Mnohým ľuďom sa dnes zdá, že vzdať sa svojej vlastnej cesty a prispôsobiť sa nejakej vonkajšej autorite ako forma duchovného života, jednoducho nedáva zmysel,“ píše Charles Taylor v knihe A Secular Age. Toto tvrdenie sa dotýka podstaty najväčšej výzvy pre súčasnú cirkev.
Aby sme našim blížnym pomohli dôverovať Ježišovi na ich spasenie, musíme kresťanské evanjelium urobiť zrozumiteľným.
Zrozumiteľnosť nie je to isté ako urobiť evanjelium príjemným alebo pohodlným. Evanjelium musí byť skôr predstaviteľné pre ľudí, ktorí si už nedokážu predstaviť pravú vieru ako možnú víziu reality v sekulárnej dobe.
Krásu a dobrotu dobrej zvesti treba objasniť v celej jej zložitosti a jednoduchosti. Musíme ukázať, že existuje realita mimo našej mysle a našich skúseností a že evanjelium si vyžaduje prispôsobenie sa tejto vonkajšej realite. To si vyžaduje narúšať materialistické predstavy o kresťanskej viere prostredníctvom kontemplácie evanjelia, vyučovania pevnej biblickej sexuálnej etiky a spochybňovania presvedčenia, že patríme sami sebe.
Kontemplácia transcendentna
Mnohí naši susedia budú mať problém predstaviť si Boha ako transcendentnú, všemohúcu, vševediacu a všadeprítomnú bytosť, ktorá nás chce poznať a milovať ako svoje deti.
Ako moderní ľudia si predstavujeme, že sme, povedané Taylorovým jazykom, „nárazníkoví“. Byť nárazníkový znamená, že máme pocit, že si môžeme diktovať podmienky, za ktorých sa budeme stýkať so svetom. To si vyžaduje, aby sme žili v imanentnom rámci, čo znamená predstavovať si realitu predovšetkým materialisticky. Sme odrezaní od sveta mimo našej vlastnej skúsenosti a interpretácie.
Dokonca aj pre kresťanov je ťažké predstaviť si niečo ako dúhu ako znamenie od Boha. Prežívame ju len ako materiálny jav. Súčasťou toho, aby bolo evanjelium zrozumiteľné, je pomáhať ľuďom vidieť a prežívať kresťanskú vieru ako niečo viac než len možnosť životného štýlu, narúšať ich predstavu o Bohu tým, že budeme potvrdzovať jeho realitu, identifikovať a spochybňovať imanentný rámec a zapájať sa do praktík, ako je Večera Pánova.
Prelomiť naše materialistické predpoklady je ťažké, pretože sme všetci boli vtiahnutí do šumu a ruchu technologickej doby, doby, ktorá si vyžaduje čoraz viac nášho času a bráni kontemplácii a reflexii. Evanjelium je kognitívne náročné. Narušuje naše chápanie seba samých.
Vymaniť sa z imanentného hluku technológií a hlboko premýšľať o evanjeliu si vyžaduje kontempláciu. V konečnom dôsledku výsledky akejkoľvek prezentácie evanjelia závisia od pôsobenia Ducha Svätého. Musíme si však byť vedomí toho, že materiálna situácia rozptýlenia našich blížnych aktívne pôsobí proti takému mysleniu, ktoré umožňuje uvedomenie si našej hriešnej prirodzenosti a potreby Vykupiteľa.
Oslovenie našich blížnych si vyžaduje, aby sme vymysleli postupy, ktoré ľudí odtrhnú od technológie rozptýlenia a pozvú ich k rozjímaniu o transcendentnom zázraku evanjelia.
Správne si osvojte sexuálnu etiku
Keďže prežívame druhú sexuálnu revolúciu, musíme byť schopní sprostredkovať krásu biblickej sexuálnej etiky. Musíme odstrániť zmätok v tom, čomu kresťania veria vo všeobecnosti (keďže rastie postkresťanská kultúra), ale najmä v oblasti sexuality a pohlavia.
Musíme vedieť vysvetliť základný vzťah medzi manželstvom, našimi telami, sexom a plodením. Manželstvo treba predstaviť nielen ako povolenie na sex alebo právny zväzok, ale ako zmluvu založenú na akte stvorenia a živú metaforu Kristovej lásky k jeho cirkvi.
