, teda o svojej smrti, a čím viac hovorí o nutnosti vierou sýtiť sa ovocím jeho obete, ak má byť človek spasený, tým viac začínajú chápať, čo Ježiš...
Každý chlieb, dokonca i ten, ktorý v minulosti Izraeliti jedli na púšti, môže zachovať človeka pri živote len na určitý čas. Len o jednom chlebe platí, že môže zachovať život človeka pre večnosť.
Privlastniť si ovocie Ježišovej obete sa nedá ústami, jedine vierou.
Kto stojí v strede Ježišovho učenia? Je to On sám. Všetko je to o Ňom, o tom, kto je On, odkiaľ prišiel, prečo prišiel, čo môže človek nájsť v Ňom.
V celých dejinách cirkvi niet kresťana, ktorého by ku Kristovi nebol pritiahol Otec. Ktorý by sa bol stal kresťanom sám od seba.
Nikto nie je schopný uveriť v Krista a stať sa kresťanom sám od seba. Preto je nevyhnutné, aby okrem slova evanjelia, ktoré k nám prichádza zvonku, pôsobil na nás Boh svojím Duchom zvnútra.
Ježiš nás tu vovádza do tajomstva Božej vôle, ktorá sa týka nás, nášho života, našej večnosti. Čo je Božou vôľou pre nás?
O Božej vôli zvykneme hovoriť, že je nevyspytateľná. Človek ju nedokáže pochopiť. Ježiš tu však prezrádza, čo je vôľa jeho Otca pre nás, pre tých, ktorí veria v jeho Syna.
Ježiš otvára svoju náruč dokorán pre každého, kto príde k Nemu. Lebo jeho srdce je otvorené dokorán pre tých, ktorí k Nemu prichádzajú.
Keď nás teda Ježiš volá k viere v Neho, nevolá nás k prijatiu jeho darov, ale k prijatiu Darcu, jeho samého.
Ježiš je ten pravý Boží chlieb, o ktorom platí, že dáva svetu život. Boh nám v Ježišovi dáva životodarný chlieb, pričom život, ktorý On dáva, je večný.
Ježiš nebol poslaný na svet, aby nám povedal, čo my musíme urobiť pre svoju spásu. Ježiš prišiel z neba, aby On vykonal všetko pre našu spásu a tak nás priviedol do neba. Od nás chce len jedno, aby...
Je dvojaký pokrm práve tak, ako je dvojaký život. Je pominuteľný pokrm, určený pre náš časný život na zemi. A je nepominuteľný pokrm, pokrm, ktorý zostáva pre večný život.
Pokiaľ Ježiša hľadáme iba pre tento pozemský život a pre potreby pozemského života, nikdy Ho skutočne nenájdeme. On chce, aby sme Ho hľadali len kvôli Nemu samotnému. Nie kvôli tomu, čo si od Neho...
Uprostred búrky na mori Ježiš prichádza k svojim učeníkom. Nerieši však búrku, ale strach učeníkov. Neodstraňuje vlny, ale posilňuje ich vieru. Dáva im svoje slovo, o ktoré sa môžu v situácii...
Udalosť, v ktorej Ježiš uprostred búrky kráča po mori, zjavuje jeho božskú moc. On je Pánom všetkých vĺn a všetkých búrok. Lebo všetko, čo nás ohrozuje, je pod jeho kontrolou. A nič z toho, čo nás...
Nie je to prvýkrát, čo sa učeníci ocitnú v búrke na mori. Ale je to prvýkrát, čo sa v nej ocitnú bez Ježiša.
Chlapcovu ochotu dať Ježišovi k dispozícii všetko čo má, Ježiš použije na zázračné nasýtenie zástupu. Lebo On i s málom dokáže veľa. Ide o to, aby sa to málo dostalo do jeho rúk.
Ježiš vidí nielen veľký zástup, ale i jeho veľkú núdzu, potrebu chleba. Tisíce hladných ľudí vyjde za Ním na vrch, kde si chcel so svojimi učeníkmi odpočinúť. Ako vyrieši túto situáciu, ako ich...
Čo urobíme vtedy, keď Ježiš nenaplní naše očakávania, ktoré sa týkajú nášho pozemského života? Ideme za Ním kvôli Nemu samotnému alebo len kvôli tomu, čo si od Neho sľubujeme?
