Je miernosť slabosťou? – Pastoračné úvahy o miernosti

Aké prvé slovo vám napadne, keď počujete názov „pastor“? Tipujem, že to nebude „mierny“. S výnimkou Železného obra nie sú naši obľúbení hrdinovia známi svojou miernosťou. Zvyčajne dosahujú veľké výkony vďaka svojej moci, zručnosti a sile vôle. Vynikajú nadutosťou, nie pokorou.

Vždy som si myslel, že som mierny. Keď som si čítal zoznamy cností v Novej zmluve, miernosť ma nikdy nezaujala. Ako mladý muž som sa pravidelne modlil o ochranu pred žiadostivosťou. Bojoval som proti pýche. Snažil som sa odháňať lenivosť. Tieto smrteľné hriechy tvorili trojhlavú príšeru, o ktorej som vedel, že sa jej musím postaviť. Ale kdesi na ceste, zatiaľ čo som viedol frontálny útok proti svojmu Kerberovi, sa mi zo srdca vytratil malý zákerný hriech a zaútočil na mňa zozadu. Má mnoho mien: tvrdosť, drzosť a panovačnosť sú len niektoré z nich. Nie je ani mierny, ani nežný.

Ako teda tento malý zákerný hriech upútal moju pozornosť? Jeden drahý brat urobil niečo odvážne; povedal mi, že dokážem byť drsný a zastrašujúci. Taký drsný, že si vlastne nebol istý, či by mohol so mnou slúžiť v staršovstve nášho zboru. Jeho slová ma ohromili. Nemohol som tomu uveriť. A zároveň som tomu nemohol neveriť. Tento brat je múdry, zbožný a vedel som, že chce pre mňa a pre zbor, ktorý obaja milujeme, to najlepšie.

Môj hriech ma oklamal

Potrebovali sme sa dostať hlbšie. Požiadal som ho, aby si vybral pár starších z nášho zboru, s ktorými sa bude cítiť dobre, keď sa o tieto informácie podelí. Všetci štyria sme si sadli, aby sme sa rozprávali a modlili. Povedal im o svojich obavách. Urobil to pokorne a popri tom sám vyznal svoje vlastné slabosti. Ale ako sme sa rozprávali, lepšie som porozumel, že vďaka spôsobu, ktorým som viedol rozhovory, sa iní cítili malí. Uvedomil som si, ako som často poskytoval minimálne vedenie, pričom som očakával maximálne výsledky. Dozvedel som sa, že zatiaľ čo moja žiadostivosť, lenivosť a pýcha boli väčšinou na uzde, tvrdosť zažívala rozkvet.

Rozmýšľal som, ako sa mohlo stať, že mi tento hriech tak dlho unikal. Veď som sa pravidelne modlil, denne som čítal Bibliu a aspoň raz týždenne som kázal. Miestny cirkevných zbor ma poveril, aby som adresoval hriechy celého zboru, tak ako som mohol tak nedbalo prehliadnuť svoj vlastný hriech?

Krátka odpoveď znie: Neviem, môj hriech ma oklamal. Teológ z devätnásteho storočia Archibald Alexander poznamenal: „V každom hriechu je myseľ pod klamlivým vplyvom. Správne myšlienky a pohnútky sú na chvíľu zabudnuté alebo premožené.“ [1] Má pravdu; bol som oklamaný, že priamočiarosť (príjemnejšie slovo ako tvrdosť) je jednoducho súčasťou môjho štýlu vedenia.

Ako týždne plynuli, Pán mi pripomenul, že posväcovanie je proces, dokonca aj pre pastorov. A nielen to, v ostrých slovách môjho drahého brata som našiel silu verša v Heb 3:13: „denne sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to ‚dnes’, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu“. Jeho napomenutie ma viedlo k tomu, aby som nanovo preskúmal svoje srdce.

Písmo ma občerstvilo

Rovnako dôležité je, že ma jeho pokarhanie priviedlo k tomu, aby som čítal Písmo novými očami. Napríklad, keď som si predtým spomenul na Mojžiša, najprv som si spomenul na skutočne odvážneho vodcu, ktorý prekonal hlbokú neistotu, aby vyviedol Boží ľud z Egypta. Je to pravda. Mojžiš bol prudko zanietený obranca spravodlivosti. Ale to nie je všetko, čím bol. Keď som sa stretol tvárou v tvár s vlastnou tvrdosťou, videl som Mojžiša ako človeka osobne a mocne premeneného Božou slávou. Preto o ňom Písmo hovorí, že bol „pokorný človek, najpokornejší, aký kedy na zemi žil“ (Nm 12:3).

Predtým, keď som rozjímal o ovocí Ducha, upínal som sa na potrebu radosti, vernosti a sebaovládania. Teraz však z textu vystupovala miernosť, ktorá ma nabádala, aby som sa zameral na tento konkrétny kúsok ovocia Ducha (Ga 5:22-23).

Predtým som vždy, keď som skúmal úlohu starších v cirkvi v 1 Petrovho 5, pozoroval najmä to, že musia byť ochotnými služobníkmi, nie chamtivými po zisku. Teraz mi však do popredia vystupuje skutočnosť, že nesmú byť „panovační“ nad ovcami, ktoré majú na starosti (1Pt 5:3).

