Výklad Genezis 6:1-4 je zložitý a kontroverzný. Diskusia sa sústreďuje na výklad slovného spojenia „synovia Boží“. Kto sú to? Zásadná otázka sa týka toho, či sa slovné spojenie vzťahuje na ľudské bytosti alebo na duchovné bytosti (démonov).
Celá pasáž znie takto:
Keď sa ľudia začali rozmnožovať na zemi a rodili sa im dcéry, Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú krásne, vzali si z nich za manželky tie, ktoré si vybrali. Hospodin povedal: „Môj duch nezostane večne v človekovi, lebo je telo; jeho vek bude stodvadsať rokov.“ V tom čase i neskôr, keď sa Boží synovia stýkali s ľudskými dcérami a tie im rodili, vznikali na zemi obri, tí slávni muži dávnych čias.
Možnosť 1: Synovia Boží = synovia Šéta
Jeden z názorov chápe „synov Božích“ ako potomkov Šéta. Podľa tohto výkladu boli Šétovi zbožní potomkovia opojení krásou žien pochádzajúcich z Kaina, a tak sa oženili s tými, ktorí odmietli Boha, čo viedlo k väčšej zlobe.
Najsilnejší dôkaz pre tento postoj sa nachádza v Genezis 4-5, kde sa opisujú dve línie pôvodu od Adama: jedna cez Kaina a druhá cez Šéta. V Starej zmluve sa Boží ľudia zmluvy niekedy označujú ako Boží synovia (Dt 14:1; Jer 3:19), hoci sa o nich nikdy nepoužíva presné slovné spojenie „Boží synovia“. Ak je Šétovský názor správny, mohlo by to vysvetľovať, prečo Boh neskôr zakázal Izraelitom ženiť sa s kanaánskymi ženami (Ex 34:16; Dt 7:3).
Možnosť 2: Boží synovia = padlí anjeli
Najstarší a pravdepodobne najrozšírenejší výklad je, že „synovia Boží“ sú padlí anjeli (démoni). Tento výklad bol najviac uprednostňovaný v starovekom judaizme a v prvotnej cirkvi (porov. 1Pt 3:19-20; 2Pt 2:4; Júd 1:6). Výraz „Boží synovia“ sa na iných miestach jasne používa na označenie anjelských zástupov na Božom nebeskom nádvorí (porov. Jób 1:6; Jób 2:1; Jób 38:7). Okrem toho sa zdá, že rozprávač dáva do protikladu „človeka“ a „ľudské dcéry“ s „Božími synmi“” v Genezis 6:1-2.
Toto stanovisko však nie je bez ťažkostí, z ktorých najpodstatnejšia je predstava padlých anjelov, ktorí majú fyzické vzťahy so ženami. Písmo uvádza prípady, keď sa anjeli zapájali do ľudských činností, napríklad do jedenia (Gn 18:1-2,8; Gn 19:1,5), ale pohlavný styk je určite krok ďalej! Podobnú myšlienku vyslovuje Ježiš v Matúšovi: „Veď pri zmŕtvychvstaní sa ľudia ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi“ Mt 22:30.
Ktorá je správna?
Napriek zjavným ťažkostiam druhého výkladu sa domnievam, že dôkazy mierne svedčia v jeho prospech, najmä preto, že Peter aj Júda sa ho zrejme držali.
V liste 1. Petrov 3:18-22 Peter hovorí o duchoch vo väzení, pretože za dní Noacha neposlúchali (1Pt 3:19-20). Hoci sa o tom polemizuje, slovo „duchovia“ sa s najväčšou pravdepodobnosťou vzťahuje na zlých duchov (porov. Mt 8:16; Mt 12:45; Lk 4:36; Lk 10:20; Sk 19:12-16). Súvislosť týchto duchov s Noachovými dňami výrazne poukazuje na Genezis 6. To, že títo „duchovia vo väzení“ sú padlí anjeli, potvrdzujú aj podobné pasáže v 2. Petrovej a Judovej knihe.
Napríklad v liste 2. Petrov 2:4-10 apoštol uvádza tri starozmluvné príklady Božieho súdu ako varovanie falošným učiteľom. Prvým sú padlí anjeli, ktorí sú spútaní a čakajú na konečný súd (2Pt 2:4). Druhým a tretím príkladom je potopa v Noachových časoch (2Pt 2:5; porov. Gn 6-8) a zničenie Sodomy a Gomory (2Pt 2:6; Gn 19). Vzhľadom na to, že druhý a tretí príklad nielenže pochádzajú z knihy Genezis, ale sú uvedené aj v chronologickom poradí, má zmysel vnímať prvý príklad ako príklad pochádzajúci tiež z knihy Genezis. (Genezis 6:1-4 sa predsa nachádza tesne pred rozprávaním o potope.) Keďže anjeli sú duchovné bytosti, Petrova zmienka o ich „spútaní“ sa nevzťahuje na fyzické reťaze, ale skôr na obmedzenie ich činnosti – pravdepodobne preto, aby sa už nikdy nedopustili takéhoto zla.
Podobne ako Peter aj Júda uvádza tri starozmluvné príklady Božieho súdu (Júd 1:5-7). Na rozdiel od Petra nespomína potopu a neusporadúva ich v chronologickom poradí. Napriek tomu sa Júdov 1:6 zhoduje s 2. Petrov 2:4 a zdá sa, že je narážkou na Genezis 6:1-4. Títo anjeli prejavili hriešnu pýchu tým, že opustili svoje postavenie autority a opustili svoj riadny príbytok. Teraz sú držaní „vo večných putách“ až do súdneho dňa. Porovnanie s ľuďmi zo Sodomy a Gomory v Júdov 1:7 („Rovnako ako Sodoma a Gomora… sa podobným spôsobom oddali smilstvu a náhlili sa za iným telom“) naznačuje, že to bol aj hriech anjelov v Júdov 1:6.
Ako je to možné?
Pripúšťame, že tieto pasáže neposkytujú jednoznačnú odpoveď na otázku, ako by duchovné bytosti mohli mať sexuálny vzťah so ženami. Ale vo svetle príkladov, ktoré vidíme v Novej zmluve, sa zdá, že najlepšie je predpokladať, že títo zlí duchovia sa zmocnili tiel bezbožných ľudí a použili ich na svoje hriešne ciele.
Nová zmluva nám dáva jasné príklady démonov – a dokonca aj samotného Satana -, ktorí sa zmocnili ľudských bytostí a spôsobili, že sa správali hrozným spôsobom. Napríklad gadarenský démon sa správa nekontrolovateľne a má nadľudskú silu (Mk 5:1-20). Oddeliť konanie človeka od konania démonov je v takýchto prípadoch takmer nemožné. Aj Judáš sa správal spôsobom, ktorý ho robil vinným za jeho hriech, hoci Ján jasne hovorí, že do neho vstúpil Satan (Jn 13:27).
Samozrejme, môžem sa mýliť a výklad Šétovská interpretácia môže byť predsa len správna. Určite pripúšťam, že staroveký názor sa zdá našim moderným ušiam zvláštny. Ale keďže sa zdá, že Peter aj Júda ho zastávali, zdá sa mi, že je to najlepší výklad Genezis 6,1-4. Bez ohľadu na to, ktorý výklad je správny, je však hlavná pointa jasná: ľudstvo upadalo čoraz hlbšie do hriechu a čoraz viac sa vzďaľovalo od Boha.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