Preto nás Mojžiš posiela ku Kristovi, zákon ku krížu, lebo len Kristova obeť môže spasiť priestupníkov zákona. Každá iná nádej je falošná.
Ako Židia videli Ježišove skutky na vlastné oči, tak my môžeme o nich čítať na stránkach štyroch evanjelií. Ako Židia mali Starú zmluvu s jej mnohými predpoveďami o Kristovi, tak my dnes máme celú...
Boh nám neposkytol dôkazy o Ježišovom božstve, ale svedectvo. Kde sú dôkazy, tam už nie je potrebná viera. Ale keď ide o Ježiša, o duchovné skutočnosti, nie sme ušetrení kroku viery. Ten musíme...
Predstava Židov, že spasenie je v knihe, je práve taká bláznivá ako predstava, že zdravie je v recepte. Recept nemáme na to, aby sme ho roztrhali a po malých kúskoch požuli a zjedli. Máme ho na to...
Ježiš si nárokuje božskú autoritu, preto i jeho tvrdenie potrebuje božské svedectvo, nielen ľudské. Len božské svedectvo môže potvrdiť jeho božskú autoritu. Má však Ježiš svedka, ktorý Mu poskytne...
Byť sviecou, ktorej poslaním je svietiť - to je krásny obraz pre svedka Ježiša Krista. Ale len tá svieca svieti, ktorá horí. Svieca, ktorá nehorí, ani nesvieti.
Svojím slovom o poslednom súde nás Ježiš uisťuje, že nikto neunikne Božej spravodlivosti, ale každý sa raz bude zodpovedať za svoje činy. A bude musieť niesť ich dôsledky, ktoré budú večné. A ani...
O našej večnosti rozhodne náš postoj k Ježišovi v časnosti. Jeden si môže byť istý svojím večným životom už tu a teraz. Druhý si môže byť istý svojím večným zahynutím.
Kto svojou neverou odmietne Ježiša v časnosti, bude Ježišom odmietnutý vo večnosti. Kto nechcel s Ježišom žiť v tomto živote, nebude s Ním žiť ani v budúcom živote. Dostane to, čo chcel.
Koľkí ľudia zomierajú v nádeji, ba v presvedčení, že sa s Bohom nikdy nestretnú! Že ich pred Ním skryje hrob, alebo more, do ktorého nechajú vysypať svoj popol. Aká to bude hrôza, keď jedného dňa...
O človeku, ktorý počúva, teda prijíma Ježišove slovo a verí, dôveruje Bohu, ktorý Ježiša poslal na svet, platia tri úžasné skutočnosti.
Pre kresťana večný život už začal, tu a teraz. A tento život bude pokračovať i za hranicou smrti. Lebo keď vstúpime do vzťahu s Bohom, On do nás vkladá svoj večný, nesmrteľný život. V našom smrteľnom...
Ježiš má právo spasiť, teda dať život, i súdiť, teda vziať život. On je v jednej osobe Spasiteľom i Sudcom. Pre jedných je Spasiteľom, pre druhých bude Sudcom. Nikto sa nevyhne stretnutiu s Ním. Ak...
S Ježišovým príchodom nastal čas, keď mŕtvi, duchovne mŕtvi, môžu byť privedení k životu. Veď takí, akí sme, sme pre Boha mŕtvi, mŕtvi pre vzťah s Ním. Máme telesný život, ktorý jedného dňa skončí...
Keď chceme vedieť, aký je Boh, musíme sa pozrieť na Ježiša. Boh je taký, aký je Ježiš, Otec je taký, aký je Syn. Preto to, čo robí Otec, robí aj Syn. Medzi konaním Otca a Syna vládne dokonalá zhoda.
Je tu Otec, ktorému ide o záchranu mňa i teba. Je tu Syn, ktorý nás prišiel zachrániť.
Prijatá milosť nielen obdarúva, ale i zaväzuje. Je možné premrhať milosť, a tak skončiť horšie, než bol na tom človek na začiatku.
Na obzore sa črtá veľký konflikt Ježiša so Židmi, presnejšie s farizejmi a zákonníkmi. Konflikt ohľadne svätenia soboty. Podľa nich bolo nielen nosenie lôžka, ale i samotné uzdravenie chorého...
