18. júna sú otcovia na celom svete výnimoční. Deň otcov pripadá na tretiu júnovú nedeľu v Spojených štátoch a vo viac ako 80 krajinách. Je to vhodné, že neoslavujeme len Deň matiek, ale aj Deň otcov.
Boh to vymyslel dobre — úcta oboch rodičov — matky aj otca, je prikázaná ako v Starej zmluve (Ex 20:12), tak aj v Novej (Ef 6:2). Sú na to potrební muži aj ženy, otcovia aj matky, aby deťom zobrazovali Boha. „Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu” (Gn 1:27).
Viac ako len precízny opis
Mať len jedného alebo druhého nie je Boží zámer, hoci si veľmi vážime tých, ktorí preukazujú tú obrovskú snahu viesť domácnosti len s jedným rodičom, čo je veľmi náročné. A mať dvoch jedného pohlavia a nikoho toho druhého, je ešte väčší problém. Otec a mama sú nezameniteľní. Boží zámer nie je mať jedného či dvoch, akéhokoľvek pohlavia, ale mať mamu aj otca, spolu.
Na obraze Boha, ktorý zobrazujú otec a matka svojmu dieťaťu je niečo odlišné, niečo zvláštne. Je to sláva, ktorú nemožno presne opísať, ale nie je nad niekoľko dobrých zábleskov v Písme.
Ako otec so svojimi deťmi
V liste apoštola Pavla mladým veriacim v Tesalonikách venuje Pavol dosť miesta rozprávaním o svojej mladosti. Spomína, že keď bol s nimi, nešíril evanjelium len slovami, ale dal im aj „vlastnú dušu”, v hĺbke ich vzťahu. Takto to hovorí v 1. Tesaloničanom 2:7-12 — všímajte si, kedy a ako spomína matky a otcov.
. . . hoci ako Kristovi apoštoli sme mohli dať najavo svoju dôležitosť, ale boli sme medzi vami vľúdni, ako keď matka kŕmi a láska svoje deti. Tak sme k vám boli žičliví, že by sme vám najradšej boli dali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastné duše. Takými drahými ste sa nám stali. Iste sa, bratia, pamätáte na našu námahu a našu lopotu. Vo dne v noci sme pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme vám hlásali Božie evanjelium. Vy i Boh ste svedkami, ako zbožne, spravodlivo a bezúhonne sme sa správali k vám veriacim. Viete dobre, že sme každého z vás ako otec svoje deti napomínali, povzbudzovali a naliehali, aby ste viedli život dôstojný Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a slávy.
Dalo by sa tu veľa hovoriť o tom, ako obrazy matky a otca fungujú spoločne, aby ukázali hĺbku a blízkosť vzťahu. Pavol hovorí, že s nimi zdieľal samého seba. Nebolo to len o tom, že im komunikoval dobrú správu. Obe, materstvo aj otcovstvo, si vyžadujú práve toto, no na Deň otcov stojí za to skúsiť rozlíšiť, čo je rozdielne — čo robí mamu aj otca špeciálnych v ich úlohe.
Čo je špecifické pre otca
Na jednej strane Pavol vraví, že on a jeho skupina apoštolov boli „medzi vami vľúdni, ako keď matka kŕmi a láska svoje deti“. Tu sa nám vybavuje nie len prívetivosť a intenzívna starostlivosť, no tiež intimita. Vnímame, že ide o hĺbku vzťahu. V prvej časti verša 8 to Pavol zhrňuje takto: „pretože sme si vás zamilovali”. To je dôkaz náklonnosti a nežnosti. Niečo, čo Pavol vkladá do obrazu matky.
Potom Pavol prechádza na obraz otca, ktorý nie je identický s matkiným. Samozrejme, že sú tam spoločné veci, no oni nie sú zameniteľní. Vraví, „sme každého z vás ako otec svoje deti napomínali, povzbudzovali a naliehali, aby ste viedli život dôstojný Boha.”
Otcovské napomenutia a povzbudenia
Neprehliadnite, aká je starostlivosť otcov osobná. Hovorí, že napomínal „každého,” nie len veľkú skupinu. Takže ich osobne pozná. Ako vraví Robert Coleman: „Jediná cesta, ako môže otec poriadne vychovať svoju rodinu, je byť s nimi.” A pretože ich pozná, nenapomína ich ako otrokov, ani sa nestavia do pozície sudcu či kráľa, napomína ich ako otec — otec, ktorý svoje deti pozná, preukazuje im lásku a chce pre nich to najlepšie. Na otcovstve je niečo, čo robí napomenutia a povzbudenia vhodnými.
Otcova disciplína pre naše dobro
Zatiaľ čo obraz mamy je viac nežný, jemný a opatrovateľský, ten otcov je silnejší, tvrdší a kladúci väčšie nároky. Je to otec, kto vedie k disciplíne a náprave. V Liste Efezanom 6:4 nedáva Pavol odkaz obom rodičom, no len otcom: „A vy, otcovia, nedráždite svoje deti, ale vychovávajte ich prísne a napomínajte ich v Pánovi.” Rovnako aj v Liste Kolosanom 3:21: „Otcovia, nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli.”
A osobitné miesto otca pri napomínaní dieťaťa – pri výchove dieťaťa – je zdôraznené v Liste Hebrejom 12:7-11:
Vytrvajte v tom, čo slúži na výchovu, lebo Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna otec nevychováva prísne? Ak ste bez takej výchovy, na ktorej majú účasť všetci, potom nie ste synovia, ale ako nemanželské deti. Veď aj naši telesní otcovia boli prísnymi vychovávateľmi a vážili sme si ich. Vari sa nepodriadime omnoho viac Otcovi duchov, aby sme mali život? Otcovia nás krátky čas vychovávali prísne a tak, ako sa im to videlo správne, no on nás vychováva nám na úžitok, aby sme mali účasť na jeho svätosti. Pravda, nijaká prísna výchova v tej chvíli sa nezdá radostná, ale trpká; neskôr však prináša ovocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorých vycvičila.
Dobré dary od Boha pre mamy a otcov
Keď si svojich rodičov ctíme, milujeme naše mamy za ich starostlivosť a vážime si otcov za ich napomínanie. Otcovia musia taktiež zaopatrovať a preukazovať lásku, mamy musia taktiež vyžadovať disciplínu a napomínať, no existujú rodičovské cnosti, ktoré keď si rodičia správne uplatňujú, robia ich špecifickými pre matky alebo pre otcov.
Pri príležitosti tohto Dňa otcov, či už bol váš otec všetkým, v čo ste kedy dúfali a o čom ste snívali, alebo ste už dosť starí na to, aby ste videli jeho chyby a zlyhania (žiaľ častejší prípad), si pripomíname špeciálne cnosti, ktoré si na otcoch musíme vážiť. Áno, stojí to zato nemať Deň opatrovateľov či Deň rodičov, ale samostatne Deň matiek a Deň otcov na to, aby sme oslavovali Božie dobré dary v podobe mám aj otcov.
Tak si dnes skúsme vážiť ocka nielen ukazujúc na to, čo ho robí dobrým rodičom, ale aj na to, čo ho robí dobrým otcom.
Poznámka redaktora: Prevzaté z: Chcemviac.com