Naše telá by sme mali chápať ako vlastníctvo, ktoré nepatrí nám samým, ale Bohu a v obmedzenej miere aj našim manželom a deťom. Musíme učiť, že účel sexu zahŕňa potešenie a intimitu páru a zároveň otvorenosť pre deti. Hoci nie všetci budú schopní mať deti, plodenie by sa malo chápať ako súčasť podstaty samotného manželstva. Tieto myšlienky budú výzvou pre našich sekulárnych susedov – a pre tých v cirkvi, ktorých učili, že ich telá sú ich vlastné a deti sú len možnosťou životného štýlu.
Komunikácia tejto sexuálnej etiky musí prebiehať mimo platforiem, ktoré si vyžadujú zvukové prejavy. Sociálne médiá nie sú vhodné na diskusie o našej viere. Sociálne médiá sú obzvlášť nepriateľské voči vysvetľovaniu pevnej biblickej sexuálnej etiky. Namiesto toho musí byť miestna cirkev príkladom krásy kresťanskej sexuálnej etiky. Okrem toho kresťanskí vedúci musia ponúkať dlhé a diferencované výklady o tom, prečo je biblická sexuálna etika krásna.
Svet bude unavený z autonómie a sexuálnej pozitivity. Cirkev má príležitosť ponúknuť niečo pravdivé a oslobodzujúce.
Pamätajte, že nie sme sami sebou
Aby sme sa dostali ku koreňom týchto kultúrnych prekážok, musíme holisticky spochybniť presvedčenie, že sme sami sebou a patríme sami sebe.
Koncept vlastníctva k sebe samému spôsobuje, že pre moderných ľudí je ťažké prijať vonkajšiu autoritu ako zdroj duchovného života. Dokážeme pochopiť hľadanie autentickej duchovnosti vo svojom vnútri, ale nie mimo seba. Sami seba si predstavujeme ako autonómnych. A učili nás, že táto autonómia je našou najväčšou slobodou.
Či už z úst existencialistov z polovice storočia, alebo z úst reklamných agentov či instagramových celebrít nám hovoria, že sme radikálne slobodní pri vytváraní svojej reality, pretože sme sami sebou. Táto ideológia však nie je oslobodzujúca. Je to pomalá forma smrti a dôkazy sú všade okolo nás.
Naši susedia (a mnohí v cirkvi) sa verejne tešia zo svojej radikálnej autonómie. Medzitým sú nešťastní, krehkí, neistí a zúfalí. Francúzsky sociológ Alain Ehrenberg v knihe The Weariness of the Self presvedčivo argumentoval, že existuje priamy vzťah medzi modernou koncepciou sebautvárajúceho a sebestačného človeka a modernými prejavmi depresie a úzkosti.
Ťarcha sebaprežívania nás premáha. Keď naši blížni vidia, že autonómia nie je životodarná, ale je formou uväznenia, alternatíva – že patríme Bohu – sa stáva predstaviteľnejšou.
Odolajte tlaku kultúry
Nejde o to, že by tieto tri dôrazy definovali jadro evanjelia alebo že by boli jedinečné pre kresťanstvo. Kontemplácia transcendentna, prejavovanie biblickej sexuálnej etiky a udržiavanie si vedomia Božieho vlastníctva našich životov skôr odrážajú snahu odraziť tri významné tlaky našej kultúry. Žiadny z nich nie je evanjeliom , ale každý z nich účinne prejavuje dôsledky evanjelia spôsobom, ktorý sa odlišuje od sveta okolo nás.
Zatiaľ čo cirkev na Západe čelí bezprecedentným zmenám, máme možnosť ponúknuť skutočný protipríbeh. To si vyžaduje, aby sme kresťanstvo urobili zrozumiteľným.
Evanjelium bude vždy pohoršujúce, ale nebolo vždy široko-ďaleko nezrozumiteľné, ako je to v sekulárnej dobe. Našou úlohou je skúmať a hľadať miesta napätia, kde môžeme narušiť nesprávne predstavy, ponúknuť krásnu alternatívu, spochybniť prevládajúce spoločenské mýty a ohlasovať dobrú správu.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
