Ježiš otvára svoju náruč dokorán pre každého, kto príde k Nemu. Lebo jeho srdce je otvorené dokorán pre tých, ktorí k Nemu prichádzajú.
Svetlo na každý deň
Keď nás teda Ježiš volá k viere v Neho, nevolá nás k prijatiu jeho darov, ale k prijatiu Darcu, jeho samého.
Ježiš je ten pravý Boží chlieb, o ktorom platí, že dáva svetu život. Boh nám v Ježišovi dáva životodarný chlieb, pričom život, ktorý On dáva, je večný.
Ježiš nebol poslaný na svet, aby nám povedal, čo my musíme urobiť pre svoju spásu. Ježiš prišiel z neba, aby On vykonal všetko pre našu spásu a tak nás priviedol do neba. Od nás chce len jedno, aby...
Je dvojaký pokrm práve tak, ako je dvojaký život. Je pominuteľný pokrm, určený pre náš časný život na zemi. A je nepominuteľný pokrm, pokrm, ktorý zostáva pre večný život.
Pokiaľ Ježiša hľadáme iba pre tento pozemský život a pre potreby pozemského života, nikdy Ho skutočne nenájdeme. On chce, aby sme Ho hľadali len kvôli Nemu samotnému. Nie kvôli tomu, čo si od Neho...
Uprostred búrky na mori Ježiš prichádza k svojim učeníkom. Nerieši však búrku, ale strach učeníkov. Neodstraňuje vlny, ale posilňuje ich vieru. Dáva im svoje slovo, o ktoré sa môžu v situácii...
Udalosť, v ktorej Ježiš uprostred búrky kráča po mori, zjavuje jeho božskú moc. On je Pánom všetkých vĺn a všetkých búrok. Lebo všetko, čo nás ohrozuje, je pod jeho kontrolou. A nič z toho, čo nás...
Nie je to prvýkrát, čo sa učeníci ocitnú v búrke na mori. Ale je to prvýkrát, čo sa v nej ocitnú bez Ježiša.
Chlapcovu ochotu dať Ježišovi k dispozícii všetko čo má, Ježiš použije na zázračné nasýtenie zástupu. Lebo On i s málom dokáže veľa. Ide o to, aby sa to málo dostalo do jeho rúk.
Ježiš vidí nielen veľký zástup, ale i jeho veľkú núdzu, potrebu chleba. Tisíce hladných ľudí vyjde za Ním na vrch, kde si chcel so svojimi učeníkmi odpočinúť. Ako vyrieši túto situáciu, ako ich...
Čo urobíme vtedy, keď Ježiš nenaplní naše očakávania, ktoré sa týkajú nášho pozemského života? Ideme za Ním kvôli Nemu samotnému alebo len kvôli tomu, čo si od Neho sľubujeme?
Preto nás Mojžiš posiela ku Kristovi, zákon ku krížu, lebo len Kristova obeť môže spasiť priestupníkov zákona. Každá iná nádej je falošná.
Ako Židia videli Ježišove skutky na vlastné oči, tak my môžeme o nich čítať na stránkach štyroch evanjelií. Ako Židia mali Starú zmluvu s jej mnohými predpoveďami o Kristovi, tak my dnes máme celú...
Boh nám neposkytol dôkazy o Ježišovom božstve, ale svedectvo. Kde sú dôkazy, tam už nie je potrebná viera. Ale keď ide o Ježiša, o duchovné skutočnosti, nie sme ušetrení kroku viery. Ten musíme...
Predstava Židov, že spasenie je v knihe, je práve taká bláznivá ako predstava, že zdravie je v recepte. Recept nemáme na to, aby sme ho roztrhali a po malých kúskoch požuli a zjedli. Máme ho na to...
Ježiš si nárokuje božskú autoritu, preto i jeho tvrdenie potrebuje božské svedectvo, nielen ľudské. Len božské svedectvo môže potvrdiť jeho božskú autoritu. Má však Ježiš svedka, ktorý Mu poskytne...