Žiadne slovo lepšie nevystihuje náboženstvo židovských horlivcov za zachovávanie zákona ako slovo nesmieš! Pre nich náboženstvo je o tom, čo človek smie a čo nie. Najmä, čo nesmie. Aj dnes niektorí...
Chceš vyzdravieť? Nič viac a nič menej nemá Ježiš pre človeka, ani vtedy, ani dnes. Keď ponúka uzdravenie, tak ponúka úplne nový život. Život, kde už človek nepotrebuje žiadne barličky, o ktoré by sa...
Ježiš sa i nás pýta: Chceš vyzdravieť? Chceš odo mňa prijať moju pomoc? Moju záchranu? Nie každý chce prijať to, čo Ježiš ponúka. Preto je také dôležité, aby sme aj my spoznali svoju bezmocnosť a...
Ježiš ide za tými, ktorí si to nijako nezaslúžia, ani to nečakajú, ani Ho o to neprosia. On sa pri nich zastaví z vlastnej iniciatívy, ktorá je iniciatívou milosti a lásky.
Otec odišiel z domu hľadať Uzdravovateľa, ale domov sa vrátil ako ten, ktorý našiel Spasiteľa. A to nielen pre seba. Odišiel z domu hľadať záchranu pre syna, ale domov sa vrátil ako ten, ktorý našiel...
Čakali by sme, že sa muž bude veľmi ponáhľať domov, aby sa čím skôr presvedčil o uzdravení syna. O tom, či Ježiš splnil svoj sľub. Ale on sa domov vôbec neponáhľa. Naopak, dáva si so svojím príchodom...
Muž má len jedno prianie, aby Ježiš išiel s ním k smrteľnej posteli jeho syna. Ale Ježiš nesplní jeho veľké prianie, naopak, odmietne ho. Miesto toho mu však dá svoje slovo.
Pravá viera je viera v Božie slovo. Táto viera sa nerodí z viditeľných vecí, zo zázrakov, ale z neviditeľných, zo slova.
Viera založenej na videní je viera, ktorá žije z viditeľných vecí, zo zázrakov, lebo žije pre viditeľné pozemské veci. Zaujíma sa o zdravie, pokrm, úspech, šťastie, prosperitu. Je to viera, ktorá ide...
Muž, za ktorým druhí chodili so svojimi prosbami, teraz sám prichádza, aby prosil Ježiša. Vysokopostavený úradník, ktorého druhí oslovovali: Pane!, teraz on osloví Ježiša ako Pána.
Čo začalo stretnutím Ježiša so ženou samaritánkou pri studni, skončí dvojdňovou "evanjelizáciou“ v meste za účasti Ježiša a jeho učeníkov. Rozhodujúcu úlohu tu zohráva svedectvo ženy.
Keď Ježiš vstúpi do života človeka, ten začne vidieť seba a najmä svoju vinu v novom svetle. Začne hovoriť o sebe v novom duchu, v duchu pokánia. Keď za naším svedectvom bude stáť zmenený život...
Zbierať úrodu pre večný život, čiže privádzať ľudí k Ježišovi prináša veľkú radosť. Veď v živote s Kristom nás čakajú dve veľké radosti: tá najväčšia je radosť z vlastného spasenia a tá druhá je...
Z pohľadu učeníkov je Samária to najmenej sľubné misijné pole. Ich ale i naše hodnotenie misijnej situácie je ovplyvnené naším videním či skôr nevidením.
Ježiš neplní Otcovu vôľu neochotne, ale dobrovoľne. V jej plnení nachádza svoje nasýtenie, pokrm pre svoju dušu. Človek hľadá nasýtenie mimo Božej vôle. Hľadá ho v plnení svojej vôle. Ale naša vôľa...
Keď sa Samaritánka dozvie, kto je Ježiš, viac už počuť nepotrebuje. Ona už našla, čo potrebovala. Našla živú vodu, lebo našla Ježiša. Ona Mu priniesla svoju prázdnotu, On jej daroval plnosť života.
