Napriek pokračujúcej sekularizácii sa časť mladej generácie na Západe potichu vracia k viere. Hľadajú hlbší zmysel, zakotvenie aj skutočné vzťahy. Nechcú len odpovede, ale priestor pre kritické myslenie a sprevádzanie. Pre cirkvi je to zásadná výzva – postupný záujem mladých môže byť ich novým nádychom.
Nenápadný rast záujmu mladých v podstate v celom západnom svete vo svojom texte precízne zhrnul Filip Kaleta – pracoval najmä s dátami Bible Society. Nielen o vzťah s Bohom, ale aj o určitú kresťanskú cirkev stojí čoraz väčší počet mladých v Anglicku a Walese, Francúzsku, Fínsku, Švédsku a mnohých ďalších krajinách. Pre nenápadnosť tohto trendu sa vžilo zastrešujúce označenie „tiché prebudenie“ („The Quiet Revival“). Pojem vystihuje pozvoľnosť návratu časti generácie Z k viere, ale možno nevedomky aj určitú novotu – nové potreby a východiská, ktoré mladí prinášajú.
Dáta z Kaletovho článku možno doplniť správami o dramatickom náraste účasti mladých ľudí na svätých omšiach, najmä v niektorých mestských farnostiach Anglicka. Dôvodom pritom nie je iba silnejúca imigrácia. Vo Francúzsku rapídne rastie počet novokrstencov medzi osemnásť- až dvadsaťpäťročnými. Zásadnú úlohu pritom zohrávajú kresťanskí (vo francúzskom prípade katolícki) influenceri na sociálnych sieťach, čo je oveľa globálnejšie prítomný jav. Duchovný obrat prežívajú aj USA a týka sa najmä mladých mužov (tu nemožno podceniť vplyv zavraždeného Charlieho Kirka).
Takéto informácie stoja v ostrom kontraste so závermi pastorálneho teológa Jana Loffelda a jeho knihy Keď Boh nikomu nechýba, ktorý upozorňuje na rastúcu skupinu tých, ktorým je viera úplne ľahostajná. Odborne bývajú nazývaní nones zo slovného spojenia „nič nad nami“ („none of the above“). Takíto ľudia dnes podľa Loffelda úplne prevládajú v porovnaní s hľadajúcimi (seekers), ktorí tvoria v európskej populácii asi len 8 %. Navyše medzi samotnými veriacimi čoraz viac silnie skupina „driftujúcich veriacich“ (fuzzy believers). Tí sa hlásia iba k niektorému učeniu svojej cirkvi, a to skôr výberovo.
Máme tu teda pred sebou dve akoby protichodné tendencie: úplný nezáujem a ľahostajnosť k viere i cirkvi na jednej strane (Loffeld) a na druhej strane tichý a pre mnohých prekvapivý nárast záujmu o vieru i cirkev zo strany mladých.
Mladých unavuje digitálny svet a túžia po skutočnom spoločenstve
V Českej republike nemáme k dispozícii úplne aktuálne dáta, no základnú predstavu ponúka štúdia teologičky Tabity Landovej (2022). Tá v prvom rade rúca mýtus o vysokej miere ateizmu v českej populácii. Medzi mladými, podľa výsledku prieskumu z roku 2017, verí 45 % v posmrtný život a 34 % v Boha. Trend rastu, zreteľný v mnohých západných krajinách, je pozorovateľný aj v Česku. Religiozita mladých však často zachováva formu individualizovanej a neinštitucionálnej spirituality. To znamená, že rastie počet mladých, ktorí sa označujú za veriacich, ale zároveň sa aktívne nehlásia k žiadnej cirkvi.
Pre možné stratégie, ako zatraktívniť cirkev mladým, je najprv potrebné zistiť, čo ich k viere v Boha, prípadne priamo k účasti v cirkevnom spoločenstve, priťahuje. Dôvody sú podobne rôznorodé ako podoby viery generácie Z. Medzi najčastejšie sa objavuje únava z digitálneho sveta a virtuálnych vzťahov, tiež túžba po pevnom rámci, komunite a bezpečnom priestore na zdieľanie. Hľadajú upokojenie aj hĺbku, formáciu a sprevádzanie staršími a zrelšími. Podľa Landovej si výrazne cenia autenticitu, možnosť osobného rastu, duševné zdravie a kritické myslenie.