Byť sviecou, ktorej poslaním je svietiť - to je krásny obraz pre svedka Ježiša Krista. Ale len tá svieca svieti, ktorá horí. Svieca, ktorá nehorí, ani nesvieti.
Svojím slovom o poslednom súde nás Ježiš uisťuje, že nikto neunikne Božej spravodlivosti, ale každý sa raz bude zodpovedať za svoje činy. A bude musieť niesť ich dôsledky, ktoré budú večné. A ani...
O našej večnosti rozhodne náš postoj k Ježišovi v časnosti. Jeden si môže byť istý svojím večným životom už tu a teraz. Druhý si môže byť istý svojím večným zahynutím.
Kto svojou neverou odmietne Ježiša v časnosti, bude Ježišom odmietnutý vo večnosti. Kto nechcel s Ježišom žiť v tomto živote, nebude s Ním žiť ani v budúcom živote. Dostane to, čo chcel.
Koľkí ľudia zomierajú v nádeji, ba v presvedčení, že sa s Bohom nikdy nestretnú! Že ich pred Ním skryje hrob, alebo more, do ktorého nechajú vysypať svoj popol. Aká to bude hrôza, keď jedného dňa...
O človeku, ktorý počúva, teda prijíma Ježišove slovo a verí, dôveruje Bohu, ktorý Ježiša poslal na svet, platia tri úžasné skutočnosti.
Pre kresťana večný život už začal, tu a teraz. A tento život bude pokračovať i za hranicou smrti. Lebo keď vstúpime do vzťahu s Bohom, On do nás vkladá svoj večný, nesmrteľný život. V našom smrteľnom...
Ježiš má právo spasiť, teda dať život, i súdiť, teda vziať život. On je v jednej osobe Spasiteľom i Sudcom. Pre jedných je Spasiteľom, pre druhých bude Sudcom. Nikto sa nevyhne stretnutiu s Ním. Ak...
S Ježišovým príchodom nastal čas, keď mŕtvi, duchovne mŕtvi, môžu byť privedení k životu. Veď takí, akí sme, sme pre Boha mŕtvi, mŕtvi pre vzťah s Ním. Máme telesný život, ktorý jedného dňa skončí...
Keď chceme vedieť, aký je Boh, musíme sa pozrieť na Ježiša. Boh je taký, aký je Ježiš, Otec je taký, aký je Syn. Preto to, čo robí Otec, robí aj Syn. Medzi konaním Otca a Syna vládne dokonalá zhoda.
Je tu Otec, ktorému ide o záchranu mňa i teba. Je tu Syn, ktorý nás prišiel zachrániť.
Prijatá milosť nielen obdarúva, ale i zaväzuje. Je možné premrhať milosť, a tak skončiť horšie, než bol na tom človek na začiatku.
Na obzore sa črtá veľký konflikt Ježiša so Židmi, presnejšie s farizejmi a zákonníkmi. Konflikt ohľadne svätenia soboty. Podľa nich bolo nielen nosenie lôžka, ale i samotné uzdravenie chorého...
Žiadne slovo lepšie nevystihuje náboženstvo židovských horlivcov za zachovávanie zákona ako slovo nesmieš! Pre nich náboženstvo je o tom, čo človek smie a čo nie. Najmä, čo nesmie. Aj dnes niektorí...
Chceš vyzdravieť? Nič viac a nič menej nemá Ježiš pre človeka, ani vtedy, ani dnes. Keď ponúka uzdravenie, tak ponúka úplne nový život. Život, kde už človek nepotrebuje žiadne barličky, o ktoré by sa...
Ježiš sa i nás pýta: Chceš vyzdravieť? Chceš odo mňa prijať moju pomoc? Moju záchranu? Nie každý chce prijať to, čo Ježiš ponúka. Preto je také dôležité, aby sme aj my spoznali svoju bezmocnosť a...
Ježiš ide za tými, ktorí si to nijako nezaslúžia, ani to nečakajú, ani Ho o to neprosia. On sa pri nich zastaví z vlastnej iniciatívy, ktorá je iniciatívou milosti a lásky.