Zvesť evanjelia je zvesť o hľadajúcom Bohu, ktorý nenechal hľadanie na nás. Ktorý hľadá i takých, ako je žena s pošpinenou minulosťou, s povesťou mravne skazenej ženy, ktorá sa vyhýba stretnutiu...
Bez poznania Ježiša, toho kto je On, niet riešenia pre náš vnútorný smäd duše. Niet pre nás záchrany. Lebo prameň vody, ktorá prúdi do večného života, môže v nás otvoriť jedine On.
Ak bolo niečo, čo túto ženu Samaritánku výstižne symbolizovalo, tak to bol jej prázdny džbán, s ktorým prichádzala k studni. Ten džbán bol ako jej život, symbol nikdy nekončiaceho smädu. Prázdny...
Žena Samaritánka nedokáže skryť svoj údiv nad tým, že Ježiš si od nej pýta vodu. To by predsa žiaden Žid neurobil. Žid nie, ale Ježiš áno. Lebo On je slobodný od všetkých predsudkov, ktoré ľudí...
Ježiša vôbec nezaujíma ani to, kto si, ani to, čo si o tebe myslia druhí. On sa zaujíma o teba, lebo má záujem o teba. A od svojho záujmu o teba sa nedá nikým a ničím odradiť. Tak ako sa nedal...
V Ježišovom živote sa nič neudeje náhodou. Všetko sa odohrá ako súčasť Božieho plánu s Ním. Preto musel prejsť cez Samáriu, aby sa stretol so ženou zlej povesti. Lebo Bohu i na nej záleží.
Kapitola, ktorá hovorí o Božej láske, končí slovami o Božom hneve. Ako tomu máme rozumieť? Vari Boh nie je láska?
Jednorodený Boží Syn najprv prišiel ako Spasiteľ. Druhýkrát príde ako Sudca. Preto prišiel ako Spasiteľ, aby sme raz mohli obstáť pred Ním, keď príde ako Sudca. Kto však pred Ním obstojí?
Prečo Ježiš stojí nad všetkými ľudskými učiteľmi? Pretože jeho veľkosť je daná jeho pôvodom, jeho svedectvom a jeho splnomocnení, ktoré dostal od Boha.
Možno vo svojom živote nedosiahneme nič veľké, žiaden úspech, žiadne uznanie. Nezožneme žiaden potlesk publika. Ale ak sa v nás Kristus stal veľkým a my sme sa stali malými, dosiahli sme pravú...
Kresťan nemôže mať vo svojom živote vyššiu duchovnú ambíciu než tú, ktorú mal Ján Krstiteľ: Kristus musí rásť a člove umenšovať. Ale ako má vyzerať tento rast Krista vo mne a moje umenšovanie?
Ján Krstiteľ nám hovorí, že cenou za vyvýšenie Krista v našom živote je vlastné umenšovanie. Jedno nejde bez druhého. Kristus sa v mojom živote nikdy nestane veľkým, ak sa ja nestanem malým.
Boží Syn prišiel na svet ako Ženích, aby nás pozval na svoju svadbu. Nie ako hostí, ale ako svoju nevestu, aby sa raz s nami spojil vo vzťahu večnej lásky. Aby sme sa tak stali účastní toho...
Našou vecou nie je vyberať si svoju rolu, či úlohu, ktorú chceme v živote hrať. Našou úlohou je verne plniť tú, ktorú nám Boh pridelil.
Sami o sebe nič nie sme a nič nemáme. Čo sme a čo máme, je nám darované zhora. Boh prideľuje úlohy i udeľuje požehnanie. On rozhoduje o tom kto, kde, kedy, ako a s akým požehnaním.
Vyjsť z tmy na svetlo, stáť pred Ježišom odhalený ako hriešnik je veľmi pokorujúce. Lebo vtedy vyjde najavo celá pravda o nás. Je to čin pokánia, ktorý bolí. Preto mnohí radšej zostanú v tme, ako by...
Boh nejedná s nami tak, ako si zaslúžime. Preto neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil. Boh jedná s nami tak, ako si to nezaslúžime. Preto poslal Syna na svet, aby ho spasil.
Slová, ktoré tu Nikodém počuje z Ježišových úst, obrátia celú jeho teológiu hore nohami. Ako Žid žil v presvedčení, že Boh miluje len Izrael, svoj vyvolený ľud. Veď Boh si spomedzi všetkých národov...
