Biblia a teológia Kresťanský život

Zjednotení s Kristom

Poznámka redaktora: Úvodnú časť výkladu Listu Rimanom 6:1-14 nájdete na tomto odkaze Slobodní od nadvlády hriechu

Aby sme našli odpoveď na otázku: „Čo to znamená zomrieť hriechu?“, musíme si najprv vysvetliť význam výrazu „zjednotenie s Kristom.“ Pavol na to používa skratku „v Kristovi,“ alebo „v Pánovi.“ V zásade sa môžeme zhodnúť na tom, že zjednotenie veriaceho s Kristom má dve rôzne stránky, ktoré prinášajú aj dva rôzne výsledky. Prvú by sme mohli nazvať reprezentatívne zjednotenie a druhú duchovné (životné) zjednotenie.

REPREZENTATÍVNE ZJEDNOTENIE S KRISTOM

Klasickým miestom Písma o reprezentatívnom zjednotení Krista a jeho ľudu je Rimanom 5:12-21.

Každá ľudská bytosť sa narodila do Adamovho okruhu ľudí. Každá ľudská bytosť, ktorá zverila svoj život Ježišovi Kristovi sa znovuzrodila do Kristovho okruhu ľudí. Pavol najprv učí v Rimanom 5:12-21, že všetci ľudia zhrešili v Adamovi ako svojom reprezentantovi. Adam je náš reprezentant v hriechu rovnako ako prezident republiky je náš občiansky reprezentant. Dôsledkom toho je, že všetci prežívame smrť (v. 12) ako dôsledok hriechu. Pretože Adam bol naším reprezentantom, jeho hriech bol práve tak naším hriechom, ako keby sme ho vykonali my sami. Tu môžeme namietať, že my sme si Adama nezvolili za svojho zástupcu, ako to bolo v prípade s prezidentom. To je však výčitkou voči Bohu, lebo on ho ustanovil za nášho reprezentanta.

Radostnou zvesťou však je, že práve tak, ako bol Adam naším reprezentantom v hriechu, tak bol Ježiš Kristus naším reprezentantom vo svojom bezhriešnom živote a zástupnej smrti. Pre toto reprezentatívne zjednotenie medzi Kristom a jeho ľudom, všetky naše dlhy a záväzky voči Bohu spočívajú na Kristovi a jeho zásluhy patria aj nám. Práve tak, ako Adamov hriech bol rovnako naším hriechom, akoby sme ho my sami spáchali, rovnako Kristova dokonalá poslušnosť Bohu a jeho smrť, ktorou zaplatil trest za hriech, sú rovnako našou poslušnosťou a našou smrťou, ako keby sme my boli dokonale poslušní a my zaplatili za náš hriech.

Všetky tieto reči o Kristovi ako o zástupcovi svojho ľudu sa vám môžu zdať ako zbytočné teologické rozumovanie. V skutočnosti to však patrí medzi najvzrušujúcejšie pravdy Písma. Naše každodenné postavenie pred Bohom, ako aj celá naša večnosť nespočívajú totiž na našom výkone, ale na Pánovom výkone. To je možné jedine tak, že Ježiš vystupoval ako náš právny zástupca. Keď si toto uvedomíme, nemala by naše srdce zaliať nesmierna vďačnosť a chvála tak, ako napr. Pavla v Rimanom 11:33: „Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a poznania Božieho! Aké sú nevyskúmateľné jeho súdy a aké nevyspytateľné jeho cesty!“

Až teraz sa však môžeme naozaj venovať otázke, čo myslel Pavol, že sme zomreli hriechu? V Rimanom 5:21 Pavol zosobňuje hriech: „hriech začal vládnuť a viedol k smrti.“ Prečo vládol hriech? Pre našu vinu v Adamovi. Dôsledkom toho, že sme boli vinní, bolo, že sme žili pod nadvládou hriechu. Zomrieť hriechu teda predovšetkým znamená zomrieť jeho právnej nadvláde nad nami. Preto oslobodenie z viny a trestu za hriech je nerozlučne spojené s oslobodením spod nadvlády hriechu. Neexistuje teda záchrana od trestu za hriech bez súčasného oslobodenia spod nadvlády hriechu.

Ako sme zomreli hriechu? Svojím zjednotením s Kristom. Rimanom 6:10 hovorí, že Kristus zomrel hriechu a vo verši 8 hovorí, že my sme zomreli s Kristom. Svojím reprezentatívnym zjednotením s Kristom v jeho smrti sme aj my zomreli právnej nadvláde hriechu.

