Zavolal mi môj mentor. Jeho hlas sa zlomil, keď rozprával o ďalšom pastorovi diskvalifikovanom pre sexuálny hriech. Nečakali sme, že to príde. Ani jeden z nás si nepredstavoval, že tento muž bude slepý voči deštrukcii, pred ktorou varoval ostatných.
Ako padne pastor? Nedbalo skĺzne vo svojom každodennom živote, zanedbáva bdelosť pred hriechom, domýšľa si Božiu milosť, nevníma svoje manželstvo ako evanjeliové svedectvo, prestáva pásť svoje stádo a stráca zo zreteľa evanjeliovú nádej.
Zvyčajne sa to deje postupne. Dlho praktizované disciplíny sa v tempe služby ignorujú. Začne vynechávať časy osobného stíšenia, nedokáže zomrieť hriechu a prehliada duchovnú obnovu. Stane sa pyšným na svoje poznanie a povýšeným nad príležitosti; uverí humbugu o svojej veľkosti. Jeho zlyhanie v disciplíne a postojoch otvára cestu k blúdivým očiam, podľahnutiu voyeurizmu a uvoľneniu obozretných hraníc, ako je pravidlo Billyho Grahama (Pozn. red.: nikdy nejesť sám s inou ženou ako so svojou manželkou). Ako varoval Charles Spurgeon ,,Márne bude, ak budem zásobovať svoju knižnicu, organizovať spolky alebo projektovať plány, ak zanedbám starostlivosť o seba samého.“
Namiesto toho, aby som sa cítil otupený voči množiacim sa pádom, každý z nich ma podnecuje k tomu, aby som venoval pozornosť svojej chôdzi a bojoval proti domýšľavosti.
Neplytvajte smútkom
Telefonát môjho mentora ma zarmútil pred 32 rokmi. Ale v tomto štádiu sa zdá, že každá diskvalifikácia zintenzívňuje môj zármutok, odhaľuje slabosť môjho tela a nebezpečenstvo môjho povolania: slabosť, pretože keď brat padne, som nútený pozrieť sa znova do zrkadla; nebezpečenstvo, pretože mi vnútorne pripomína, že protivník hľadá niekoho, koho by zhltol (1Pt 5:8-10).
V týchto chvíľach si kladiem otázky: Namiesto toho, aby som ukazoval prstom na slabosť svojho brata, triezvo si pripomínam, že aj ja môžem byť podobne pokúšaný (Ga 6:1)? Vidím svoje slabosti a utiekam sa ku Kristovi (Ef 5:3-13)? Počujem varovanie Ducha, ktoré ma podnecuje, aby som „dával pozor“ na seba (Sk 20:28)? Vnímam vonkajšie aj vnútorné duchovné nebezpečenstvá – satana a telo (Ef 6:12; Ga 5:16-21)? Som ostražitý voči klamstvám pýchy, ktorá mi hovorí: „Ach, neboj sa, to by si ty nikdy neurobil“ (Prís 16:18; Jer 17:9)? Venujem oddanú pozornosť tomu, aby som miloval svoju manželku tak, ako Kristus miluje cirkev (Ef 5:25-29)? Som vykazateľný vo vzťahoch s mojou manželkou, kolegami staršími a priateľmi pastormi (Jk 5:16)? Uvedomujem si nenapraviteľnú škodu spôsebenú cirkvi, keď nedokážem byť príkladom pre stádo (1Pt 5:3)? Dbám na naliehanie Richarda Baxtera: „Dávajte si pozor, aby váš príklad nebol v rozpore s vaším učením a aby ste nekládli slepým také prekážky, ktoré by mohli byť príčinou ich záhuby“? Žijem s vedomím, že budem skladať účty Veľkému Pastierovi (Heb 13:17)?
Keď príde smútok pri správe o padlom bratovi, nepremárnite ho. Pozrite sa na svoje vzory a zvyky. Pozrite sa na svoje správanie. Pozrite sa na svoje manželstvo. Pozrite sa na svoje vzťahy. Pozrite sa na svoj čas strávený osamote. Buďte nemilosrdní pri riešení všetkého, čo Duch milostivo odhalí a čo by mohlo byť zlomovým bodom k morálnemu zlyhaniu. Buďte pokorní pred Božou milosťou, ktorá vás chráni a podporuje.
Žite zámerne ako kresťan
Väčšina duchovných problémov, ktorým čelíme, sa zužuje na zanedbávanie zjavných vecí. Žite teda zámerne v Kristovi. On nás nikdy nezanechá ani neopustí (Heb 13:5). Tri Pavlove výzvy poskytujú zdravý vzor, ktorý treba zachovať.
1. Žite hodní svojho povolania v Kristovi.
Nech váš každodenný život ukazuje Božiu milosť. Nechajte sa formovať tým, čo Ježiš urobil svojou smrťou a vzkriesením, aby vás vyslobodil z trestu a moci hriechu, aby vás zapečatil a obýval Duchom a aby vám dal novú prirodzenosť pretvorenú v Kristovi v spravodlivosti a svätosti pravdy (Ef 1:7-8, Ef 1:13-14; Ef 2:4-10; Ef 4:24). Pastor Thomas Murphy z devätnásteho storočia nám pripomína: „Skutočná moc pastora je v jeho úprimnej zbožnosti“. Nech je vaša zbožnosť skutočná.
2. Každý deň vedome žite v Božej vôli.
Po výzve, aby si kresťania dávali pozor na to, ako kráčajú – „nie ako nemúdri, ale ako múdri. Naplno využívajte čas, lebo dni sú zlé“ -, Pavol bez okolkov píše: „Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Pánova vôľa“ (Ef 5:15-17).
Pripúšťame, že každý muž, ktorý poruší svoj manželský sľub, je blázon. Nebuďte teda nemúdri. Namiesto toho sa zamerajte na život v Božej vôli, na zdravé chodenie v Kristovi (chráňte srdce pred zhýralosťou a buďte naplnení Duchom); udržujte radostný, vďačný život v uctievaní (praktizovaný najmä v spoločenstve); buďte učenliví v úcte ku Kristovi (podriaďujte sa jeden druhému); a užívajte si milujúce, vášnivé manželstvo (zrkadliace Krista a Cirkev) (Ef 5:15-33). Martyn Lloyd-Jones vysvetlil, že „najdôležitejšou úlohou kazateľa je pripraviť seba, nie svoju kázeň“. Bratia, jedno po druhom!
3. Pamätajte na nádej Kristovho povolania.
Nádej poukazuje do budúcnosti na všetko, čo Ježiš zabezpečil a sľúbil evanjeliom (Ef 1:18). Vieme, že Ježiš nás zachraňuje, aby sme v ňom žili teraz. On nás však vykupuje, aby sme s ním boli naveky.
Prakticky sa musíme naučiť pociťovať nebeskú príťažlivosť, keď žijeme s ohľadom na to, aby sme videli Ježiša tvárou v tvár (1Jn 3:2-3). Teraz ochutnávame skúsenosť s Ježišom, ale túžime po nekonečnom oceáne slávy, keď ho uvidíme. Pohľad dopredu na budúcu slávu nás očisťuje tým, že nás chráni pred tým, aby sme sa vrhli na smetisko hlúpostí hriechu. Prečo by sme mali zradiť nádej evanjelia pre jedlo z odpadkového koša?
Ježiš je lepší
Neprekombinujte to. Áno, telo má mizerné sklony, protivník sa nás snaží zhltnúť a svet sa blyští falošnou slávou. Ale Ježiš je viac. Nebuďme takí hlúpi, aby sme si mysleli, že svet, telo a diabol ponúkajú krásu, uspokojenie a radosť. Nemôžu. To dokáže len Ježiš.
Nebuďte predmetom tohto znepokojujúceho telefonátu. Každý deň žite v Ježišovi. Kráčajte dôstojne. Žite v Božej vôli. Buďte zameraní na nádej. Premeňte svoj smútok nad padlým pastorom na intenzívnu oddanosť Ježišovi, ktorý vás chráni a dáva vám stáť v jeho prítomnosti s veľkou radosťou (Júd 1:24).
