Cestujúci sa dohovorili: Poďte, losujme, aby sme sa dozvedeli, pre koho nás stihlo toto zlo. Hodili lósy a lós padol na Jonáša Povedali mu: Nože nám povedz, pre čo nás stihlo toto zlo! Aké je tvoje zamestnanie a odkiaľ prichádzaš? Z ktorej si krajiny a z ktorého si národa? Povedal im: Som Hebrej a vzývam Hospodina, Boha nebies, ktorý utvoril more i súš. Vtedy sa muži veľmi zľakli.
Jonáš 1:7-9
Čo Boh sleduje búrkou, ktorú posiela na more? Pripravuje námorníkov na Jonášovo svedectvo. Búrkou im otvorí uši pre zvesť o sebe, ktorý je Bohom nebies i zeme. Tak to Boh robí dodnes. Kto má spoznať Boha, musí najprv počuť o Bohu.
Niektorým ľuďom môžete celý život hovoriť o Bohu, a oni nič. Nepočujú, lebo nechcú počuť. Ale niekedy stačí jeden veľký životný otras a zrazu je všetko inak. Tí istí ľudia, ktorí predtým celé roky o Bohu nechceli počuť, teraz majú otvorené uši pre svedectvo veriaceho človeka.
Boh vie, ako otvoriť hluché uši. Vtedy je však dôležité, aby ten veriaci človek bol nablízku. Vieme, za akých okolností dochádza k Jonášovmu svedectvu. Keď je najviac potrebný, on si ľahostajne spí v podpalubí. Ľudia hynú a Boží posol spí!
Až keď lós odhalí Jonáša ako vinníka, vydá svedectvo o Hospodinovi, Bohu nebies, ktorý utvoril more a súš. Áno, i to more, na ktorom oni práve prežívajú veľkú búrku, i to rozbúrené more má On vo svojej ruke. I tú ich ľudsky beznádejnú situáciu, keď im hrozí stroskotanie, má On pod kontrolou.
Toto ľudia potrebujú počuť i dnes: Tebe sa vymkol život z rúk. Už nedokážeš ovládať loďku svojho života. Ale vedz, že Bohu sa ani tvoj život, ani tvoja situácia, ani okolnosti tvojho života nevymkli spod kontroly. Ty si zmietaný ako loď na vlnách rozbúreného mora. Ale tie vlny sú tiež v Božích rukách a pod jeho kontrolou. Veď Boh, ktorý je Stvoriteľom všetkého, je i Pánom všetkého.
Pane, pomôž nám pamätať, že naše miesto je „na palube“ a nie „v podpalubí“.