Nikto nechce zahynúť. Ani Boh nechce, aby niekto zahynul. Veď On nestvoril človeka, aby ten zahynul. Naopak, Boh chce, aby človek žil, dokonca večne žil. Aby mal večný život.
Dialóg medzi Nikodémom a Ježišom sa mení na monológ. Nikodém sa odmlčí. Veď to, čo tu Ježiš hovorí o sebe, mu muselo vyraziť dych.
Nikodémov hlavný problém nie je v tom, že nerozumie, ale v tom, že neprijíma Ježišovo slovo. Neverí jeho svedectvu. Ježiš pre neho nie je takou autoritou, pred ktorou by sa bol ochotný skloniť...
Nové narodenie sa deje pôsobením Ducha. To je však tajuplné, slobodné, neuchopiteľné. Nevieme síce ako sa deje, môžeme však vedieť, či k novému narodeniu došlo alebo nie.
Z ľudskej strany neexistuje žiadna prístupová cesta k Bohu. Všetky sú beznádejne zatarasené. Existuje len jedna cesta a to z Božej strany.
Nikodém sa dozvie, čo sa musí stať, aby človek mohol vojsť do Božieho kráľovstva a tak navždy patriť Bohu. Čo je to nové narodenie?
Tak, ako je telesné narodenie bránou do telesného života, tak je duchovné narodenie bránou do nového života s Bohom. Inak ako novým narodením sa do Božieho sveta vstúpiť nedá.
My sa môžeme rozhodnúť, či chceme patriť Bohu alebo nie. Či chceme vojsť do Božieho kráľovstva alebo nie. Ale to, ako vojsť do Božieho kráľovstva, si už vybrať nemôžeme. Spôsob je len jeden.
Ježiš otvára najdôležitejšiu otázku, ktorou je spása človeka. Neotvára ju v rozhovore s hriešnym, ale so zbožným človekom. Lebo je možné byť zbožným a predsa nebyť na Božej strane, nepatriť Bohu...
Ježiš vie, ako to s Ním myslíme, či úprimne, alebo neúprimne. To, čo Ježiš o nás vie, je neraz zahanbujúce. Ale čo my vieme o Ňom, je povzbudzujúce. My nie sme spoľahnutiahodní, ale On áno.
Ježišovo účinkovanie vyvolá dvojakú vieru. Jedna je viera jeho učeníkov, druhá je viera zástupov. Jedna je pravá, druhá je nepravá. Čo charakterizuje pravú vieru?
Ježiš je v jednej osobe kňazom i obeťou. Je kňazom, ktorý priniesol obeť za hriech človeka, a zároveň je sám tou obeťou. Odkedy Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, už viac netreba ani obete, ani kňazov.
Čo Ježiš nedosiahol svojím bičom, to dosiahol svojou obeťou. Miesto, kde bude stáť kríž, kde bude zbúraný chrám Ježišovho tela, sa stane miestom dokonalého očistenia. Pre každého, kto o toto...
Nikde inde nemôžeme Boha nájsť iba v chráme, ktorým je Kristus. Ktorý Kristus postavil svojou smrťou a vzkriesením. Obísť Krista znamená obísť Boha. Prísť ku Kristovi znamená stretnúť sa s Bohom.
Židia čakali, že keď príde Mesiáš, začne robiť poriadky s bezbožným svetom. Ale Ježiš nezačína s očistením spoločnosti, ale s očistením cirkvi.
Ježiš neprišiel premeniť víno na vodu, obrať nás o radosť zo života. On prišiel premeniť vodu na víno, teda darovať nám pravú, skutočnú radosť. Lebo s Ježišom prichádza to najlepšie víno, víno...
My nemáme, ale Ježiš má. Čo máme, sú prázdne ruky, ktoré len On môže naplniť svojím požehnaním. Naše zásoby sa minú, ale Božie zdroje sú nevyčerpateľné.
Nie je jedno, komu patrí naša poslušnosť. Keď ide o otázky čomu veriť a ako žiť, naša poslušnosť musí patriť jedine Ježišovej a nie ľudskej autorite. Len On má právo povedať, čo máme robiť a čo nie...
