Povedzme, že si idete v krbe založiť oheň a všetko, čo použijete, sú triesky. Máte nejaké malé kúsky suchého dreva, noviny a dokonca aj krabicu z Amazonu, rozobratú na dostatočne malé kusy. Čo sa stane potom, čo to zapálite? Vznikne veľký plameň a veľké množstvo tepla. Možno budete mať dobrý pocit zo svojej schopnosti založiť oheň a dokonca si vychutnáte niekoľko uznanlivých poznámok od tých, ktorí majú radi vašu domácu pyrotechniku. Čo sa však stane za pár minút? Plameň sa bude zmenšovať a oheň zhasne.
Predstavte si však, že ste postavili oheň s tými istými trieskami, ale umiestnili ste ich pomedzi niekoľko vyzretých masívnych dubových kusov dreva. Čo by sa stalo? Oheň nemusí vzbĺknuť tak rýchlo, ale aj tak sa zapáli. A v pravý čas sa chytí aj dub a začne horieť. A bude horieť dlho a horúco. Oheň so skromným začiatkom čoskoro pritiahne k sebe ostatných, a tí si budú užívať jeho teplo a obdivovať jeho rustikálnu krásu.
Keď som sa stal kresťanom, myslel som si, že vášeň je ako prvý oheň, ale v priebehu rokov som prišiel na to, že vyzerá skôr ako ten druhý. Inými slovami, vášeň pre Krista nehorí výlučne horúco; horí aj dlho. Vytrvalosť dlhého, teplého plameňa je cnosť, ktorá býva príliš ľahko podhodnotená. Máme sklon uprednostňovať horlivosť, zatiaľ čo podceňujeme vytrvalosť. Myslím si, že je to nevyvážené a nezdravé.
Teologický základ
Keď sa človek stane kresťanom, znovuzrodí sa z Ducha Svätého (Tít 3:5). Z Písma sa dozvedáme, že táto udalosť má dlhý príbeh.
Pred založením sveta uzavrel Otec a Syn zmluvu. Zmluva je v podstate prísaha s povinnosťou. Táto konkrétna zmluva je medzi Otcom a Synom. Medzi členmi Trojice existuje sväté puto. Stručne povedané, Otec požadoval, aby Syn prevzal ľudskú prirodzenosť (Ž 40:8; Heb 2:10-14), podrobila sa Zákonu a zaplatil trest za hriech všetkého svojho ľudu (Ga 1:4-5; Ga 4:4-5). Otec sľúbil Synovi, že ho podporí v jeho diele skrze Ducha Svätého, vyslobodí ho zo smrti, posadí po pravici slávy a pošle Ducha Svätého, aby budoval cirkev (Iz 42:6-7 ; Ž 16:8-11; Flp 2:9-11; Jn 14:25; Jn 15:26). Otec tiež prisľúbil Synovi ako odmenu ľud z každého kmeňa, jazyka a národa a že ich pritiahne a zachová na slávu (Jn 6:37-45; Ž 2:7; Zj 5:9). Tento večný pakt medzi členmi Trojice bol iniciovaný, uskutočnený a zabezpečený láskou.
Keď Duch Svätý aplikuje Kristove dielo na nás, ide o uskutočnenie tohto zmluvného usporiadania. Je pevné. A Duch Svätý si neprenajíma svoje bydlisko v kresťanovi; je v ňom natrvalo nasťahovaný.
Z toho potom vyplýva, že Duch Svätý nás bude i naďalej tvoriť a formovať na Ježišovu podobu (Rim 8:29). Tento proces posvätenia znamená, že aj keď nemusíme vzlietnuť ako rakety, alebo rýchle plamene, budeme ďalej napredovať v zbožnosti. Plameň bude naďalej horieť, a to aj napriek dažďu, snehu a vetru ťažkostí v našich životoch.
Dôraz Písma
Túto vytrvalosť vidíme v Písme zdôraznenú a uprednostnenú. Tu je niekoľko príkladov:
Je to dôraz na Ježiša uprostred ťažkostí:
„Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Kto však vytrvá až do konca, bude spasený.“ Mt 10:22
„Ak vytrváte, získate život.“ Lk 21:19
Je to zámer Ducha Svätého v živote veriacich: „No nielen to, ale chválime sa aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k skúsenosti, skúsenosť k nádeji.“ (Rim 5: 3–4)
Je to ovocie lásky: „všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa a všetko vydrží.“ (1 Kor 13: 7)
Je to bremeno apoštolských modlitieb: „Preto aj my, odo dňa, keď sme to počuli, neprestávame sa za vás modliť a prosiť, aby ste vo všetkej múdrosti a duchovnej rozumnosti boli naplnení poznaním jeho vôle, aby ste žili hodní Pána a páčili sa mu vždy, keď budete prinášať ovocie v každom dobrom skutku a rásť v poznaní Boha a aby ste boli posilňovaní každou mocou podľa sily jeho slávy, ku všetkej vytrvalosti a trpezlivosti. S radosťou…“ (Kol 1:9-11)
Je modelovaná v živote veriacich: „Keď nám zlorečia, dobrorečíme; keď nás prenasledujú, znášame to;“ (1Kor 4:12)
Je to motív v časoch skúšok: „ak vytrváme, spolu s ním budeme aj kraľovať; ak ho zaprieme, aj on zaprie nás;“ (2Tim 2:12)
Je to kvalifikácia starších: „Pánov služobník sa nemá hádať, ale má byť láskavý ku všetkým, schopný učiť a trpezlivý v znášaní zla.“ (2Tim 2:24)
Je to priorita pre tých, ktorí sa pozerajú na Ježiša: „Preto aj my, obklopení takým veľkým zástupom svedkov, odhoďme všetku príťaž a hriech, čo nás opantáva a vytrvajme v behu, ktorý máme pred sebou.“ (Heb 12:1)
Pretože sám Ježiš vytrval kvôli nám. „Upierajme zrak na Ježiša, pôvodcu a završovateľa našej viery. Miesto radosti, ktorá sa mu ponúkala, pretrpel muky na kríži, pohrdol potupou a teraz sedí po pravici Božieho trónu.“ (Heb 12:2)
Kristus je teda vzorom a motiváciou pre našu vytrvalosť.
Nie vzájomne sa vylučujúce, iba nedostatočne zdôrazňované
Nehovorím, že kresťania by nemali byť vášniví. Mali by sme byť. Namiesto toho hovorím, že dnes príliš často kladieme neprimeraný a nebiblický dôraz na to, čo sa javí ako horlivosť, namiesto toho, čo je zjavne vytrvalosť.
Prečo sa viac nenadchýname staršími ženami a mužmi v našich životoch, ktorí končia dobre? Hovoria o Pánovi a jeho láskavosti, modlia sa, čítajú Slovo, každý týždeň prichádzajú do zboru a slúžia iným. Menej ich dojmú lesklé veci, o to viac veci známe. Rozcítia sa, keď začujú slová ako „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás.“ Títo ľudia sú medzi nami šampiónmi milosti!
Vážme si tieto duby medzi nami a rovnako sa sami usilujme horieť dlho a (nielen) horúco.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