Otec odišiel z domu hľadať Uzdravovateľa, ale domov sa vrátil ako ten, ktorý našiel Spasiteľa. A to nielen pre seba. Odišiel z domu hľadať záchranu pre syna, ale domov sa vrátil ako ten, ktorý našiel...
Čakali by sme, že sa muž bude veľmi ponáhľať domov, aby sa čím skôr presvedčil o uzdravení syna. O tom, či Ježiš splnil svoj sľub. Ale on sa domov vôbec neponáhľa. Naopak, dáva si so svojím príchodom...
Muž má len jedno prianie, aby Ježiš išiel s ním k smrteľnej posteli jeho syna. Ale Ježiš nesplní jeho veľké prianie, naopak, odmietne ho. Miesto toho mu však dá svoje slovo.
Pravá viera je viera v Božie slovo. Táto viera sa nerodí z viditeľných vecí, zo zázrakov, ale z neviditeľných, zo slova.
Viera založenej na videní je viera, ktorá žije z viditeľných vecí, zo zázrakov, lebo žije pre viditeľné pozemské veci. Zaujíma sa o zdravie, pokrm, úspech, šťastie, prosperitu. Je to viera, ktorá ide...
Muž, za ktorým druhí chodili so svojimi prosbami, teraz sám prichádza, aby prosil Ježiša. Vysokopostavený úradník, ktorého druhí oslovovali: Pane!, teraz on osloví Ježiša ako Pána.
Čo začalo stretnutím Ježiša so ženou samaritánkou pri studni, skončí dvojdňovou "evanjelizáciou“ v meste za účasti Ježiša a jeho učeníkov. Rozhodujúcu úlohu tu zohráva svedectvo ženy.
Keď Ježiš vstúpi do života človeka, ten začne vidieť seba a najmä svoju vinu v novom svetle. Začne hovoriť o sebe v novom duchu, v duchu pokánia. Keď za naším svedectvom bude stáť zmenený život...
Zbierať úrodu pre večný život, čiže privádzať ľudí k Ježišovi prináša veľkú radosť. Veď v živote s Kristom nás čakajú dve veľké radosti: tá najväčšia je radosť z vlastného spasenia a tá druhá je...
Z pohľadu učeníkov je Samária to najmenej sľubné misijné pole. Ich ale i naše hodnotenie misijnej situácie je ovplyvnené naším videním či skôr nevidením.
Ježiš neplní Otcovu vôľu neochotne, ale dobrovoľne. V jej plnení nachádza svoje nasýtenie, pokrm pre svoju dušu. Človek hľadá nasýtenie mimo Božej vôle. Hľadá ho v plnení svojej vôle. Ale naša vôľa...
Keď sa Samaritánka dozvie, kto je Ježiš, viac už počuť nepotrebuje. Ona už našla, čo potrebovala. Našla živú vodu, lebo našla Ježiša. Ona Mu priniesla svoju prázdnotu, On jej daroval plnosť života.
Zvesť evanjelia je zvesť o hľadajúcom Bohu, ktorý nenechal hľadanie na nás. Ktorý hľadá i takých, ako je žena s pošpinenou minulosťou, s povesťou mravne skazenej ženy, ktorá sa vyhýba stretnutiu...
Bez poznania Ježiša, toho kto je On, niet riešenia pre náš vnútorný smäd duše. Niet pre nás záchrany. Lebo prameň vody, ktorá prúdi do večného života, môže v nás otvoriť jedine On.
Ak bolo niečo, čo túto ženu Samaritánku výstižne symbolizovalo, tak to bol jej prázdny džbán, s ktorým prichádzala k studni. Ten džbán bol ako jej život, symbol nikdy nekončiaceho smädu. Prázdny...
Žena Samaritánka nedokáže skryť svoj údiv nad tým, že Ježiš si od nej pýta vodu. To by predsa žiaden Žid neurobil. Žid nie, ale Ježiš áno. Lebo On je slobodný od všetkých predsudkov, ktoré ľudí...
