Biblia a teológia

Dávaj pozor, ako počúvaš: Ako prijímať Božie Slovo

Na sto rôznych spôsobov si odvykáme čítať Bibliu, a každý z nich má smrteľne vážne dôsledky. Ježiš nás varoval príbehom hovoriacim o rizikách, ktorým čelíme.

Keď počujeme podobenstvo o rozsievačovi, sme tými, čo sa bez váhania zasadia do dobrej zeme? Zastavíme sa, aby sme uvažovali o tom, či sme azda tou rastlinou bez koreňov, či tou, ktorá vyschne a zvädne, či tou, ktorú udusilo tŕnie? Mnohí z nás sa domnievajú, že sme Petrom, nie farizejmi, a už určite nie Judášom. Máme väčšie sklony k tomu, aby sme si pre seba uzurpovali bezpečie, istotu a požehnanie. V niektorých ľuďoch môže podobenstvo o rozsievačovi vyvolať pocit úľavy a istoty, skôr než zdravú obavu a ostražitosť. Vďaka Bohu, že som nebol taký ako ostatní ľudia.

Ale ak nám podobenstvo poskytne útechu, a neprebudí v nás naliehavú potrebu a očakávanie, nepochopili sme, čo ním chcel Ježiš povedať. Keď je sám so svojimi učeníkmi, tému uzatvára slovami: „Hľaďte teda, ako počúvate“ (Lk 8:18). Inými slovami, nenazdávaj sa, že si v dobrej zemi, ale dávaj dobrý pozor na to, ako prijímaš slovo Božie. Vytrvalo a úpenlivo pros Boha o to, aby polieval semeno, ktoré ti dal, aby tvoje korene rástli stále hlbšie a aby ťa chránil pred pokušeniami a rozptýleniami okolo teba. Úpenlivo pros Boha, aby ťa zachoval.

S vedomím, že v stávke je nebo a peklo, radosť a utrpenie visia na vlásku, a prekážky sú pred nami aj v našom vnútri, musíme si dávať pozor, ako počúvame Božie slová.

Čo sú to za slová?

Skôr než zvážime, akým druhom zeme by sme mali byť, musíme vedieť, o akom semene je tu reč. Semeno sa stráca, ako sa to pri semenách často stáva, v zmesi rôznych symbolov Ježišovho podobenstva. Ale v príbehu ide v skutočnosti o semeno, nie o zem. Ak semeno nie je zasadené, zo zeme nič nevzíde, nech je zem akokoľvek úrodná. A toto semeno sa líši od všetkých, aké kedy prijala naša planéta.

Ježiš začína slovami: „Podobenstvo znamená toto: Semeno je slovo Božie“ (Lk 8:11). Prvá skúška zeme v našom vlastnom srdci spočíva v tom, ako na nás dopadajú tieto štyri jednoduché slová. Prečo by sme vôbec mali prinášať ovocie, ak si nevážime semeno — to samé slovo toho, ktorý stvoril celé galaxie? Na to, aby sme Boha mohli dobre počuť, ako sa k nám prihovára v evanjeliu a Biblii, musíme si uvedomiť, že počujeme — naozaj počujeme — samotného Boha v jeho slove (1Tes 2:13).

Každé písmo [je] vdýchnuté od Boha“ (2Tim 3:16-17). Každé slovo vzniklo z nekonečnej múdrosti a predstavivosti Boha. Každú vetu, odstavec a knihu sformuloval Tvorca života, Alfa a Omega, Pán neba a zeme. Nič z Biblie sa do našich rúk nedostalo bez toho, aby to najprv neprešlo jeho rukami.

Pokora: Zdolávanie najväčšej hrozby

Akou zemou sa teda staneme pre semeno, akým je toto? Aký bude náš postoj voči Bohu, keď si otvoríme jeho slovo? Troma ingredienciami, okrem iného, budú pokora, podriadenie a modlitba.

