„Také jednoduché, môj drahý Watson!“ zvykol hovorievať Sherlock Holmes v okamihu, keď bol Watson (a diváci) totálne zmätený.
„Zmätený“ je to slovo, ktoré ma momentálne popisuje dosť dobre. V roku 2021 si stále kladiem otázku: Som blázon, že tomu verím? Nie som sám.
Partizáni sa zapájajú do bitiek o vypálenú zem na mnohých frontoch a my sme neustále tlačení, aby sme sa k nim pripojili. Dávky konšpiračných teórií a falošné správy nás zaplavujú každý deň. Neprestajné hľadanie pravdy sa stalo vyčerpávajúcim. Dôvera v inštitúcie klesla na historické minimá.
Niekedy si prajem, aby sa Holmes objavil pred mojimi dverami a s nafúknutým úsmevom všetko vysvetlil. Tu sú ponaučenia, ktoré si v našej snahe zorientovať sa v týchto mätúcich časoch, môžeme od Holmesa zobrať.
1. Vyhýbajte sa ľahkým a pohodlným príbehom
Holmes pomocou svojej tak elementárnej no zároveň efektívnej stratégie uvádzal svojich kolegov bojujúcich proti trestnej činnosti do pomykova. Vytrvalo odmietal predpokladaný príbeh trestného činu, namiesto toho nechal zhromaždené dôkazy, aby odhalili skutočný príbeh.
Aj v Ježišových časoch sa Židia zaoberali spornými príbehmi. Všeobecne prijatý príbeh spochybnil malomestský tesár, ktorý sa stal potulným učiteľom a liečiteľom. Keď sa však spochybnilo jeho učenie, Ježiš poukázal na fakty: „Ak nekonám skutky svojho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, aj keď neveríte mne, verte tým skutkom, aby ste spoznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi“ (Jn 10:37-38).
Evanjelium podľa Jána opisuje jedného náboženského vodcu, ktorý si vzal Ježišovu radu k srdcu. Nikodém bol rozpoltený medzi dvoma príbehmi. Jeho čas strávený s Ježišom (Jn 3) ho podnietil k tomu, aby Krista obraňoval a bol na posmech svojim kolegom. Tí ho dokonca zahanbili odvolávaním sa na fakt: Mesiáš nemal pochádzať z Galiley. „Nie si aj ty z Galiley?“ (Jn 7:52).
Keď čelím zložitým veciam, reflexívne sa utiekam k najviac populárnemu, známemu, alebo očakávanému príbehu. To je pohodlné a ľahké. Pohodlnosť a ľahkosť však neprinášajú veľa múdrosti. Prijať Ježišovu radu znamená nabrať odvahu preskúmať naše presvedčenia, hľadať jasné dôkazy a držať sa našich záverov s pokorou. Vtedy by bol Sherlock na nás hrdý.
Na odolávanie voči ľahkým riešeniam treba hrošiu kožu. Vždy, keď zaujmem postoj k určitej téme, niekto sa mi vysmeje. Výsmech a odpor budú nevyhnutné. Avšak túžba po popularite a prijatí môže otupiť moje kritické vnímanie. Ak mám zistiť, čo je pravda, najskôr musím dať prednosť pravde pred tým, či sa budem páčiť. Skutočná správnosť musí mať vždy prednosť pred politickou správnosťou.
2. Skúmajte dôkazy
Len čo sme urobili záväzok, že odoláme kritike a nátlaku okolia, aby sme sa zosúladili s konkrétnym príbehom alebo interpretáciou faktov, potrebujeme preskúmať dôkazy. Musíme sa pozrieť nielen na skutočnosti, ktoré nám sú predložené, ale aj na skutočnosti, ktoré sú skrytejšie. Mnoho argumentov závisí od konkrétneho súboru faktov, ktoré nepotvrdzujú iné dôkazy. Uvedomenie si tejto dynamiky je rozhodujúce a pre dosiahnutie objektívnejšej analýzy je dôležité preskúmanie protiargumentov a verzií príbehov – z ktorých každý zdôrazňuje iné dôkazy.
Zamerajte sa skôr na primárne zdroje, než aby ste sa spoliehali na zhrnutie alebo interpretáciu dôkazov inej osoby. Ak sa niekto odvolá na vedeckú štúdiu, prečítajte si ju a zistite, či existujú aj ďalšie. Namiesto prijímania zvukových úryvkov alebo parafrázovaných súhrnov zvážte citáty v ich pôvodnom kontexte. Oddeľte dôkaz od interpretácie a fakty od komentárov. Niekedy je nám povedané nielen to, čo sa stalo, ale rovnakým vecným jazykom aj to, čo to znamená a ako máme odpovedať. Často je rozumné vypnúť interpretáciu a vyvodiť vlastné závery.
Sherlock by tiež chcel, aby sme sa mali na pozore pred rafinovanejšou taktikou, ktorá dokáže zahmlievať pravdu. Jedna stratégia stavia nesúvisiace fakty hneď vedľa relevantných dôkazov. Ad hominem, bežný rétorický manéver, posúva ťažisko debaty tým, že spochybňuje charakter osoby, a nie daný argument. Ačohentizmus – odvracanie pozornosti od usvedčujúcich dôkazov tu k niečomu usvedčujúcemu (hen)tam – je ďalšou čoraz populárnejšou taktikou, pred ktorou sa musíme chrániť.
3. Hľadajte pravdu s pokorou
Aj Sherlocka by pravdepodobne dnešná explózia rozchádzajúcich sa príbehov znepokojila. „Pravda“ každého druhu je veľmi spochybňovaná. Uvedomujeme si to príliš dobre, keď trávime čas na sociálnych sieťach. To nemusí byť nevyhnutne zlé – je užitočné skúmať naše presvedčenia – ale môže to byť ohromujúce.
Keď sa zaoberáme aktuálnymi témami, musíme cítiť slobodu byť „v procese“. Je v poriadku nepoznať všetky odpovede. Je v poriadku byť metodický, a nie oznamovať svoj názor na každú zložitú tému čo najskôr. Nie je v poriadku prijímať príbehy nekriticky kvôli pohodliu alebo ľahkosti. Keby Nikodém podľahol tomuto tlaku, bolo by v nebi o jedného svätca menej. Namiesto toho Nikodém hľadal pravdu a našiel ju v Ježišovi a s dôverou sa spojil s ukrižovaným Kristom v Jánovi 19.
V tejto „postpravdovej“ ére bujného subjektivizmu a všadeprítomných ideologických bitiek vedie verné kráčanie s Kristom k pevným epistemologickým výhodám. Keď sa v pokání obrátime od svojho hriechu k Božej pravde, prirodzene budeme zastávať svoje názory v pokore, bez potreby mať pravdu. Ľahšie prijmeme, že naša múdrosť a inštinkty sú omylné, a budeme otvorení náprave. Keď si budeme vedomí slepých bodov, budeme odhodlanejší pravdivo vyšetrovať dôkazy, pretože budeme vedieť, že môžu byť v rozpore s našimi počiatočnými hodnoteniami. Toto nám pomôže pristupovať k tým, ktorí s nami nesúhlasia, s väčšou milosťou.
Namiesto toho, aby sme burcovali do boja proti ideologickým nepriateľom, môžeme pozvať ostatných, aby s nami – a Nikodémom –spoločne hľadali pravdu. Možno takto pomôžeme ostatným nájsť skutočnú odpoveď na tú najväčšiu otázku zo všetkých, hodnú Sherlocka Holmesa: Kto je Ježiš?
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