Ježiša vôbec nezaujíma ani to, kto si, ani to, čo si o tebe myslia druhí. On sa zaujíma o teba, lebo má záujem o teba. A od svojho záujmu o teba sa nedá nikým a ničím odradiť. Tak ako sa nedal...
V Ježišovom živote sa nič neudeje náhodou. Všetko sa odohrá ako súčasť Božieho plánu s Ním. Preto musel prejsť cez Samáriu, aby sa stretol so ženou zlej povesti. Lebo Bohu i na nej záleží.
Kapitola, ktorá hovorí o Božej láske, končí slovami o Božom hneve. Ako tomu máme rozumieť? Vari Boh nie je láska?
Jednorodený Boží Syn najprv prišiel ako Spasiteľ. Druhýkrát príde ako Sudca. Preto prišiel ako Spasiteľ, aby sme raz mohli obstáť pred Ním, keď príde ako Sudca. Kto však pred Ním obstojí?
Prečo Ježiš stojí nad všetkými ľudskými učiteľmi? Pretože jeho veľkosť je daná jeho pôvodom, jeho svedectvom a jeho splnomocnení, ktoré dostal od Boha.
Možno vo svojom živote nedosiahneme nič veľké, žiaden úspech, žiadne uznanie. Nezožneme žiaden potlesk publika. Ale ak sa v nás Kristus stal veľkým a my sme sa stali malými, dosiahli sme pravú...
Kresťan nemôže mať vo svojom živote vyššiu duchovnú ambíciu než tú, ktorú mal Ján Krstiteľ: Kristus musí rásť a člove umenšovať. Ale ako má vyzerať tento rast Krista vo mne a moje umenšovanie?
Ján Krstiteľ nám hovorí, že cenou za vyvýšenie Krista v našom živote je vlastné umenšovanie. Jedno nejde bez druhého. Kristus sa v mojom živote nikdy nestane veľkým, ak sa ja nestanem malým.
Boží Syn prišiel na svet ako Ženích, aby nás pozval na svoju svadbu. Nie ako hostí, ale ako svoju nevestu, aby sa raz s nami spojil vo vzťahu večnej lásky. Aby sme sa tak stali účastní toho...
Našou vecou nie je vyberať si svoju rolu, či úlohu, ktorú chceme v živote hrať. Našou úlohou je verne plniť tú, ktorú nám Boh pridelil.
Sami o sebe nič nie sme a nič nemáme. Čo sme a čo máme, je nám darované zhora. Boh prideľuje úlohy i udeľuje požehnanie. On rozhoduje o tom kto, kde, kedy, ako a s akým požehnaním.
Vyjsť z tmy na svetlo, stáť pred Ježišom odhalený ako hriešnik je veľmi pokorujúce. Lebo vtedy vyjde najavo celá pravda o nás. Je to čin pokánia, ktorý bolí. Preto mnohí radšej zostanú v tme, ako by...
Boh nejedná s nami tak, ako si zaslúžime. Preto neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil. Boh jedná s nami tak, ako si to nezaslúžime. Preto poslal Syna na svet, aby ho spasil.
Slová, ktoré tu Nikodém počuje z Ježišových úst, obrátia celú jeho teológiu hore nohami. Ako Žid žil v presvedčení, že Boh miluje len Izrael, svoj vyvolený ľud. Veď Boh si spomedzi všetkých národov...
Nikto nechce zahynúť. Ani Boh nechce, aby niekto zahynul. Veď On nestvoril človeka, aby ten zahynul. Naopak, Boh chce, aby človek žil, dokonca večne žil. Aby mal večný život.
Dialóg medzi Nikodémom a Ježišom sa mení na monológ. Nikodém sa odmlčí. Veď to, čo tu Ježiš hovorí o sebe, mu muselo vyraziť dych.
Nikodémov hlavný problém nie je v tom, že nerozumie, ale v tom, že neprijíma Ježišovo slovo. Neverí jeho svedectvu. Ježiš pre neho nie je takou autoritou, pred ktorou by sa bol ochotný skloniť...