Od začiatku až do konca svojho verejného pôsobenia sa Ježiš dištancuje od svojej pokrvnej rodiny, od svojej matky i od svojich bratov. Tým dáva najavo, že jeho vzťah s Otcom stojí na prvom mieste...
Ježiš je pozvaný na svadbu a On to pozvanie prijme. Neskôr Ježiša volali do rodín, kde vznikla situácia núdze, potreba pomoci. Kde niekto ochorel, prípadne zomrel. Ale tento príbeh ukazuje, že Ježiš...
Nebo bolo až do Ježišovho príchodu zatvorené. To bol údel človeka, žiť pod zatvoreným nebom. Ale príchodom Božieho Syna sa nebo otvorilo. Rebrík, ktorý má podobu kríža, bol spustený zhora nadol. Kríž...
Ježiš nás pozná skôr než my spoznáme Jeho. Pozná našu minulosť, prítomnosť, dokonca i našu budúcnosť. Vie o nás všetko. Pozná nás zvonku i zvnútra. Ježišovo poznanie nášho života je dokonalé a presné...
Jednou z veľkých prekážok poznania pravdy sú predsudky. Keď ide o kresťanstvo, Bibliu či o Ježiša, ľudia majú predsudkov priam neúrekom. Predsudkami si však zatvárame cestu k poznaniu pravdy.
Ježiš nás v prvom rade nevyzýva, aby sme sa pre Neho rozhodli, zdvihli ruku, či vstali na evanjelizačnom zhromaždení alebo sa pomodlili modlitbu odovzdania. Vyzýva nás, aby sme Ho nasledovali.
Keď Ondrej priviedol Šimona k Ježišovi, Šimon skalou nebol, ale časom sa ňou stal. Nezáleží na tom, akým „materiálom“ sme, či sľubným alebo nie. Záleží na tom, v čích rukách sa ten materiál nachádza...
Neraz je naša rodina tou najťažšou pôdou pre svedectvo. Mnohí majú skúsenosť s tým, že ich svedectvo je rodinou odmietané. Ale keď nemôžeme hovoriť s nimi o Ježišovi, môžeme hovoriť o nich s Ježišom...
Niekto povie, že hľadá Boha. Ale v skutočnosti nehľadá Boha, ale to, čo Boh dáva: radosť, pokoj, šťastie. Chce dary, ale nie Darcu. Lenže bez Darcu nemôže mať ani dary. Preto nie je hľadanie ako...
Ján je len smerovka, ktorá ukazuje smer. Cieľom, konečnou destináciou, je Ježiš. Ján si nechce držať ľudí pri sebe. On ich posiela od seba k Ježišovi. Veď najväčšia tragédia by bola, keby ľudia...
Dá sa veriť Jánovmu svedectvu? Čo ak si to všetko vymyslel? Na jeho svedectve je však niečo mimoriadne. Ono síce bolo vyslovené v 1. storočí, ale jeho pravdivosť si môžeme overiť i dnes v 21. storočí...
Kto je Ježiš? Ján Ho predstaví dvojakým spôsobom. Najprv Ho predstaví ako Božieho Baránka. Potom Ho predstaví ako Božieho Syna.
Keď Ján na druhý deň videl, ako Ježiš prichádza k nemu, povedal: Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, pretože bol skôr ako ja. Ja som ho nepoznal...
Jánovi môžeme položiť otázku, ktorú nemôžeme položiť nikomu z dnes žijúcich ľudí. A síce otázku, kto je vlastne Ježiš. I tí najlepší myslitelia dneška nám môžu povedať len svoj subjektívny názor, čo...
Keď na druhý deň videl, ako Ježiš prichádza k nemu, povedal: Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.Ján 1:29 Čo robí Boh s hriechom? No predsa ho trestá. To vedia všetky náboženstvá sveta. Vedel...
Jánovou úlohou je pripraviť cestu prichádzajúcemu Pánovi. Jediný spôsob ako vyrovnať to, čo je krivé, je pokánie.
Ján nechce byť niekým dôležitejším, než je. Preto o sebe hovorí len stručne. On je len svedok. A svedok tu nie je na to, aby hovoril o sebe, ale o Kristovi. Ján nie je svetlom, prečo by mal zatieniť...
