Autor a teológ David Wells vo svojej knihe God in the Wasteland z roku 1994 uviedol, že „študenti [teologických seminárov] sú nespokojní so súčasným stavom cirkvi. Sú presvedčení, že stratila svoju víziu a chcú od nej viac, ako im dáva.“ No iba samotná nespokojnosť nestačí, ako súhlasil aj samotný Wells. Potrebujeme niečo viac. Potrebujeme pozitívne obnoviť to, čím cirkev má byť. Aká je cirkev vo svojej podstate a náture? Čím sa má cirkev odlišovať a vyznačovať?
História zdravia cirkvi
Kresťania už dlho hovoria o „znakoch cirkvi“. No téma cirkvi sa stala centrom rozšírenej formálnej teologickej diskusie až po Reformácii. Pred šestnástym storočím sa o cirkvi viac predpokladalo, ako sa o nej diskutovalo. Považovala sa za prostriedok milosti, skutočnosť, ktorá existovala ako základ zvyšku teológie. V šestnástom storočí, s príchodom radikálnej kritiky Martina Luthera a ďalších, sa však diskusia o podstate samotnej cirkvi stala nevyhnutnou. Ako vysvetľuje jeden učenec:„Reformácia urobila testom pravej cirkvi evanjelium, a nie cirkevnú organizáciu” (Edmund Clowney, The Church, 1995], s. 101).
V roku 1530 Melanchton vypracoval Augsburské vyznanie, v ktorom sa v článku VII uvádza, že „táto cirkev je zborom svätých, v ktorom sa správne vyučuje evanjelium a správne sa vysluhujú sviatosti. A pre túto pravú jednotu Cirkvi stačí iba jednota viery v evanjelium a vysluhovanie sviatostí“. V roku 1553 Thomas Cranmer vytvoril štyridsaťdva článkov anglikánskej cirkvi, v ktorých napísal, že „viditeľná Kristova cirkev je zborom verných ľudí, v ktorom sa káže pravé Božie slovo a náležite sa udeľujú sviatosti“. Ján Kalvín vo svojich Inštitútoch píše, že „všade tam, kde sa káže a počúva pravé Božie Slovo a sviatosti sú vysluhované podľa Kristovho ustanovenia, nemožno pochybovať o tom, že tam existuje Božia cirkev“.
Belgické vyznanie (1561), článok 29, hovorí: „Znaky, podľa ktorých sa pozná pravá Cirkev, sú tieto: Ak sa v nej káže čistá náuka evanjelia; ak sa zachováva čisté vysluhovanie sviatostí, ako to ustanovil Kristus; ak sa pri trestaní hriechu uplatňuje cirkevná disciplína; skrátka, ak sa všetky veci riadia podľa čistého Božieho Slova a všetko, čo je s ním v rozpore, sa zavrhne a ak Ježiš Kristus je uznaný za jedinú Hlavu Cirkvi.“
Vznik a zachovanie cirkvi
V týchto dvoch znakoch – ohlasovanie evanjelia a zachovávanie sviatostí – môžeme vidieť vytvorenie a zachovanie cirkvi – prameň Božej pravdy a krásnu nádobu, ktorá túto pravdu obsahuje a zobrazuje. Cirkev vzniká správnym kázaním Slova; cirkev sa udržuje a vyznačuje správnym krstením a podávaním Večere Pánovej (s predpokladom, že v rámci tohto druhého znaku sa praktizuje cirkevná disciplína).
Samozrejme žiadna cirkev nie je dokonalá. Ale chvála Bohu, mnohé nedokonalé cirkvi sú zdravé. No obávam sa, že oveľa viac nie je zdravými – dokonca aj medzi tými, ktoré by potvrdili plnú božskú podstatu Krista a plnú autoritu Písma. „Deväť znakov” teda predstavuje plán na obnovenie biblického kázania a vedenia cirkvi v čase, keď príliš veľa zborov chradne v čisto pomyselnom a nominálnom kresťanstve a z toho vyplývajúcom pragmatizme a malichernosti. Cieľ príliš mnohých cirkví sa zmenil z oslavy Boha na rast zboru, pričom sa predpokladá, že tento cieľ – nech už je dosiahnutý akokoľvek – musí oslavovať Boha.
