Arménsko, Kambodža, Rwanda, Bosna, Darfur. To všetko sú dobre známe moderné príklady genocídy, kde celé veľké skupiny ľudí boli zničené (alebo takmer zničené). Sú to hrozné tragédie, ktoré si zasluhujú náš žiaľ a ľútosť.
„Predsa však,“ pýtajú sa kritici: „je Boh Biblie naozaj iný? Keď Izraeliti vstupovali do krajiny Kanaán, nebol to Boh, čo im prikázal, aby vyhubili celé pôvodné obyvateľstvo (Dt 20:17)? Nie je Boh vinný z genocídy?“
Pripomína mi to slávnu nálepku s nápisom: „Jediný rozdiel medzi Bohom a Adolfom Hitlerom je, že Boh je v genocíde účinnejší.“
Pripúšťam, že toto je zložitá a ťažká záležitosť. Pochopiteľne cítime povinnosť „zbaviť Boha zodpovednosti“ za smrť toľkých ľudí. Napadá nám niekoľko možností, ako by sa to dalo spraviť. Možno sme nesprávne prečítali tú stať. Možno je to iba symbolické. Možno Izraeliti zle pochopili Boží príkaz.
Ja si však nemyslím, že potrebujeme Boha zbaviť viny. Nemyslím, že to on chce. Akokoľvek je táto záležitosť bolestivá, zdôrazňuje to, čo my a naša kultúra potrebuje počuť viac, než kedykoľvek doteraz: Boh je svätý, ľudia sú hriešni, svet je porušený a Boží súd je spravodlivý.
Ak máme správne porozumieť zničeniu Kanaáncov, musíme pamätať na niekoľko princípov.
1. My nedostávame to, čo si zaslúžime
Každý človek na tejto planéte si zasluhuje Boží súd – nielen Kanaánci. V tejto chvíli, všetci ľudia na každom mieste – od láskavej tety susedy po zatvrdilého zločinca v cele smrti – všetci sú naskrz hriešni. A takto sa narodili. Od svojho narodenia sú všetky ľudské bytosti vinné nielen zo svojich vlastných hriechov, ale aj pre hriech Adama, ktorý im bol odovzdaný (Rim 5:12). A odplata za hriech je jasná: „Lebo mzdou hriechu je smrť“ (Rim 6:23).
Čo toto znamená? Boh môže v ktorejkoľvek chvíli vziať život ktorémukoľvek človeku ako súd za jeho hriechy. Mal by na to plné právo. Nikomu nie je dlžný záchranu.
Toto rýchlo mení našu perspektívu na dobytie Kanaánu. Namiesto toho, aby sme boli prekvapení, že Boh bude konečne súdiť ľudí (aj veľké množstvá) za ich hriechy, asi by sme mali byť skôr šokovaní, že s tým súdom tak dlho čaká. Každý jeden z nás žije a dýcha jedine pre Božiu neuveriteľnú trpezlivosť a milosť.
2. Naše očakávania sú celkom mimo
Časovanie Božieho súdu nezodpovedá vždy očakávaniam ľudí. Niekedy si myslíme, že Boh by mal najprv súdiť najhriešnejších ľudí a potom postupovať v zozname nižšie a nižšie. Ale Boh nekoná vždy tak, ako my očakávame. Práve to Ježiš zdôraznil, keď sa ho pýtali, prečo padla veža v Siloe a zabila kopu ľudí:
„Alebo si myslíte, že tí osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní Jeruzalemčania? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete takisto“ ((Lk 13:4-5).
Jaj! Inými slovami ľudia nemusia byť najhoršími hriešnikmi nato, aby dostali Boží rozsudok. A Boh nie je povinný súdiť všetkých súčasne.
Hoci Kanaánci neboli jediní hriešni ľudia na svete, a možno neboli ani najhorší, ich hriechy boli do neba volajúce. Boh ich vyhnal z krajiny predovšetkým preto, že ich činy boli „odporné“ v jeho očiach – obrovská modloslužba, čarodejníctvo, sexuálne zvrátenosti, dokonca svoje vlastné deti obetovali bohom (Dt 18:9-14). Napriek týmto spôsobom, Boh bol neuveriteľné trpezlivý s obyvateľmi Kanaánu počas niekoľkých generácií už od čias Abraháma (Gn 15:13-16). Božia trpezlivosť však pretiekla.
3. Boh súdi svojimi nástrojmi
Na uskutočnenie svojho súdu používa Boh rôzne nástroje. Iste, Boh mohol zázračne v jednom momente vziať život každému Kanaáncovi. Boh však v dejinách používa rôzne prostriedky na uskutočnenie súdu.
V tomto úseku biblickej histórie to boli prírodné katastrofy, choroby, sucho a hospodársky úpadok. Okrem toho Boh viackrát vzbudil ľudskú armádu, aby uskutočnila jeho zámery. Pri dobytí Kanaánu použil izraelský národ ako svoj nástroj súdu.
Tu sa dostávame ku kľúčovému rozdielu medzi dobytím Kanaánu a súčasnou genocídou. Obe sa týkajú straty mnohých životov. Obe sa týkajú ľudských armád. Dobytie Kanaánu je však nástrojom Božieho spravodlivého súdu, kým neskoršie genocídy sú ľudskými vraždami pre svoje vlastné zámery. Na povrchu môžu byť podobné, ale rozhodne nejde o rovnaký akt.
Možno pomôže takýto príklad. Predstavte si scenár, v ktorom jeden človek vpichne injekciu druhému so smrteľným jedom, ktorý ho zabije. Je to vražda? Možno áno, možno nie. Ak to urobil člen jedného gangu, aby zlikvidoval člena iného gangu, tak odpoveď je áno. Keby to však urobil príslušník väzenskej a justičnej stráže, ktorého k takémuto konaniu poveril štát, tak odpoveď by bola nie. Navonok tie dva činy vyzerajú rovnako. Všetko však záleží od toho, či vziať život je oprávnene autorizovaný. Otázkou teda nie je, či bol vzatý život, ale ako a prečo.
4. Jeho súd je spravodlivý
Pokúsim sa všetko toto zhrnúť. Ak si každý človek zaslúži odsúdenie (a my si ho zaslúžime), a ak Boh je oprávnený vziať život kedykoľvek sa rozhodne ten súd vykonať (a on je), a ak použije k tomu súdu rôzne nástroje (vrátane ľudských armád), potom na dobytí Kanaánu nie je nič nemorálne.
Namietať proti jeho dobytiu by si vyžadovalo namietať proti všetkým Božím aktom súdu. Protestujeme proti Noachovej potope, proti zničeniu Sodomy a Gomory, proti egyptským ranám a tak ďalej až po samotný kríž?
Nakoniec, dobytie Kanaánu zostáva ťažkou a komplexnou záležitosťou. Keď sa však na neho dívame v kontexte kresťanského pohľadu na svet, a nie mimo neho, tak naše námietky ustupujú. Boží súd je spravodlivý, aj keď ho úplne nechápeme (Iz 55:8-9). Ak toto odstránime, tak nám zostane niečo iné než Boh kresťanstva.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/god-guilty-genocide/