Koľkokrát som čítal 1. Timotejovi 3 a premýšľal som o predpokladoch potrebných na zastávanie úradu biskupa? Vernosť v manželstve, triezvosť a úctyhodnosť si vyžadovali moju pozornosť. Ale už nedokážem čítať túto pasáž bez toho, aby som nevidel frázu „nie bitkár, ale mierny“, ktorá svieti ako neónka.

Náš zbor nepotrebuje mierneho pastora

Viesť zbor, dokonca aj s množstvom starších, nie je jednoduché. Dobrý pastor musí byť pripravený na príval kritiky. Patrí to k tejto práci. Okrem toho môže existovať očakávanie, že pastori musia nielen vedieť, kde má zbor byť, ale musia mať aj víziu, sebadôveru, odhodlanie a pevné presvedčenie, aby ho tam dostali. A niekedy kvôli našej hriechom zakalenej mysli my pastori nevidíme, ako rozvíjanie cnosti miernosti prispeje k tejto veci. Vieme, že Amerika nepotrebuje mierneho prezidenta, armáda nepotrebuje mierneho generála a firma nepotrebuje slabého generálneho riaditeľa. Takže možno bez toho, aby sme si to priznali, sme nadobudli presvedčenie, že naša cirkev nepotrebuje mierneho pastora.

Ale cirkev nie je krajina, armáda ani firma. Keby Boh chcel, aby ju viedli politici, generáli alebo generálni riaditelia, mohol to zariadiť. Namiesto toho vo svojej múdrosti zveril budúcnosť cirkvi starším, ktorých poznávacím znamením je osobné uznanie slabosti: „Tento poklad však máme v hlinených nádobách, aby nesmierna moc bola z Boha, a nie z nás“ (2Kor 4:7). Ak Ježiš zachránil svet tým, že sa stal ničím (Flp 2:7), potom je určite povinnosťou každého staršieho zaujať jeho postoj.

Ako manžel veľmi oceňujem slová Davea Harveyho o miernosti v manželstve: „Miernosť nemá nič spoločné so slabosťou alebo pasivitou. Miernosť je sila spútaná láskou. . . V manželstve byť mierny neznamená byť slabý alebo zraniteľný, ale byť tak oddaný svojmu manželskému partnerovi, že sa obetujete pre jeho dobro.“[2] Tieto slová sú rovnako výstižné aj pre pastoráciu.

Mierny neznamená slabý. Pastor, ktorý cíti potrebu poháňať svoj zbor k veľkosti prostredníctvom uplatňovania vlastných darov, podceňuje silu evanjelia. Pastor, ktorý je presvedčený, že musí byť najbystrejší, najprenikavejší, najsilnejší alebo najrozkazovačnejší, prehliadol tú najzákladnejšiu duchovnú pravdu: Boh si s radosťou používa tých najmiernejších spomedzi ľudí, pretože sú na ňom najzjavnejšie závislí. To neznamená, že dobrý pastor je tichý, zdržanlivý vo vedení alebo skeptický voči vlastnému úsudku. Vôbec nie! Znamená to však, že pastor je „rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, pomalý do hnevu“ (Jk 1:19).

Stále nie som taký mierny, ako by som mal byť, ale uvedomujem si svoje pokušenie byť prísny a viem, že takéto uvedomenie ma robí lepším manželom, otcom a pastorom. Viem, že jedného dňa sa moja služba skončí. Ľudia sa zídu na mojom pohrebe, kde, dúfam, budú oveľa viac hovoriť o Ježišovi ako o mne. Ale pokiaľ si ma budú pamätať, rád by som, aby si ma pamätali ako človeka, ktorý bol vzorom miernosti.

Smerovanie k miernosti

Nikto z nás nie je taký mierny a pokorný, ako by mal byť. Čo by ste však mali robiť, ak si myslíte, že s tým môžete mať skutočný problém?

Nájdite si niekoho, kto vám v láske povie pravdu, a spýtajte sa ho: „Som mierny?“ Mne jednoducho pomohlo vedieť, že toto je oblasť, na ktorú sa naozaj musím zamerať. Vedieť nemusí byť polovica úspechu, ale je to začiatok.

Rozjímajte nad niektorými kľúčovými textami Písma: Príslovia 15:4; Matúš 5:5; Galaťanom 5:23; Efezanom 4:1-3; Kolosanom 3:12; 1. Timotejovi 6:11; Jakubov 1:21. Ešte viac sa zamýšľajte nad charakterom Krista. Pavol povedal, že my kresťania „premieňame sa na taký istý obraz“ Krista, „v stále väčšej sláve“ (2Kor 3:18). To znamená, že aj zdieľame aj jeho miernosť (2Kor 10:1; Mt 11:29). Je ťažké stráviť čas s veršami, ako sú tieto, a neodísť s väčšou túžbou po miernosti.

Zamyslite sa nad tým, ako vás vnímajú druhí. Ak vaše slová, tón a vystupovanie pôsobia tvrdo a bezcitne, prehodnoťte, ako komunikujete s druhými. Súčasťou lásky k druhému človeku je robiť všetko pre to, aby ste sa uistili, že vie, že vám na ňom záleží. Niekedy je nedostatok miernosti jednoducho neschopnosťou dať jasne najavo, čo skutočne cítite.

Modlite sa, aby vás Boh urobil miernejšími. Určite je to modlitba, na ktorú Boh rád odpovie. On miluje svoje ovce viac ako vy a z lásky k nim bude pôsobiť miernosť v srdciach podpastierov, ktorí skutočne túžia prejavovať Kristovu miernosť.

POZNÁMKY: