Len čo obhryzieme poslednú kosť moriaka na Deň vďakyvzdania, v našej mysli začne dominovať jedna jediná myšlienka: Vianoce prichádzajú.
V zaneprázdnených domácnostiach môže byť zvládanie očakávaní rodičov a detí rovnako skúškou aj radosťou. Obdobie adventu – týždne zahŕňajúce štyri nedele pred Vianocami – však predstavuje skvelú príležitosť naučiť naše deti aj nás samých čakať, čo je dôležitá, hoci veľmi zanedbávaná cnosť kresťanského života.
Žijeme v čase bezprecedentného zhonu. Máme prístup k okamžitému streamovaniu, dôležitým správam na každom kroku a okamžitému prístupu k obrovskému množstvu informácií, tovarov a služieb. Túžba po rýchlosti nie je ničím novým – digitálna doba nás jednoducho posunula na novú úroveň v našom hľadaní stále rýchlejšieho uspokojenia. Ale ako sa zrýchľuje tempo nášho sveta, čo to robí s našimi srdcami?
Denné rytmy a návyky vedú k duchovnej formácii. Uvedomujem si to a cítim napätie medzi výzvou nachádzať odpočinok v Kristovi a spôsobe, akým ma moje chute, netrpezlivosť a láska k pohodliu ťahajú presne opačným smerom. Možno ešte znepokojujúcejšie vidím toto napätie v živote svojich detí, ktoré vyrastajú plne ponorené do kultúry okamžitého uspokojenia.
Ak sa necháme formovať kultúrou, ktorá považuje čakanie za zlozvyk a nutnosť čakať za neospravedlniteľnú urážku, budeme kráčať opačným smerom, akým vedie cesta, na ktorú nás povoláva Kristus.
Aby sme bojovali s nastavením mysle, ktorú hovorí, že by sme mali mať všetko hneď, tu sú dva spôsoby, ktorým môžeme počas týchto Vianoc kultivovať rozvážnejší prístup.
Oddych je dar
V prvom rade si potrebujeme pamätať, že oddych, spokojnosť, spočinutie a ticho sú dary od nášho Boha. Uprostred nášho smädu po aktivite a dosahovaní míľnikov sa často na tieto kvality pozeráme s podozrením, akoby boli na klzkej ploche, po ktorej ľahko skĺzneme k lenivosti. Ale Boh nadizajnoval svoje stvorenie s jasnými vzorcami práce a odpočinku. Ježiš nám hovorí, že pravý odpočinok môžeme nájsť jedine u neho; a ktokoľvek nachádza odpočinok v ňom, sa nebude báť ticha, ktoré to so sebou prináša. Svet nás volá k neprestajnému naháňaniu sa, ale Boh nás povoláva k tomu, aby sme si vytvorili priestor rozjímať nad jeho charakterom, jeho Slovom a jeho dielami (Ž 119:27).
Neviem ako u vás doma, ale u nás utíšenie a spokojnosť nie sú vždy znakmi vianočného obdobia. Veľmi ľahko sa dokážeme nechať stiahnuť vírom hektickosti tohto obdobia, a preto je také dôležité, aby sme si našli čas spomaliť a zamerať pozornosť našich detí na to, čo je najdôležitejšie: Božua vernosť v tom, že priniesol dlhoočakávaného Mesiáša. Keď bude evanjelium v centre, advent sa stane obdobím reflexie namiesto obdobia, v ktorom sa budeme iba náhliť.
Čakáme opäť
Po druhé, pamätajte, že kresťanský život je život očakávania. Boží ľud vždy veril tisícročia trvajúcim zasľúbeniam a Boh zatiaľ dokonale naplnil každé jedno z nich podľa jeho vlastného harmonogramu. Áno, existujú zasľúbenia aj pre súčasnosť veriaceho, ale veľká časť dejín spásy je príbehom budúcej milosti, ktorá sa odovzdáva z generácie na generáciu. Sme povolaní očakávať na jeho zasľúbenia a pozerať sa na našu vieru z dlhodobého hľadiska.
Obdobie adventu je skvelým časom na to, aby sme si toto očakávanie prakticky vyskúšali v našich rodinách. Spomeňte si na Izraelitov, ktorí celé storočia očakávali a túžili po Mesiášovom príchode, odovzdávali tieto zasľúbenia svojim deťom a vnúčatám, no nikdy sa jeho príchodu nedočkali. Aké to muselo byť lákavé prestať bdieť! Mnohí však spočinuli vo viere a dôverovali, že Boh bude verný svojmu slovu (Ž 119:148). A on skutočne bol.
Keď budú vaše deti s nadšením čakať na Štedrý večer, hľadajte príležitosti, ako sa s nimi rozprávať o tom, aké to bolo verne čakať na Ježišovo narodenie počas obdobia Starého zákona. Naše očakávanie Vianoc trvá len mesiac, no počas tohto obdobia môžeme viesť naše deti k tomu, aby si lepšie uvedomovali, čo znamená dôverovať Bohu, kým čakáme, vediac, že on vždy dodrží svoje sľuby.
A prvý advent nie je len lekciou z histórie; my sme aj dnes ľudom očakávania. Máme zasľúbenia o druhom advente, ktorý ešte len príde: Kristus sa vráti, aby obnovil všetky veci. Svet nám bude hovoriť, že sme už čakali príliš dlho – ak sa to ešte nestalo, tak sa to nikdy nestane (2Pt 3:4-9). Ale tí, ktorí zostávajú v Kristovi, nájdu odpočinok, spokojnosť a sväté očakávanie v čase vyhliadania druhého príchodu. Jedným dychom hovoríme: „Príď, Pane Ježišu“ a „Nech sa stane tvoja vôľa“.
Okamžité uspokojenie nie je pre veriaceho človeka prvoradé. Túžime po večnom uspokojení, ktoré prichádza jedine od Boha a veríme, že on ho jedného dňa prinesie a bude to slúžiť nám na požehnanie a jemu na slávu.
Dovtedy ďalej čakáme.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