Evanjelium nás vyzýva, aby sme vieru v seba zamenili za vieru v Krista. Aby sa On pre nás stal tým, ktorému veríme, na koho sa spoliehame, komu dôverujeme. Aby sme sa potom sami stali svedkami, ktorí...
Na počiatku bolo Slovo. O akom počiatku tu Ján hovorí?
Skôr ako sa rozlúčime s modlitbou Otčenáš, povedzme si, o čom je vlastne modlitba.
Prišli sme na koniec modlitby Otčenáš. Na jej konci nám Ježiš do úst ešte vloží slovíčko amen. V našom chápaní to predstavuje akúsi bodku za modlitbou. No toto slovo má hlbší význam.
Modlitba Otčenáš začína Bohom a končí Bohom. Na jej začiatku prosíme: Posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi. Na konci zas vyznávame: Tvoje je kráľovstvo...
Pokušenie nie je hriech, ale môže k nemu viesť. Preto pre veriaceho predstavuje veľkú hrozbu. To je dôvod, prečo potrebujeme ochranu pred pokušením a pomoc v ňom, o ktorú prosíme v tejto modlitbe.
Naše srdce, tá nekonečná liaheň porušených túžob, je najväčším zdrojom pokušení rôzneho druhu. Preto je modlitba Otče náš volaním o pomoc, prosbou o duchovnú ochranu.
Posledná prosba modlitby Otčenáš bude v plnosti vypočutá až vo večnosti. Tam budeme definitívne zbavení toho zlého, diabla. Všetko zlo, ktoré poznáme v tomto živote, bude minulosťou. Ale dovtedy sa...
Právom by sme mohli čakať, že práve prosba o odpustenie bude vyvrcholením a zároveň zavŕšením našich prosieb. Že ňou budú naše potreby naplnené. Ale po piatej prosbe nasleduje šiesta, po prosbe...
Ako kresťania stojíme v duchovnom zápase. Čelíme pokušeniam i pokušiteľovi. Nemôžeme sa vyhnúť jednému ani druhému. Čo má však s našimi pokušeniami spoločné Boh?
V modlitbe Otčenáš nás Ježiš upozorňuje na hrozbu, ktorá je oveľa vážnejšia než akákoľvek fyzická, zdravotná, či existenčná hrozba. Lebo na rozdiel od nich nás táto hrozba ohrozuje morálne i duchovne.
Prosbou o odpustenie nás Ježiš učí dvom veciam. Aby sme boli ľuďmi pokánia i ľuďmi odpustenia. Tými, ktorí o odpustenie prosia, ale i tými, ktorí ho aj sami udeľujú. Preto k tejto prosbe Ježiš...
Nemôžeme odpustenie len prijímať a sami ho druhému odopierať. Prijatie odpustenia musí ísť ruka v ruke s udelením odpustenia. Ako chceš, aby Boh naložil s tvojím dlhom, tak ty nalož s ich dlhom.
Čo je ťažšie: odprosiť či odpustiť? Ak nás Boh vezme za slovo a odpustí nám presne tak, ako my odpúšťame druhým. . . potom beda nám!
Vina má charakter dlhu, ktorý rastie s každým novým previnením. Všetko, čo v našom živote nie je v súlade s Bohom, naše myšlienky, slová, činy, naše motívy, túžby a postoje, sa stáva naším dlhom voči...
Len jednému pokrmu môžeme udeliť prívlastok každodenný a tým je práve chlieb. Ostatné pokrmy sa každodenne na našom stole neobjavujú. Čo nám chce Ježiš týmto povedať o Bohu?
Človek je už raz taký. Chce sa zabezpečiť na roky a najradšej až do smrti. Nechceme byť existenčne závislí a odkázaní na druhých. Chceme mať toľko, aby sme boli sebestační a nezávislí od ľudí i od...
Otázka chleba bude hýbať naším životom až do smrti. Jesť treba a aj žiť z niečoho treba. Touto prosbou nás Ježiš nechce zbaviť zodpovednosti za chlieb. Tá nám zostáva. Chce nás však zbaviť...
Vďačnosť je prvé ovocie prosby daj nám. A zároveň i tajomstvom spokojného života. Kto je spokojný, má vždy dosť. Kto je nespokojný, má vždy málo. Vďačný človek si pripomína, čo má a nie to, čo nemá...
