Úvodná časť zo série článkov na tému Homosexualita a kresťanská viera.
V nasledujúcom texte načrtnem prevrat, ktorý viedol k veľmi ďalekosiahlemu prehodnoteniu homosexuality v evanjelickom hnutí v Nemecku. Ako pastoračný poradca poznám ťažkosti a osobitné výzvy, ktorým čelia kresťania, ktorí prežívajú príťažlivosť k rovnakému pohlaviu. Ak dnes vynechám tieto pastoračné aspekty, neberte to, prosím, tak, že neberiem vážne emocionálne výzvy. Chcem sa tu však zamerať na to, čo by francúzsky filozof Michel Foucault nazval “archeológia alebo genealógia rozprávania”. V istom zmysle pátram v minulosti a sledujem zmenu hodnotenia teologickej diskusie o homosexualite v rámci evanjelikálneho hnutia v Nemecku. Pritom sa pozrieme na dva protichodné názory na homosexualitu. Potom budem sledovať priebeh prevratu až k tomuto záveru. Na záver uvediem niekoľko odporúčaní pre postoj, ktorý považujem za najlepší.
Dva rôzne pohľady
Na pochopenie súčasnej situácie je dôležité rozlišovať medzi tradičným a revizionistickým pohľadom na homosexualitu. Z nich vyplývajú aj určité argumentačné schémy, ktoré sa v diskusii stretávajú.
Tradičný pohľad
Tradičný pohľad znamená názor, že manželstvo medzi mužom a ženou je výlučnou zmluvou lásky, v ktorej sa uskutočňuje spoločenstvo pohlaví. To je už predurčené stvorením. Všetky prikázania týkajúce sa sexuálneho správania vychádzajú z tohto základu. Preto homosexualita nie je v súlade s Božou vôľou. Legitímnym miestom sexuálneho stretnutia je manželstvo, ktoré sa uzatvára verejne a na celý život.[i] Až do 20. storočia sa tento názor považoval v judaizme a kresťanských cirkvách za samozrejmý a bol odôvodnený na základe Svätého Písma a prirodzeného práva.
Starozmluvné texty na ospravedlnenie odmietnutia lásky medzi osobami rovnakého pohlavia sú predovšetkým Gn 1-2, Lv 18:22 a Lv 20:13. Je dôležité poznamenať, že prikázania z tretej knihy Mojžišovej boli vždy vnímané v kontexte základného pohľadu na stvoriteľský význam sexuality a neboli svojvoľne stanovené ako norma.
V Novej zmluve je mimoriadne dôležitá prvá kapitola listu Rimanom. V reakcii na odmietanie ľudstva riadne si ctiť Boha Boh vydáva ľudí napospas túžbam ich vlastného srdca (porov. Rim 1:18-25). Prvým a jediným príkladom, ktorý Pavol uvádza, je homosexuálne správanie ženy (porov. Rim 1:26) a muža (porov. Rim 1:27). Pohlavný styk medzi osobami rovnakého pohlavia je označený za neprirodzený (porov. Rim 1:26).
Ďalej Pavol spomína homosexualitu v tzv. katalógu nerestí: Napríklad v 1. Korinťanom 6:9-10 apoštol varovne píše, že nespravodliví nezdedia Božie kráľovstvo, že “ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani prostitúti mužov, ani ich súložníci, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi Božieho kráľovstva”.
Pavol dodáva – a to je dôležité pre kresťanskú etiku – v 11. verši: “A takýmito ste niektorí boli. No boli ste obmytí, ba posvätení a aj ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.” Pavol teda počíta s premenlivosťou životných štýlov, ktoré sú proti Božej vôli, medzi ktoré zaraďuje aj homosexuálne správanie.
Revizionistický pohľad
Mnohí kresťania dnes odmietajú tento tradičný pohľad a obhajujú revizionistický postoj. Prehodnocujú tradičný výklad celého biblického záznamu. V podstate zavádzajú rozdiel medzi dobrou a zlou homosexualitou. Homosexualita, ktorú Biblia odsudzuje, je problematická. Spravodlivá a legitímna homosexualita sa v Biblii výslovne nespomína, ale mala by sa považovať za zlučiteľnú s Božou vôľou alebo za Bohom tolerovanú.
