„Mnohým ľuďom sa dnes zdá, že forma duchovného života, kde sa človek vzdáva svojej vlastnej cesty, aby sa prispôsobil nejakej vonkajšej autorite, je jednoducho nepochopiteľná,” píše Charles Taylor v knihe Sekulární věk. Toto tvrdenie sa dostáva k jadru najväčšej výzvy pre súčasnú cirkev.
Aby sme našim blížnym pomohli uveriť v Ježiša pre ich spasenie, musíme kresťanské evanjelium urobiť zrozumiteľným.
Zrozumiteľnosť nie je to isté ako urobiť evanjelium príjemným alebo pohodlným. Evanjelium musí byť skôr predstaviteľné pre ľudí, ktorí už nedokážu brať pravú vieru ako možnú víziu reality v sekulárnej dobe.
Krásu a dobrotu dobrej zvesti treba objasniť v celej jej zložitosti a jednoduchosti. Musíme ukázať, že existuje realita mimo našej mysle a našich skúseností a že evanjelium si vyžaduje prispôsobenie sa tejto vonkajšej realite. To si vyžaduje narúšať materialistické predstavy o kresťanskej viere prostredníctvom kontemplácie evanjelia, vyučovania pevnej biblickej sexuálnej etiky a spochybňovania presvedčenia, že patríme sami sebe.
Kontemplácia transcendentna
Mnohí naši susedia budú mať problém predstaviť si Boha ako transcendentnú, všemohúcu, vševediacu a všadeprítomnú bytosť, ktorá nás chce poznať a milovať ako svoje deti.
Ako moderní ľudia si predstavujeme, že sme, povedané Taylorovým jazykom, „ohraničení“. Byť ohraničený znamená, že máme pocit, že si môžeme diktovať podmienky, za ktorých sa zapájame do sveta. To si vyžaduje, aby sme žili v imanentnom rámci, čo znamená predstavovať si realitu primárne materialisticky. Sme odrezaní od sveta mimo našej vlastnej skúsenosti a interpretácie.
Dokonca aj pre kresťanov je ťažké predstaviť si niečo také ako dúhu ako znamenie od Boha. Prežívame ju len ako materiálny jav. Súčasťou toho, aby bolo evanjelium zrozumiteľné, je pomáhať ľuďom vidieť a prežívať kresťanskú vieru ako niečo viac než len možnosť životného štýlu, narúšať ich predstavu o Bohu tým, že budeme potvrdovať jeho realitu, identifikovať a spochybňovať imanentný rámec a zapájať sa do obradov, ako je Večera Pánova.
Prelomiť naše materialistické predpoklady je ťažké, pretože sme všetci boli vtiahnutí do šumu a ruchu technologickej doby, doby, ktorá si vyžaduje čoraz viac nášho času a bráni kontemplácii a reflexii. Evanjelium je kognitívne náročné. Narušuje naše chápanie seba samých.
Vymaniť sa z imanentného hluku technológií a hlboko premýšľať o evanjeliu si vyžaduje kontempláciu. V konečnom dôsledku výsledky akejkoľvek prezentácie evanjelia závisia od pôsobenia Ducha Svätého. Musíme si však byť vedomí toho, že materiálna situácia rozptýlenia našich blížnych aktívne pôsobí proti takému mysleniu, ktoré umožňuje uvedomiť si našu hriešnu prirodzenosť a potrebu Vykupiteľa.
Oslovenie našich blížnych si vyžaduje, aby sme vymýšľali postupy, ktoré ľudí odpútajú od technológií rozptýlenia a pozývajú ich k rozjímaniu o transcendentnom zázraku evanjelia.
Správne osvojenie sexuálnej etiky
Keďže prežívame druhú sexuálnu revolúciu, musíme byť schopní sprostredkovať krásu biblickej sexuálnej etiky. Musíme odstrániť zmätok v tom, čomu kresťania veria vo všeobecnosti (keďže rastie postkresťanská kultúra), ale najmä v oblasti sexuality a pohlavia.
Musíme vedieť vysvetliť základný vzťah medzi manželstvom, našimi telami, sexom a plodením. Manželstvo treba predstaviť nielen ako povolenie na sex alebo právny zväzok, ale ako zmluvu založenú na akte stvorenia a živú metaforu Kristovej lásky k jeho cirkvi.
