Počas mojej služby vysokoškolákom a dvadsiatnikom často dostávam jednu otázku: „Môžem ja, kresťan, chodiť s nekresťanom?“ Keďže som presvedčený, že dôvodom kresťanského randenia je nájsť si manžela alebo manželku, domnievam sa, že za tým stojí základná otázka: „Môžem si vziať nekresťana?“
Biblia na túto otázku dáva jednoduchú odpoveď: nie. Za posledné roky som však zistil, že mnohým ľuďom nestačí jednoduchá odpoveď. Či už s touto otázkou zápasíte sami, alebo sprevádzate niekoho blízkeho, musíme sa pustiť do náročnejšej práce, aby sme pochopili, prečo Biblia kresťanom nariaďuje, aby si nebrali nekresťanov. Na tejto ceste objavíme krajšiu, Boha oslavujúcu víziu manželstva – víziu, po ktorej môžu kresťania hľadajúci manželstvo túžiť, a nie ju odmietať.
Jednota zväzku
Väčšina odpovedí na veľké otázky, vrátane tejto, prečo by kresťania nemali uzatvárať manželstvá s nekresťanmi, má korene v záhrade. Keď Ježišovi položili konkrétnu otázku o manželstve v evanjeliu podľa Marka („Je dovolené, aby muž prepustil svoju manželku?“ Mk 10:2), začal tým, že pripomenul minulosť. Koncepcia manželstva na začiatku sveta inšpirovala Ježišovu odpoveď, ako máme k manželstvu pristupovať v súčasnosti.
Na začiatku je vrcholom Božieho stvorenia ľudstvo (muž a žena), jediné bytosti stvorené na jeho obraz (Gn 1:27). O stranu neskôr čítame, že Eva je vzatá z Adama a neskôr privedená späť k nemu, keď sú spojení pevnejším putom „jedného tela“ (Gn 2:22-24).
Toto spojenie nie je iba zlepené lepidlom, ale kvalitne pozvárané. Keď pracujem v dielni a chcem pevne spojiť dva kusy dreva, použijem na to lepidlo. Ide o silný prostriedok, ktorý drží dve veci pohromade, ale v konečnom dôsledku sú to stále dve veci. V kováčstve sú však dva kusy kovu stavené dokopy. Roztavia sa a začnú sa spájať, aby z nich skutočne vznikla jedna nová vec – a tak sa vytvorí pevnejšie spojenie ako obyčajné zlepenie. Kovy sa vzdávajú svojej individuality a stávajú sa niečím novým a odlišným, než boli predtým.
Podobne aj manželstvo netvoria muž a žena, ktorí sú zlepení ľudskou zmluvou. Sú stavení dokopy, aby vytvorili niečo nové prostredníctvom zmluvy, ktorú podporuje Boh. Ale, samozrejme, pád v Genezis 3. kapitole navždy mení manželstvo – a všetko ostatné.
Cieľ princípu
Biblický príbeh spásy pokračuje po páde a manželstvo v rukách hriešnych ľudí nadobúda škaredé odchýlky.
Po zlyhaniach patriarchov, keď sa Izraeliti vydali na púšť, im Boh dáva zákony o manželstve. V Exode Boh prikazuje svojmu ľudu, aby sa neženil s dcérami krajiny, ktorú im dáva, pretože tieto ženy odvedú ľud za inými bohmi (Ex 34:11-16). Toto sa opakuje v Deuteronómiu pred vstupom Izraelitov do krajiny (Dt 7:3-4) a Nehemiáš túto tému opäť zdôrazňuje počas obradu obnovenia zmluvy, o ktorom čítame v 10. kapitole, keď sa vyhnanci vrátia z Babylonu.
Hoci tento príkaz môže znieť našim západným ušiam 21. storočia zvláštne, Boží zákaz brať si manžela alebo manželku z iného národa nie je rasistický, ale náboženský. Bohu ide o čistotu uctievania, nie o čistotu rodokmeňa. Potreba tohto zákazu sa azda najvýraznejšie ukazuje v živote kráľa Šalamúna.
Šalamún: prípadová štúdia
Šalamún sa Bohu zapáčil tým, že žiadal iba múdrosť, aby mohol viesť Boží ľud (1Krľ 3:10). Preto mu Boh dal bohatstvo a múdrosť, akú svet nikdy nepoznal (1Krľ 3:12-13). Ľudia z celého vtedajšieho známeho sveta sa hrnuli, aby obdivovali jeho múdrosť a vládu, a dobrorečili Hospodinovi vďaka nemu (1Krľ 10:1-10). Bohužiaľ, Šalamún sa oženil s mnohými cudzinkami, ktoré ho odvrátili od Pána, a „prestal byť plne oddaný svojmu Bohu Hospodinovi“ (1Krľ 11:4).
Šalamún, ktorý mal k dispozícii bohatstvo Božej múdrosti, sa odvrátil od pravého uctievania Boha, pretože si vzal za ženy tie, ktoré Boha nemilovali. Prečo si mnohí z nás myslia, že budú výnimkou?
Je to nepotvrdené, ale ešte som nestretol kresťana, ktorému neveriaci manželský partner pomohol prehĺbiť vieru a priblížiť sa k Hospodinovi. Pretože keď si kresťanka vezme nekresťana, je spojená do zväzku so svetom. Kresťan nie je len pripojený, ale zrastený s cestami bezbožnosti s manželským partnerom, ktorý odmieta cestu Božieho kráľovstva.
„Ale to je Izrael, čo cirkev?“
Ako dejiny spásy postupujú za geopolitický útvar Izraela, ktorý bol definovaný starou zmluvou cez Ježišov kríž a zmŕtvychvstanie do obdobia cirkvi definovaného novou zmluvou, princíp zostáva rovnaký. Manželstvo sa nezmenilo a nezmenil sa ani Boh. Hoci Kristovo kráľovstvo nie je definované fyzickými hranicami, ale rozprestiera sa až po kraj zeme, Boží ľud je stále „svätým národom“ a je povolaný byť svätý, ako je svätý on (1Pt 2:9,15).
Keď Pavol v listoch Korinťanom opakuje túto manželskú etiku, pripúšťa, že keď sa niekto stane kresťanom, keď už je v manželstve s nekresťanom, nemal by sa usilovať o rozvod – čo ukazuje, že Boh si všeobecne ctí pravé manželstvá (1Kor 7:12-17). Nezosobášeným však hovorí, že ak sa chcú zosobášiť, mali by sa vziať „iba v Pánovi“ (1Kor 7:39). Na inom mieste, kde sa hovorí o cirkvi všeobecnejšie, Pavol vysvetľuje, že by sme nemali „ťahať jarmo s neveriacimi“ (2Kor 6:14), pretože to poškvrňuje naše uctievanie tým, že zásadne odmieta našu novú identitu v Kristovi.
Hlavný cieľ manželstva
Prečo túžiš byť v manželstve? Možno je to spoločenstvo alebo možno hľadáš „dobrého človeka“, s ktorým by si sa mohol usadiť a založiť si rodinu. Nie sú to zlé túžby, ale musíme sa neustále snažiť podriadiť svoje túžby zjavenej Božej vôli a žiť v súlade s jeho zámermi. Musíme sa pýtať: Aký je cieľ manželstva?
Keď loď zdvihne plachty, vietor ju odveje, či už je to zámer alebo nie. Tak je plavidlo navrhnuté. A keď sa neveriaci muž a žena zaviažu k celoživotnému manželstvu, zostanú si verní a založia rodinu, budú unášaní vetrom. Boh miluje inštitúciu manželstva a neveriaci môžu mať dobré manželstvá a vo svojich zväzkoch urobiť veľa dobrého. Kresťania však nemajú záujem len o to, aby ich odvial vietor, ale aby prinášali radosť Stvoriteľovi lode.
Manželstvo, podobne ako kresťanský život vo všeobecnosti, slúži na konečný cieľ Božej slávy, a keď žijeme svoj život pre tento cieľ, zistíme, že nás čaká radosť. Pavol nám hovorí, že keď manžel neustále umiera sám sebe a manželka sa s láskou podriaďuje manželovmu krížovému vedeniu, evanjelium Ježiša Krista sa ukazuje svetu (Ef 5:21-33). V manželstve majú manželia prekvitať ako živé prejavy Ježišovej lásky. Ako môžeme očakávať, že naše manželstvá budú plne odrážať toto hlboké tajomstvo, ak zámerne vstupujeme do tejto zmluvy s niekým, kto neverí, že Ježiš je Pán?
Udržujme cieľ manželského zväzku v popredí. Božia sláva a túžba posilnená Duchom Svätým šíriť evanjelium formuje náš prístup k manželstvu. Takže si vezmeme niekoho, kto nám pomôže vytrvalo bežať v pretekoch (Heb 12:2), uctievať Boha, ako sa patrí, a hlásať jeho evanjelium svetu – na jeho slávu a pre naše dobro.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