Growing Young: rastúce a zdravé cirkvi vyzdvihujú mladých
Perspektívu možno obrátiť – s prihliadnutím na potreby mladých možno z pohľadu cirkevného vedenia stanoviť stratégiu, ktorá mladých pritiahne. Koniec koncov, každá cirkev by mala usilovať o omladenie, aj pre celý rad bonusov, ktoré prítomnosť mladých prináša.
Rezignáciou na mladých si pod sebou akákoľvek cirkev podrezáva konár a jej potenciál zániku značne rastie. Pri tejto logike sa javí ako vhodné opäť sa z tuzemského hľadiska povzniesť na svetové. Pozoruhodnú skúsenosť má Fuller Youth Institute (FYI) z Kalifornie, konkrétne ich projekt Growing Young (Mladnúť). Ten si kladie za cieľ ukázať cirkvám, prečo z nich mladí odchádzajú a čo robia zdravé a rastúce cirkvi inak.
Projekt vznikol z rozsiahleho štvorročného výskumu, ktorý skúmal viac ako 250 rôznorodých cirkví v celých USA. Ukázal, že rastúce a zdravé cirkvi sú nevyhnutne úspešné v priťahovaní mladých. Na jeho základe vznikla rovnomenná kniha a Growing Young sa stalo medzinárodným hnutím, ku ktorému sa každoročne zapája 130 cirkví a celkovo už ovplyvnilo viac ako 200-tisíc cirkevných členov.
Aké sú poznatky tohto projektu? V prvom rade mladí nie sú budúcnosťou cirkvi, ale jej súčasnosťou. Ich prítomnosť prináša vitalitu a kreativitu. Mladí oceňujú vrelosť a keď sú súčasťou cirkvi, obvykle jej vyžarovaniu napomáhajú. Rast mladej generácie znamená celkovú obnovu života cirkvi.
Také postrehy pochopiteľne nepomôžu tým cirkevným spoločenstvám, ktorým mladí ľudia už úplne chýbajú. Avšak na základe zmieneného výskumu formuloval Growing Young šesť kľúčových stratégií (core commitments), ktoré sa uplatňujú naprieč rastúcimi cirkvami:
- Odomknite kľúče k vedeniu. Namiesto kumulácie autority ju vkladajte aj ostatným – zvlášť mladým.
- Vcíťte sa do dnešných mladých. Namiesto posudzovania alebo kritiky sa snažte pochopiť pohľad a skúsenosť tejto generácie a vstúpiť do jej sveta.
- Berte Ježišovo posolstvo vážne. Nepresadzujte vieru cez naučené frázy, ale pozvite mladých na životnú cestu, ktorej stredom je Ježiš.
- Budujte vrelé spoločenstvo. Namiesto chladných bohoslužieb a programov sa zamerajte na priateľstvo medzi rovesníkmi aj naprieč generáciami.
- Uprednostňujte mladých a ich rodiny všade. Namiesto prázdnych vyhlásení o tom, ako „sú mladí dôležití“, hľadajte kreatívne spôsoby, ako ich konkrétne podporovať, poskytovať im zdroje a zapájať ich do všetkých aspektoch života vášho spoločenstva.
- Buďte tými najlepšími susedmi. Neodsudzujte svet mimo vašej cirkvi, ale pomôžte mladým žiť vieru cez službu druhým doma aj vo svete.
Tento prístup a jeho konkrétna stratégia ukazujú, že cirkev nemusí pasívne čakať, koľko mladých uverí a zároveň vstúpi do cirkvi. Prebiehajúcemu „tichému prebudeniu“ môže ísť v ústrety a ponúkať atraktívne možnosti s patričnou hĺbkou kresťanskej spirituality.
Lipnutie na zažitých formalitách možno vyhovuje niektorým veriacim, ale nikdy nepritiahne mladých, zvlášť keď forma zatieni evanjeliovú správu a živého ducha. Tomu napomáhajú skutočné osobné svedectvá o živote s Kristom a evanjeliom, príbehy o každodenných radostiach a ťažkostiach viery. Na tom sa ostatne zhoduje Landová aj Loffeld. Odtrhnutie od reality alebo dokonca ustavičná démonizácia sveta mimo zboru či farnosti neodradí iba mladých, ale nakoniec povedie k rozkladu takýchto spoločenstiev.
Poznámka redaktora: Prevzaté z: Proboha!