Naše telá by sme mali chápať ako niečo, čo nepatrí nám samým, ale Bohu a v obmedzenej miere aj našim manželom a deťom. Musíme učiť, že účel sexu zahŕňa potešenie a intimitu páru a zároveň otvorenosť pre deti. Hoci nie všetci budú schopní mať deti, plodenie by sa malo chápať ako súčasť podstaty samotného manželstva. Tieto myšlienky budú výzvou pre našich sekulárnych susedov – a pre tých v cirkvi, ktorých učili, že ich telá patria iba im samým a deti sú len možnosťou životného štýlu.
Komunikácia tejto sexuálnej etiky musí prebiehať mimo platforiem, ktoré si žiadajú slogany. Sociálne médiá nie sú vhodné na diskusie o našej viere. Sociálne médiá sú obzvlášť nepriateľské voči vysvetľovaniu pevnej biblickej sexuálnej etiky. Namiesto toho musí byť miestna cirkev príkladom krásy kresťanskej sexuálnej etiky. Okrem toho kresťanskí vedúci musia ponúkať dlhé a diferencované výklady o tom, prečo je biblická sexuálna etika krásna.
Svet bude unavený z autonómie a sexuálnej pozitivity. Cirkev má príležitosť ponúknuť niečo pravdivé a oslobodzujúce.
Pamätajte, že nie sme svoji
Aby sme sa dostali ku koreňom týchto kultúrnych prekážok, musíme holisticky spochybniť presvedčenie, že sme sami sebe pánmi a patríme sami sebe.
Koncept vlastníctva seba samého spôsobuje, že pre moderných ľudí je ťažké prijať vonkajšiu autoritu ako zdroj duchovného života. Dokážeme pochopiť hľadanie autentickej spirituality vo svojom vnútri, ale nie mimo seba. Sami seba si predstavujeme ako autonómnych. A učili nás, že táto autonómia je našou najväčšou slobodou.
Či už z úst existencialistov z polovice storočia, alebo z úst reklamných agentov či instagramových celebrít, počúvame, že sme radikálne slobodní tvoriť svoju realitu, pretože sme sami sebou. Táto ideológia však nie je oslobodzujúca. Je to pomalá forma smrti a dôkazy sú všade okolo nás.
Naši blížni (a mnohí v cirkvi) sa verejne tešia zo svojej radikálnej autonómie. Popritom sú nešťastní, krehkí, neistí a zúfalí. Francúzsky sociológ Alain Ehrenberg v knihe The Weariness of the Self presvedčivo argumentoval, že existuje priamy vzťah medzi modernou koncepciou sebautvárajúceho a sebestačného človeka a modernými prejavmi depresie a úzkosti.
Ťarcha vedomia, že patríme sebe, nás premáha. Keď naši blížni vidia, že autonómia nie je životodarná, ale je formou uväznenia, alternatíva – že patríme Bohu – sa stáva predstaviteľnejšou.
Odolajte tlaku kultúry
Nejde o to, že by tieto tri dôrazy definovali jadro evanjelia alebo že by boli pre kresťanstvo jedinečné. Kontemplácia transcendentna, prejavovanie biblickej sexuálnej etiky a udržiavanie si vedomia Božieho vlastníctva našich životov odrážajú skôr snahu odraziť tri významné tlaky našej kultúry. Žiadny z nich nie je evanjeliom, ale každý z nich účinne prejavuje dôsledky evanjelia spôsobom, ktorý sa odlišuje od sveta okolo nás.
Zatiaľ čo cirkev na Západe čelí bezprecedentným zmenám, máme príležitosť ponúknuť skutočný protipríklad. To si vyžaduje, aby sme kresťanstvo urobili zrozumiteľným.
Evanjelium bude vždy pohoršujúce, ale nie vždy bolo tak široko-ďaleko nepochopiteľné, ako je to v sekulárnej dobe. Našou úlohou je skúmať a hľadať miesta napätia, kde môžeme narušiť mylné predstavy, ponúknuť krásnu alternatívu, spochybniť prevládajúce spoločenské mýty a ohlasovať dobrú správu.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