Pre revizionistický názor existujú veľmi odlišné stratégie zdôvodnenia. Uvádzajú sa najmä tieto argumenty:
- Samotné Sväté Písmo implicitne oceňuje vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia. Podľa toho biblické texty, na ktoré sa tradicionalisti odvolávajú, nie sú proti homosexualite ako takej, ale proti možným aspektom takýchto vzťahov, ako je násilná homosexualita, v ktorej sa hrubá nerovnováha moci využíva na sexuálne zneužívanie. Ľudia tiež radi poukazujú na to, že Biblia vôbec neodsudzuje sexualitu, ale len pohanské kulty, v ktorých sexualita v tom čase hrala dôležitú úlohu.
- Biblia pozná homosexualitu len ako slobodné rozhodnutie, ale nie ako prirodzenú predispozíciu, v ktorej sa človek už nachádza. V tomto prípade sa lekárske alebo ľudsko-vedecké zistenia používajú na potvrdenie konštitučnej homosexuality alebo identity. Keďže biblickí autori nemali alebo ešte nemohli mať tento pohľad, nesprávne predpokladali, že sexualita osôb rovnakého pohlavia je dobrovoľným rozhodnutím človeka. To bol jediný dôvod, prečo sa v staroveku mohla nazývať hriechom.
- Niektorí biblickí komentátori a etici predpokladajú, že biblické texty majú trvalý význam pre hodnotenie sexuality. Biblické normy však majú byť “zachytené” prikázaním lásky. Podľa toho sa musí zbor ujímať homosexuálov, rovnako ako sa ujíma chamtivých, pyšných alebo peniaze milujúcich ľudí. Prikázaná láska k hriešnikom sa tak zneužíva na tolerovanie hriechu v živote Ježišovho nasledovníka.
- Napokon sú teológovia, ktorí uznávajú, že Biblia odmieta homosexualitu ako hriech, ale zároveň tvrdia, že Písmo nemôže v tejto otázke zaväzovať naše svedomie a konanie. Napríklad novozmluvník Friedrich Wilhelm Horn v diskusnom príspevku k vydaniu orientačnej príručky EKD Zwischen Autonomie und Angewiesenheit uviedol:[ii] “Ja sám výslovne potvrdzujem právo na homosexuálne životné partnerstvá na základe teologických úvah, ale zároveň jasne hovorím, že týmto rozhodnutím sa jasne staviam proti biblickým predpisom.”[iii]
Tieto revizionistické argumenty možno teraz počuť aj v evanjelikálnom hnutí. V nasledujúcom článku sa pozrieme na to, ako k tomu došlo.
POZNÁMKY:
[i] Podľa pátra Dr. Gerrita Hohageho, ak dáme dokopy všetky Ježišove texty, môžeme vymenovať tieto charakteristiky manželstva: (1) Je to výlučný vzťah dvoch. (2) Vzťah medzi nimi je opačného pohlavia, určený na plodenie. (3) Manželstvo má oficiálny charakter (rozpoznateľný viditeľným “opustením” rodičovského domu), t. j. nemá byť tajným zväzkom. (4) Je to legitímne miesto sexuálneho spojenia. (5) Uzatvára sa na celý život a človek ho nemôže rozviazať. (6) Je chránené a nemalo by sa porušovať (odkaz na 6. prikázanie). Nevera partnera je potom jediným dôvodom na spochybnenie pokračovania partnerstva. Pozri: Gerrit Hohage, “Má dnes Biblia čo povedať o homosexualite?”, URL: https://www.bibelundbekenntnis.de/biblische-lehre/sagt-die-bibel-etwas-zu-heutiger-homosexualitaet (od 07.05.2022).
[ii] Rada EKD, Zwischen Autonomie und Angewiesenheit, Gütersloh: 2013.
[iii] Pozri URL: https://www.familienpapier.evangelisch.de/debattenbeitraege/berliner-symposion-zwischen-theologischer-aussage-und-sozialgeschichtlicher (od 17.06.2021).
Text pokračuje článkami Homosexualita a kresťanská viera: Otrasy a Čo robiť? Štyri odporúčania.
Poznámka redaktora: Preložené z nemeckého jazyka. Zdroj: Evangelium 21