Nové narodenie sa deje pôsobením Ducha. To je však tajuplné, slobodné, neuchopiteľné. Nevieme síce ako sa deje, môžeme však vedieť, či k novému narodeniu došlo alebo nie.
Z ľudskej strany neexistuje žiadna prístupová cesta k Bohu. Všetky sú beznádejne zatarasené. Existuje len jedna cesta a to z Božej strany.
Nikodém sa dozvie, čo sa musí stať, aby človek mohol vojsť do Božieho kráľovstva a tak navždy patriť Bohu. Čo je to nové narodenie?
Tak, ako je telesné narodenie bránou do telesného života, tak je duchovné narodenie bránou do nového života s Bohom. Inak ako novým narodením sa do Božieho sveta vstúpiť nedá.
My sa môžeme rozhodnúť, či chceme patriť Bohu alebo nie. Či chceme vojsť do Božieho kráľovstva alebo nie. Ale to, ako vojsť do Božieho kráľovstva, si už vybrať nemôžeme. Spôsob je len jeden.
Ježiš otvára najdôležitejšiu otázku, ktorou je spása človeka. Neotvára ju v rozhovore s hriešnym, ale so zbožným človekom. Lebo je možné byť zbožným a predsa nebyť na Božej strane, nepatriť Bohu...
Ježiš vie, ako to s Ním myslíme, či úprimne, alebo neúprimne. To, čo Ježiš o nás vie, je neraz zahanbujúce. Ale čo my vieme o Ňom, je povzbudzujúce. My nie sme spoľahnutiahodní, ale On áno.
Ježišovo účinkovanie vyvolá dvojakú vieru. Jedna je viera jeho učeníkov, druhá je viera zástupov. Jedna je pravá, druhá je nepravá. Čo charakterizuje pravú vieru?
Ježiš je v jednej osobe kňazom i obeťou. Je kňazom, ktorý priniesol obeť za hriech človeka, a zároveň je sám tou obeťou. Odkedy Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, už viac netreba ani obete, ani kňazov.
Čo Ježiš nedosiahol svojím bičom, to dosiahol svojou obeťou. Miesto, kde bude stáť kríž, kde bude zbúraný chrám Ježišovho tela, sa stane miestom dokonalého očistenia. Pre každého, kto o toto...
Nikde inde nemôžeme Boha nájsť iba v chráme, ktorým je Kristus. Ktorý Kristus postavil svojou smrťou a vzkriesením. Obísť Krista znamená obísť Boha. Prísť ku Kristovi znamená stretnúť sa s Bohom.
Židia čakali, že keď príde Mesiáš, začne robiť poriadky s bezbožným svetom. Ale Ježiš nezačína s očistením spoločnosti, ale s očistením cirkvi.
Ježiš neprišiel premeniť víno na vodu, obrať nás o radosť zo života. On prišiel premeniť vodu na víno, teda darovať nám pravú, skutočnú radosť. Lebo s Ježišom prichádza to najlepšie víno, víno...
My nemáme, ale Ježiš má. Čo máme, sú prázdne ruky, ktoré len On môže naplniť svojím požehnaním. Naše zásoby sa minú, ale Božie zdroje sú nevyčerpateľné.
Nie je jedno, komu patrí naša poslušnosť. Keď ide o otázky čomu veriť a ako žiť, naša poslušnosť musí patriť jedine Ježišovej a nie ľudskej autorite. Len On má právo povedať, čo máme robiť a čo nie...
Od začiatku až do konca svojho verejného pôsobenia sa Ježiš dištancuje od svojej pokrvnej rodiny, od svojej matky i od svojich bratov. Tým dáva najavo, že jeho vzťah s Otcom stojí na prvom mieste...
Ježiš je pozvaný na svadbu a On to pozvanie prijme. Neskôr Ježiša volali do rodín, kde vznikla situácia núdze, potreba pomoci. Kde niekto ochorel, prípadne zomrel. Ale tento príbeh ukazuje, že Ježiš...