Predpokladám, že všetci máte už dávno na mysli otázku: „Ak sme zomreli nadvláde hriechu, prečo ešte stále zápasíme s hriechom v našom každodennom živote?“ Keď Pavol písal Rimanom v Rimanom 6:2: „My, ktorí sme zomreli hriechu, ako v ňom budeme ešte žiť?“ nemyslel tým na konkrétny hriešny čin. Myslel na život, ktorý pokračuje pod nadvládou hriechu. Sloveso žiť znamená pokračovať alebo prebývať v… Preto ja hovorievam, že žijem v Leviciach, iní v Brne, v meste, na dedine, ale žijeme aj v biede, v obavách, či v nádeji. Aj my teda musíme rozlišovať medzi činmi hriechu, ktoré sa vyskytujú v živote každého veriaceho a nadvládou hriechu, ktorá je v živote každého neveriaceho. Prítomnosť hriechu nemožno vylúčiť z nášho pozemského života, ale nadvládu hriechu áno. Žiaľ, my naozaj hrešíme a hriechom sú poznačené ešte aj naše najšľachetnejšie činy. Náš postoj k hriechu je však radikálne odlišný od neveriacich. Pre nás je hriech bremenom, ktoré nás tlačí a pre neveriacich rozkošou, ktorá ich teší.

V Rimanom 6:2 má teda Pavol na mysli definitívny rozchod s hriechom raz a navždy, čo je poznávacím znamením každého veriaceho. Veriaci preto v tomto zmysle nemôže žiť v hriechu. Človek, ktorý žije v hriechu, nie je veriaci. Obávam sa, že mnohí veriaci dnes nechápu tento definitívny rozchod zo sféry hriechu raz a navždy. Preto ak má človek taký veľkodušný postoj k hriechu, ako sa predpokladá v 1. verši, tak to je dôkazom, že taký človek nie je pravým veriacim, nech by vyznával svoju vieru v Krista akokoľvek.

ŽIVOTNÉ ZJEDNOTENIE S KRISTOM

Existuje však ešte ďalší dôvod, prečo je Pavol presvedčený, že zvestovanie evanjelia milosti nepovedie k ľahostajnému životu. V 11. verši totiž píše, že sme nielen mŕtvi hriechu, ale aj živí Bohu. Nielen že teraz nás už neovláda hriech v smrti, ale teraz milosť vládne spravodlivosťou (Rimanom 5:21).

Čo to znamená byť živý Bohu? K tomu potrebujeme porozumieť tomu, čo sa zvykne nazývať životným, alebo duchovných zjednotením s Kristom. Najlepšiu ilustráciu toho nám poskytol sám Pán Ježiš u Ján 15:1-5, kde hovorí o viniči a ratolestiach. Rovnako ako ratolesti sú organicky spojené s kmeňom, tak sú aj veriaci spojení s Kristom. Peter preto píše, že máme „účasť na Božej prirodzenosti“ (2. Petrov 1:4).

Preto byť v Kristovi nie je pre Pavla len teologickým konceptom. To bolo podstatou jeho kresťanského života. Pavol žil ako ratolesť, ktorá sa podieľa na živote kmeňa. Možno najkrajšie to vyjadril v Galaťanom 2:20: „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.“ Kristus sám vstupuje do našej ľudskosti vo svojom Svätom Duchu, aby nás stále viacej premieňal na svoju podobu. Táto Kristova prítomnosť v nás je ďalším uistením, že veriaci nemusia pokračovať v živote hriechu. Toto naše zjednotenie s Kristom nie je len organické, ale aj duchovné. My sme naozaj účastníkmi Kristovho života. On v nás naozaj prebýva. Toto duchovné zjednotenie s Kristom je také reálne, ako keby naozaj existovala akási nebeská pupočná šnúra, ktorá zjednocuje Krista v nebi s veriacim na zemi.

Všetci kresťania veria, že sme spasení milosťou. Teraz sme videli, že toto spasenie zahŕňa nielen oslobodenie od trestu za hriech ale aj vyslobodenie z nadvlády hriecha. Naše reprezentatívne zjednotenie s Kristom v jeho smrti a vzkriesení zabezpečuje naše životné zjednotenie s ním, takže sme účastníkmi na jeho božskej prirodzenosti. Týmto životným zjednotením s Kristom dostávame silu žiť kresťanský život.

Zapamätajme si, prosím, že toto všetko je z Boha. Aj vyslobodenie z trestu aj od nadvlády hriechu sú z jeho milosti. Bez tejto milosti by sme nemohli urobiť ani jeden krok k svätosti. Ale do tej miery, do akej sa považujeme za mŕtvych hriechu a živých Bohu, do takej istej miery budeme aj napredovať v svätosti.

Ján Henžel

Ján Henžel

- kazateľ a teológ, zakladateľ Spoločenstva evanjelia