Pokora prichádza ako prvá. Nič neotravuje zem v našom srdci tak ako pýcha. Najväčšou hrozbou pre naše každodenné čítanie Biblie nie je zaneprázdnenosť. Je ňou sebaistota. Nik z nás nezabudne jesť po celé dni, lebo všetko v nás nám hovorí, že potrebujeme jedlo. Čo to vypovedá o našom srdci, keď vynecháme jedlo, ktoré potrebujeme najviac, niekedy aj na celé dni či týždne v kuse? Jedným z mocných spôsobov, ako podnietiť náš čas osamote v Božom slove, je postaviť sa zvyšku našej pýchy a zabiť ju. S kráľom Dávidom sa modlíme: „Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky! Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti!“ (Ž 139:23-24).

Semeno Božieho slova má veľmi rado, keď môže rásť v úrodnej pôde pokory. Náš Pán hovorí: „Na toho zhliadnem, kto je pokorný a zronený v duchu, kto sa zachveje pred mojím slovom“ (Iz 66:2). Muž, ktorý má záľubu v Pánovom zákone, vie, že si tieto slová nezaslúži — nezaslúži si ich mať, rozumieť im, či mať v nich záľubu. Dobre vie, že ich vlastníctvo, ich porozumenie, radosť z nich, dokonca aj poslušnosť voči nim sú každý z nich úžasným darom milosti. Modlí sa: „Otvor mi oči, aby som videl zázraky Tvojho zákona“ (Ž 119:18).

Podriadenie: Prijímanie Božej autority

Pokora teda vedie k radostnému podriadeniu Božej autorite. Ak je Biblia ozaj slovom zvrchovaného, svätého a spravodlivého Boha, potom za to, ako počúvame, môžeme niesť desivé i nádherné následky. Nejde tu o tipy, ako žiť lepší, produktívnejší a úspešnejší život. Nejde tu len o návrhy, ako zlepšiť svoje duchovné zdravie. Tieto slová sú úžasnými prísľubmi a absolútnymi príkazmi takého Boha, ktorý bude a musí súdiť hriech.

Tieto slová majú autoritu, dnes čoraz menej obľúbené slovo, aspoň v našej spoločnosti. A Božie autoritatívne slová od nás vyžadujú ešte menej obľúbený postoj: podriadenie. My nechceme, aby mal nad nami ktokoľvek úplnú neobmedzenú autoritu. Chceme mať schopnosť byť „oddaný“ s jednou nohou bezpečne vonku pre prípad, že by niekto, hoci aj Boh, od nás žiadal niečo, čo nechceme. Biblia nám však nedáva možnosť byť polovičatý — tešiť sa z útechy, zatiaľ čo sejeme pre hriech, prijímať odpustenie a vzdávať sa svätosti, získať radosť bez trápenia a obetovania.

Ignorovať, zanedbávať, zľahčovať, či vyhýbať sa Božiemu slovu znamená ignorovať, zanedbávať, zľahčovať, či vyhýbať sa samotnému Bohu (Dt 18:19) — čo je väčší priestupok než krádež, cudzoložstvo či vražda. Nedbať na to, čo povedal Boh, je v skutočnosti hriech, ktorý nakoniec každý ďalší hriech nehorázne zhorší. Podriadiť sa s radosťou Biblii však znamená podriadiť sa s radosťou samotnému Bohu.

Modlitba: Žiadame Boha o pomoc

Napokon teda, pokora a podriadenie nás vedú k tomu, aby sme v modlitbe prosili o Božiu pomoc. Najdlhšia kapitola v Biblii je pomerne dlhou, až nepohodlne dlhou, modlitbou o Božích slovách. Žalm 119 spieva:

„Rozmýšľam o Tvojich rozkazoch
     a hľadím na Tvoje chodníky.
V Tvojich ustanoveniach sa kochám,
     na Tvoje slovo nezabúdam.“ (Ž 119:15-16)

Ak nevieme, čo sa máme modliť, predtým než začneme čítať Bibliu, tento žalm nám dáva množstvo dobrých miest, kde začať. Keď chceš dávať pozor, ako počúvaš, zváž sedem spôsobov, ako sa môžeš modliť, ktoré sú inšpirované Žalmom 119.

