Pre nás dospelých je ľahké si myslieť, že keď vyučujeme deti Bibliu, tak je to prínosné pre nich, ale nie pre nás. Prečo?
Niekedy si myslíme, že naša zrelosť je oveľa väčšia ako tie jednoduché pravdy, ktoré dokážu pochopiť aj deti (Toto už ja nepotrebujem). Inokedy sme tak ponorení v snahe kontextualizovať to, čo sa deťom snažíme povedať, že zabúdame učiť aj samých seba (Hlavne chcem, aby deti pochopili toto). Vďaka tomu, že sme vyzbrojení na vyučovanie viac ako kedykoľvek predtým – biblickými kurikulami, ktoré obsahujú hlavnú myšlienku, kreatívne časti, aj aplikáciu – nie je pre nás až také naliehavé si pasáž aj osobne prežuť. Ale učiť deti Bibliu je rovnako dobré pre naše duše ako pre tie detské.
Tu je päť spôsobov, akými nás Boh mocne premieňa, keď učíme deti.
1. Učiť deti nám pomáha opakovať si biblický príbeh.
Deti milujú dobrý príbeh, čo robí učenie Biblie (ktorá je plná príbehov) veľmi zaujímavým. No aj napriek tomu môže byť naša snaha vysvetliť ako biblické mini-príbehy tvoria jeden veľký príbeh Biblie veľkou výzvou.
Zistil som to, keď som trénoval niekoľko nových pracovníkov s deťmi. Rozprávali sme sa o tom, ako Kniha sudcov zapadá do celého príbehu Božieho Slova. Bolo to cvičenie, ktoré mnoho z týchto ľudí nikdy nerobilo, hoci boli zrelými kresťanmi.
Tu je malá a veľmi nedostatočná ukážka toho, ako Kniha sudcov zapadá do meta-príbehu Biblie:
♦ Boh zahrnul Knihu sudcov do svojho Príbehu a preto musí obsahovať vzácne pravdy, ktoré potrebujeme.
♦ Kniha sudcov je plná násilia a nepokoja a ukazuje nám ako hriech (ktorý do sveta vstúpil v Genezis 3) rastie.
♦ V Knihe sudcov Boh znovu a znovu prináša odpustenie rebelom, čo je vzorec, ktorý sa tiahne celou Bibliou a vrcholí na kríži.
♦ Vodcovia plní chýb v Knihe sudcov nám pomáhajú vidieť to, ako veľmi potrebujeme Dobrého Pastiera, ktorý neskôr prichádza v Ježišovi.
Aby sme celý príbeh Biblie mohli ukazovať deťom, musíme ho najprv pochopiť my. Príprava na vyučovanie spúšťa naše vlastné učenie sa a pomáha nám pospájať si kúsky do celistvého pohľadu.
2. Učiť deti nám pomáha zjednodušiť veci, ktoré si zbytočne komplikujeme.
Učenie detí si vyžaduje jednoduchosť. Vyžaduje to od učiteľa schopnosť ilustrovať a byť konkrétny a nie abstraktný. Pomáha nám to obrusovať náš teologický jazyk a núti nás vysvetľovať veci „po lopate.“
Problémom je aj to, že väčšina dospelých si myslí, že vedia komunikovať oveľa jasnejšie, než v skutočnosti. Len málo vecí dokáže tento problém odhaliť tak ľahko, ako učenie skupiny detí – je to jednoznačný lakmusový test zrozumiteľnosti. Pre deti sú náboženské reči nepochopiteľné. Vznešené teologické monológy vedú len k neprítomným pohľadom a neposednému vrteniu sa.
Preto, keď chceme deti učiť správne, musíme naše výrečné vysvetlenia prerobiť na jednoduché slová. Namiesto toho, aby sme rovnaké veci opakovali rovnakým spôsobom, musíme deťom ukázať rôzne uhly pohľadu, aby sme zapojili rôzne učebné štýly. To, čo sa im snažíme odkomunikovať, nemôže byť zahltené množstvom myšlienok, ale všetko sa musí točiť okolo jednej hlavnej myšlienky textu.