V spoločnosti, kde je kresťanstvo viac a viac odmietané, kde sa evanjelizácia často považuje za inherentne netolerantnú alebo dokonca oficiálne označovanú ako zločin z nenávisti, zisťujeme, že náš svet sa zmenil. Kultúra, ktorej sme sa nedávno prispôsobili, aby sme boli relevantní, sa tak nerozlučne spája s antagonizmom voči evanjeliu, že prispôsobovanie sa kultúre teraz znamená stratu samotného evanjelia. V taký deň si musíme znova vypočuť Bibliu a znovu si predstaviť koncept úspešnej služby, ktorá nemusí byť okamžite plodná, ale je preukázateľne verná Božiemu Slovu.
Potrebujeme nový model
Potrebujeme nový model cirkvi. V skutočnosti je model, ktorý potrebujeme, starý. Potrebujeme zbory, v ktorých kľúčovým ukazovateľom úspechu nie sú evidentné úspechy, ale vytrvalá biblická vernosť. Tento nový (starý) model cirkvi sa zameriava na dve základné potreby v našich zboroch: kázanie evanjelia a vedenie učeníkov. Prvých päť „znakov zdravej cirkvi“ (výkladové kázanie, biblická teológia, biblické chápanie evanjelia, biblické chápanie obrátenia a biblické chápanie evanjelizácie) odzrkadľuje dôležitosť správneho kázania Božieho Slova. Posledné štyri znaky (členstvo v zbore, cirkevná disciplína, potreba učeníctva a rastu, a vedenie zboru) riešia problém, ako správne ohraničovať a označovať kresťanskú identitu, a pod., ako napríklad viesť učeníkov.
Účel toho všetkého je Božia sláva, keď ho predstavujeme druhým. Počas dejín Boh túžil byť poznaný (napr. Ex 7:5; Dt 4:34-35; Ž 22:21-22; Iz 49:22-23; Ez 20:34-38, Jn 17:26). Stvoril svet a všetko, čo urobil, urobil pre svoju vlastnú chválu. A je správne a dobré, že tak robí. Mark Ross to vyjadril takto:
Sme jedným z hlavných Božích dôkazov… Pavol sa veľmi snažil o to [v Ef 4:1-16], aby cirkev zjavovala a ukazovala Božiu slávu, a tak obhájil Boží charakter proti všetkým ohováračkám démonických sfér, ktoré tvrdia, že pre Boha sa neoplatí žiť… Boh zveril svojej cirkvi slávu svojho vlastného mena.
Všetci, ktorí čítajú tieto slová – tí, ktorí vedú zbor, a aj tí, ktorí nie – sú stvorení na Boží obraz. Máme byť chodiacim obrazmi morálnej povahy a spravodlivého charakteru Boha a odrážať to v celom vesmíre, aby to všetci videli – najmä našu jednotu s Bohom skrze Krista. To je teda to, k čomu nás Boh volá a prečo nás k tomu volá. Volá nás, aby sme sa s Ním spojili a spoločne ho chválili v našich zboroch nie pre našu slávu, ale pre jeho vlastnú.
Poznámka redaktora: Tento článok je upraveným výňatkom z úvodu knihy Zdravá cirkev: 9 znakov zdravého cirkevného zboru (Bratislava: Porta libri, 2018). Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9 Marks
Vydavateľstvo: Porta libri
Formát: A5, mäkká väzba
Jazyk: slovenčina
ISBN: 978-80-8156-118-4
Rok vydania: 2018
Počet strán: 84