1. Bože, nakloň mi srdce k sebe a uľav mu

Nakloň mi srdce k svojim svedectvám. (Ž 119:36)

Pobežím cestou Tvojich príkazov, keď uľavíš môjmu srdcu. (Ž 119:32)

2. Pomôž mi porozumieť tomu, čo čítam

Daj mi pochopiť cestu Tvojich rozkazov a budem premýšľať o Tvojich divných skutkoch. (Ž 119:27)

Tvoje ruky ma učinili a upevnili; urob ma chápavým, aby som sa naučil Tvojim príkazom. (Ž 119:73; pozri aj Ž 119:125, 144, 169)

3. Urob ma svedomitým, aby som zachovával Tvoje slová

Toto sa mi dostalo, lebo som zachovával Tvoje rozkazy. (Ž 119:56)

Blahoslavení, čo sa pridŕžajú Jeho svedectiev a hľadajú Ho celým srdcom… Ty nariadil si svoje rozkazy, aby sa verne zachovávali. (Ž 119:2, 4)

4. Osvetli chodník môjho života

Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlo mojim chodníkom. (Ž 119:105)

Výklad Tvojich slov osvecuje a prostých robí rozumnými. (Ž 119:130)

5. Posilni ma v zármutku

Slzí mi duša od zármutku; pozdvihni ma podľa svojho slova. (Ž 119:28)

6. Chráň ma pred akoukoľvek nesústredenosťou

Odvráť mi oči od pohľadu na márnosť; obživ ma na Tvojej ceste. (Ž 119:37)

7. Dodrž svoje sľuby

Podopieraj ma podľa svojej reči, aby som ožil, a nezahanbi ma v mojej nádeji. (Ž 119:116)

Tvoja reč je prečistá a Tvoj služobník ju miluje. (Ž 119:140)

Prichádzaj k slovu dychtivo

Ježiš hovorí: „Ale ktoré padlo do dobrej zeme, sú tí, ktorí počúvajú slovo, zachovávajú ho v čistom a dobrom srdci, sú stáli a prinášajú úžitok“ (Lk 8:15). Kiež má Boh radosť z toho, ako mení našu dušu, z ktorej sa čoraz viac stáva dobrá pôda pre prijatie jeho slova — v pokore, v podriadení a modlitbe. On má tak veľmi rád, keď môže svojmu ľudu dať vierou naplnený postoj obyvateľov Berie, ktorí „prijímali slovo s veľkou dychtivosťou a každý deň skúmali Písma, či je to naozaj tak“ (Sk 17:11).

John Piper hovorí: „Každý deň s tichosťou prijímajte slovo Božie. Teda každý deň buďte v Biblii. Dýchajte Bibliu. Nesnažte sa zadržiavať dych od pondelka do stredy. Dýchajte každý deň.“ Vdýchni ten hotový div, že máš slová Božie, pokor sa a s radosťou sa im podriaď, a modli sa za väčšie pochopenie a potešenie. Dávaj pozor, ako počúvaš, a ži na stránkach Biblie.

Poznámka redaktora: Prevzaté zChcem viac

Marshall Segal

je spisovateľ a šéfredaktor DesiringGod.org. Je autorom knihy Stále slobodný: Snaha o radosť v slobodnom živote a chodení (Not Yet Married: The Pursuit of Joy in Singleness and Dating, 2017). S manželkou Faye majú syna a žijú v Minneapolise.

Marshall Segal tiež napísal

Tento autor zatiaľ nemá žiadne ďalšie články