Nebo bolo až do Ježišovho príchodu zatvorené. To bol údel človeka, žiť pod zatvoreným nebom. Ale príchodom Božieho Syna sa nebo otvorilo. Rebrík, ktorý má podobu kríža, bol spustený zhora nadol. Kríž...
Ježiš nás pozná skôr než my spoznáme Jeho. Pozná našu minulosť, prítomnosť, dokonca i našu budúcnosť. Vie o nás všetko. Pozná nás zvonku i zvnútra. Ježišovo poznanie nášho života je dokonalé a presné...
Jednou z veľkých prekážok poznania pravdy sú predsudky. Keď ide o kresťanstvo, Bibliu či o Ježiša, ľudia majú predsudkov priam neúrekom. Predsudkami si však zatvárame cestu k poznaniu pravdy.
Ježiš nás v prvom rade nevyzýva, aby sme sa pre Neho rozhodli, zdvihli ruku, či vstali na evanjelizačnom zhromaždení alebo sa pomodlili modlitbu odovzdania. Vyzýva nás, aby sme Ho nasledovali.
Keď Ondrej priviedol Šimona k Ježišovi, Šimon skalou nebol, ale časom sa ňou stal. Nezáleží na tom, akým „materiálom“ sme, či sľubným alebo nie. Záleží na tom, v čích rukách sa ten materiál nachádza...
Neraz je naša rodina tou najťažšou pôdou pre svedectvo. Mnohí majú skúsenosť s tým, že ich svedectvo je rodinou odmietané. Ale keď nemôžeme hovoriť s nimi o Ježišovi, môžeme hovoriť o nich s Ježišom...
Niekto povie, že hľadá Boha. Ale v skutočnosti nehľadá Boha, ale to, čo Boh dáva: radosť, pokoj, šťastie. Chce dary, ale nie Darcu. Lenže bez Darcu nemôže mať ani dary. Preto nie je hľadanie ako...
Ján je len smerovka, ktorá ukazuje smer. Cieľom, konečnou destináciou, je Ježiš. Ján si nechce držať ľudí pri sebe. On ich posiela od seba k Ježišovi. Veď najväčšia tragédia by bola, keby ľudia...
Dá sa veriť Jánovmu svedectvu? Čo ak si to všetko vymyslel? Na jeho svedectve je však niečo mimoriadne. Ono síce bolo vyslovené v 1. storočí, ale jeho pravdivosť si môžeme overiť i dnes v 21. storočí...
Kto je Ježiš? Ján Ho predstaví dvojakým spôsobom. Najprv Ho predstaví ako Božieho Baránka. Potom Ho predstaví ako Božieho Syna.
Keď Ján na druhý deň videl, ako Ježiš prichádza k nemu, povedal: Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, pretože bol skôr ako ja. Ja som ho nepoznal...
Jánovi môžeme položiť otázku, ktorú nemôžeme položiť nikomu z dnes žijúcich ľudí. A síce otázku, kto je vlastne Ježiš. I tí najlepší myslitelia dneška nám môžu povedať len svoj subjektívny názor, čo...
Keď na druhý deň videl, ako Ježiš prichádza k nemu, povedal: Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.Ján 1:29 Čo robí Boh s hriechom? No predsa ho trestá. To vedia všetky náboženstvá sveta. Vedel...
Jánovou úlohou je pripraviť cestu prichádzajúcemu Pánovi. Jediný spôsob ako vyrovnať to, čo je krivé, je pokánie.
Ján nechce byť niekým dôležitejším, než je. Preto o sebe hovorí len stručne. On je len svedok. A svedok tu nie je na to, aby hovoril o sebe, ale o Kristovi. Ján nie je svetlom, prečo by mal zatieniť...
Evanjelium nás vyzýva, aby sme vieru v seba zamenili za vieru v Krista. Aby sa On pre nás stal tým, ktorému veríme, na koho sa spoliehame, komu dôverujeme. Aby sme sa potom sami stali svedkami, ktorí...
Na počiatku bolo Slovo. O akom počiatku tu Ján hovorí?
Skôr ako sa rozlúčime s modlitbou Otčenáš, povedzme si, o čom je vlastne modlitba.