Učiť deti ukazuje, že myslieť si, že hlboká myšlienka musí byť komplikovaná, nie je vôbec pravda. Ako Woodie Guthrie raz povedal: „Hociktorý hlupák dokáže vyrobiť niečo komplikované. Ale iba génius to dokáže spraviť jednoduchým.
3. Učenie detí opätovne prepája teológiu a kreativitu
Veľkou výzvou pri učení detí je odprezentovať pravdu kreatívnym spôsobom. Ako zdroj všetkej múdrosti a poznania (Kol 2:3), mohol Ježiš vyučovať zásadne iba jasnými, doslovnými pravdivými výrokmi. Ale on to nerobil. Používal príbehy a metafory, čím majstrovsky prekladal evanjelium do reči každodenného života. Jeho učenie je pre nás modelom tak biblickej priamočiarosti, ako aj mnohofarebnej predstavivosti – čo je rovnováha, ktorú sa aj my musíme snažiť nachádzať.
Roos Lester vo svojej prezentácii na Canvas Conference v roku 2018 vysvetľoval ako teológia podporuje kreativitu:
Mnohému z toho, čo považujeme za teologicky presné, chýba krása, hĺbka, odtieň a napätie… Krása a zrozumiteľnosť nie sú veci, ktoré sa musia vylučovať. Ak opíšeme Boha tak jasne, ako to len dokážeme, naša reakcia by mala byť úplne samozrejme plná krásy a kreativity.
Za posledné mesiace som videl ako učitelia používali veľké množstvo naozaj kreatívnych pomôcok – cestné značky, megafón, plastového jednorožca, ukazovačky, prezentácie a smiešne hlasy. Takéto kreatívne metódy pomáhajú dospelým presunúť teológiu z intelektuálnej police priamo do centra srdca (Lk 24:32).
4. Učenie detí nás pokoruje
Ak hľadáš rýchle nafúknutie svojho ega, učenie detí nie je pre teba.
Ich reč tela hovorí krutú pravdu o tom, ako veľmi ich baví počúvať nás (alebo nebaví). Deti neodídu zo stretnutia s nami a nebudú svojím kamarátom rozprávať o tom, ako zaujímavo sa vieme vyjadrovať a koľko toho vieme, ani nebudú na Twitteri postovať svoje highlighty z našich kázní, čo by nám akurát tak nafúklo ego. Ovocie našej práce je často vidieť v živote dieťaťa až po rokoch a mnoho z toho ovocia nikdy na vlastné oči ani neuvidíme.
Je zaujímavé vidieť, že keď sa učeníci hádali o tom, kto z nich je dôležitejší, Ježiš ich pokarhal tým, že im ukázal pokoru dieťaťa (Mt 18:1-5; Mk 9:33-37). Učenie detí svojím špeciálnym spôsobom dosahuje to, že naše seba-stredné kráľovstvo padá a pripomína nám poddať sa Bohu. Je to pripomienka toho, že deti učíme na jeho slávu, nie tú svoju.
5. Učenie detí prináša radosť
Deti nám pripomínajú, že hĺbka poznania a radosť sa v Božom kráľovstve nevylučujú, hoci si to niektorí dospelí myslia.
Keď sa Chuck Swindoll zamýšľal nad tým, čo sa naučil vo svojej roli riaditeľa Dallas Theological Seminary, povedal: „Otvoril som okná a pustil som dnu trochu čerstvého vánku milosti. Predstavil som študentom niečo, čo im chýbalo – smiech a radosť zo služby.”
Toto je aj skvelý opis toho, ako učenie detí môže ovplyvňovať naše srdcia. Znovu to v nás buduje niečo, čo dospelosť často ničí – nehu, smiech, nevinnosť, nespútanosť, radosť.
Deti nám pripomínajú, že radosť nie je len naivnou ilúziou, ale realitou Božieho kráľovstva (Mt 13:44). Pomáhajú nám zdvihnúť pohľad na Krista – jeho evanjelium je hlboké (1Jn 5:12), ale jeho jarmo je ľahké (Mt 11:28-30).
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