Čo nás v živote najviac zamestnáva? Je to existenčná otázka, čiže otázka chleba. Nie div, že v modlitbe Otčenáš má táto otázka tiež svoje miesto. Ale aké miesto! Prvé miesto na zozname našich potrieb.
Modlitba Otčenáš začína Otcom, ktorý je na nebesiach, ale pokračuje deťmi, ktoré sú na zemi. Najprv prichádzajú na rad Otcove záujmy: tvoje meno, tvoje kráľovstvo, tvoja vôľa. Potom prichádzajú na...
Modlitba Otčenáš úplne prevracia naše hodnoty a záujmy. Nám ide o naše meno, o naše kráľovstvo a o našu vôľu. Ale Ježiš nás učí, že Božiemu dieťaťu má ísť o Božie meno, o Božie kráľovstvo a o Božiu...
Neraz dochádza v našom živote ku konfliktu záujmov. Niečo iné chceme my a niečo iné zas chce Boh. Ježiš nás touto prosbou učí, že nejde o to, aby sa naša vôľa diala v nebi, ale aby sa Božia vôľa...
Pri Ježišovom prvom príchode prišlo Božie kráľovstvo v skrytosti - do životov veriacich. My ale prosíme o to, aby Božie kráľovstvo prišlo aj vo svojej viditeľnej podobe, v moci a sláve.
Základný konflikt človeka s Bohom je totiž konflikt medzi našou vládou a Božou vládou, medzi naším kráľovstvom a Božím kráľovstvom. Nechceme, aby Boh vládol v našom živote.
Čím dlhšie je Božie meno „v obehu“ medzi ľuďmi, tým viac je to s ním ako s dlhodobo používanou bankovkou. Je znečistené, zovšednené, potupené, znevážené.
Boh zjavil svoje sväté meno človeku. Zároveň mu dal i súhlas k použitiu svojho mena. Tým svoje meno vydal napospas ľudským ústam.
Ježiš nás modlitbou Otčenáš učí, čo majú byť modlitebné priority Božieho dieťaťa. Sú to Otcove záujmy, ktoré sa týkajú jeho mena, jeho kráľovstva a jeho vôle.
Slová: "Otče náš, ktorý si na nebesiach" hovoria o Božej vyvýšenosti nad nami. Preto máme zachovávať úctivý prístup k Nemu. Lebo Boh nie je náš kamarát, ani náš rovnocenný partner. My sme si s Ním...
Slovíčko "náš" v modlitbe "Otče náš" nám pripomína, že Boh nemá jedináčikov. Preto nesmieme pestovať individualistické kresťanstvo.
Nikde v evanjeliách nečítame, že by Ježiš učil svojich učeníkov vyučovať, kázať, evanjelizovať alebo uzdravovať. Čítame však, že ich učil modliť sa.
Prečo sa máme modliť, keď náš Otec vopred vie, čo potrebujeme? My sa nemodlíme kvôli Bohu, ale kvôli sebe. Boh naše modlitby nepotrebuje. My ich potrebujeme.
Čo robí modlitbu kresťanskou? Vzťah modlitebníka k Bohu, ktorý je vzťahom dieťaťa k nebeskému Otcovi.
Nezneucťujme Boha pohanskými spôsobmi modlenia či pohanským zmýšľaním o Ňom! Za pohanskou modlitbou sa skrýva pohanské myslenie, pohanská predstava, podľa ktorej Boh vypočúva modlitby v závislosti od...
Čo je to, čo robí modlitebníka pokrytcom? Keď sa modlí preto, aby bol videný a ocenený ľuďmi a nie videný a odmenený Bohom.
Skôr ako nám Ježiš povie, ako sa máme modliť, povie nám, ako sa modliť nemáme. Nemáme sa modliť ako pokrytci. Ježiš nám hovorí: Keď sa modlíš, nebuď herec, človek dvoch tvárí, ktorý si na verejnosti...
Pri pohľade do budúcnosti človek nič tak nepotrebuje ako nádej. Život bez nádeje je totiž životom beznádeje. Lenže nie je nádej ako nádej. Nádej mnohých ľudí patrí do kategórie tzv. zbožných prianí...