Prišli sme na koniec modlitby Otčenáš. Na jej konci nám Ježiš do úst ešte vloží slovíčko amen. V našom chápaní to predstavuje akúsi bodku za modlitbou. No toto slovo má hlbší význam.
Modlitba Otčenáš začína Bohom a končí Bohom. Na jej začiatku prosíme: Posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi. Na konci zas vyznávame: Tvoje je kráľovstvo...
Pokušenie nie je hriech, ale môže k nemu viesť. Preto pre veriaceho predstavuje veľkú hrozbu. To je dôvod, prečo potrebujeme ochranu pred pokušením a pomoc v ňom, o ktorú prosíme v tejto modlitbe.
Naše srdce, tá nekonečná liaheň porušených túžob, je najväčším zdrojom pokušení rôzneho druhu. Preto je modlitba Otče náš volaním o pomoc, prosbou o duchovnú ochranu.
Posledná prosba modlitby Otčenáš bude v plnosti vypočutá až vo večnosti. Tam budeme definitívne zbavení toho zlého, diabla. Všetko zlo, ktoré poznáme v tomto živote, bude minulosťou. Ale dovtedy sa...
Právom by sme mohli čakať, že práve prosba o odpustenie bude vyvrcholením a zároveň zavŕšením našich prosieb. Že ňou budú naše potreby naplnené. Ale po piatej prosbe nasleduje šiesta, po prosbe...
Ako kresťania stojíme v duchovnom zápase. Čelíme pokušeniam i pokušiteľovi. Nemôžeme sa vyhnúť jednému ani druhému. Čo má však s našimi pokušeniami spoločné Boh?
V modlitbe Otčenáš nás Ježiš upozorňuje na hrozbu, ktorá je oveľa vážnejšia než akákoľvek fyzická, zdravotná, či existenčná hrozba. Lebo na rozdiel od nich nás táto hrozba ohrozuje morálne i duchovne.
Prosbou o odpustenie nás Ježiš učí dvom veciam. Aby sme boli ľuďmi pokánia i ľuďmi odpustenia. Tými, ktorí o odpustenie prosia, ale i tými, ktorí ho aj sami udeľujú. Preto k tejto prosbe Ježiš...
Nemôžeme odpustenie len prijímať a sami ho druhému odopierať. Prijatie odpustenia musí ísť ruka v ruke s udelením odpustenia. Ako chceš, aby Boh naložil s tvojím dlhom, tak ty nalož s ich dlhom.
Čo je ťažšie: odprosiť či odpustiť? Ak nás Boh vezme za slovo a odpustí nám presne tak, ako my odpúšťame druhým. . . potom beda nám!
Vina má charakter dlhu, ktorý rastie s každým novým previnením. Všetko, čo v našom živote nie je v súlade s Bohom, naše myšlienky, slová, činy, naše motívy, túžby a postoje, sa stáva naším dlhom voči...
Len jednému pokrmu môžeme udeliť prívlastok každodenný a tým je práve chlieb. Ostatné pokrmy sa každodenne na našom stole neobjavujú. Čo nám chce Ježiš týmto povedať o Bohu?
Človek je už raz taký. Chce sa zabezpečiť na roky a najradšej až do smrti. Nechceme byť existenčne závislí a odkázaní na druhých. Chceme mať toľko, aby sme boli sebestační a nezávislí od ľudí i od...
Otázka chleba bude hýbať naším životom až do smrti. Jesť treba a aj žiť z niečoho treba. Touto prosbou nás Ježiš nechce zbaviť zodpovednosti za chlieb. Tá nám zostáva. Chce nás však zbaviť...
Vďačnosť je prvé ovocie prosby daj nám. A zároveň i tajomstvom spokojného života. Kto je spokojný, má vždy dosť. Kto je nespokojný, má vždy málo. Vďačný človek si pripomína, čo má a nie to, čo nemá...
Čo nás v živote najviac zamestnáva? Je to existenčná otázka, čiže otázka chleba. Nie div, že v modlitbe Otčenáš má táto otázka tiež svoje miesto. Ale aké miesto! Prvé miesto na zozname našich potrieb.
Modlitba Otčenáš začína Otcom, ktorý je na nebesiach, ale pokračuje deťmi, ktoré sú na zemi. Najprv prichádzajú na rad Otcove záujmy: tvoje meno, tvoje kráľovstvo, tvoja vôľa. Potom prichádzajú na...
Modlitba Otčenáš úplne prevracia naše hodnoty a záujmy. Nám ide o naše meno, o naše kráľovstvo a o našu vôľu. Ale Ježiš nás učí, že Božiemu dieťaťu má ísť o Božie meno, o Božie kráľovstvo a o Božiu...
Neraz dochádza v našom živote ku konfliktu záujmov. Niečo iné chceme my a niečo iné zas chce Boh. Ježiš nás touto prosbou učí, že nejde o to, aby sa naša vôľa diala v nebi, ale aby sa Božia vôľa...
Pri Ježišovom prvom príchode prišlo Božie kráľovstvo v skrytosti - do životov veriacich. My ale prosíme o to, aby Božie kráľovstvo prišlo aj vo svojej viditeľnej podobe, v moci a sláve.
Základný konflikt človeka s Bohom je totiž konflikt medzi našou vládou a Božou vládou, medzi naším kráľovstvom a Božím kráľovstvom. Nechceme, aby Boh vládol v našom živote.
Čím dlhšie je Božie meno „v obehu“ medzi ľuďmi, tým viac je to s ním ako s dlhodobo používanou bankovkou. Je znečistené, zovšednené, potupené, znevážené.
Boh zjavil svoje sväté meno človeku. Zároveň mu dal i súhlas k použitiu svojho mena. Tým svoje meno vydal napospas ľudským ústam.
Ježiš nás modlitbou Otčenáš učí, čo majú byť modlitebné priority Božieho dieťaťa. Sú to Otcove záujmy, ktoré sa týkajú jeho mena, jeho kráľovstva a jeho vôle.
Slová: "Otče náš, ktorý si na nebesiach" hovoria o Božej vyvýšenosti nad nami. Preto máme zachovávať úctivý prístup k Nemu. Lebo Boh nie je náš kamarát, ani náš rovnocenný partner. My sme si s Ním...
Slovíčko "náš" v modlitbe "Otče náš" nám pripomína, že Boh nemá jedináčikov. Preto nesmieme pestovať individualistické kresťanstvo.
Nikde v evanjeliách nečítame, že by Ježiš učil svojich učeníkov vyučovať, kázať, evanjelizovať alebo uzdravovať. Čítame však, že ich učil modliť sa.
Prečo sa máme modliť, keď náš Otec vopred vie, čo potrebujeme? My sa nemodlíme kvôli Bohu, ale kvôli sebe. Boh naše modlitby nepotrebuje. My ich potrebujeme.
Čo robí modlitbu kresťanskou? Vzťah modlitebníka k Bohu, ktorý je vzťahom dieťaťa k nebeskému Otcovi.
Nezneucťujme Boha pohanskými spôsobmi modlenia či pohanským zmýšľaním o Ňom! Za pohanskou modlitbou sa skrýva pohanské myslenie, pohanská predstava, podľa ktorej Boh vypočúva modlitby v závislosti od...
Čo je to, čo robí modlitebníka pokrytcom? Keď sa modlí preto, aby bol videný a ocenený ľuďmi a nie videný a odmenený Bohom.
Skôr ako nám Ježiš povie, ako sa máme modliť, povie nám, ako sa modliť nemáme. Nemáme sa modliť ako pokrytci. Ježiš nám hovorí: Keď sa modlíš, nebuď herec, človek dvoch tvárí, ktorý si na verejnosti...
Pri pohľade do budúcnosti človek nič tak nepotrebuje ako nádej. Život bez nádeje je totiž životom beznádeje. Lenže nie je nádej ako nádej. Nádej mnohých ľudí patrí do kategórie tzv. zbožných prianí...