Modlitba Pánova

Zbav nás zlého

HANES, Pavel: Zbav nás zlého

Dnes chceme hovoriť o kresťanskom postoji ku zlu. Náš postoj k zlému je jedna z kľúčových otázok kresťana. Kvalitu našej modlitby určuje náš postoj ku nej. Modlitba nie je o tom, či hovoríme správne slová, či to dlho hovoríme, ani či to presne vyjadrujeme. Kvalitu našej modlitby určuje naša viera. Modliť sa „zbav nás zlého,“ vyžaduje zaujať postoj k zlému, to, do akej miery chceme, aby sme boli zo zlého vychvátení, alebo vytrhnutí.

Minule sme venovali celú úvahu tomu, čo je zlo. Hovorili sme, že veľa z toho, čo my považujeme za zlé, v skutočnosti zlé nie je a veľa vecí, ktoré sa nám nezdajú zlé, sú naozaj zlé. Modliť sa „zbav nás zlého,“ vyžaduje poznanie toho, čo je zlé. Náš postoj k tomu zlému asi bude čosi, čo treba budovať.

Náš postoj k zlu môže byť len vtedy realistický, keď vidíme zlo, ale zároveň  vidíme aj moc, ktorá je silnejšia, ako to zlo. Keď vidíme aj dobro, ktoré je nad ním. Apoštol Ján v 1. liste 5. kapitoly vo verši 19 hovorí: „Vieme, že sme z Boha a že celý svet je v moci Zlého.“ Je to pýcha, keď o sebe povieme: „My vieme, že sme z Boha“? Biblia nám hovorí, že Duch svätý nám pripomína, že sme deti Božie. Ale zároveň vieme, že svet leží v zlom. Slovo leží je slovo, ktoré sa používa aj v spojitosti s tým, keď Ježiš ležal v hrobe. Alebo keď ležal v jasliach, keď sa narodil. Spočíva nehybne, je mu tam sladko. Svet leží v zle a to slovo naznačuje, že je mu tak dobre. Na inom mieste v Jánovom evanjeliu Ježiš hovorí: „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred zlým.“ Svet leží v zle a my sme súčasťou sveta. Vieme pritom, že sme z Boha a máme byť pred zlom nejakým zázrakom uchránení. Je to zázrak? Ak máte byť ustrážení pred zlom, ktoré je vo svete, tak nič menej ako zázrak to nie je. Treba si to uvedomiť. Ak sa modlíme „zbav nás zlého,“ modlíme sa o zázrak. Pretože to zlo je v nás. Nikto z nás sa nenarodil v kráľovstve Božom. Každý z nás sa narodil ako hriešnik.

Naše postoje ku zlu môžu byť rôzne.
Niektorí ľudia sa zlo snažia ignorovať. Nevšímať si ho. Tváriť sa, že neexistuje. Takých by sme mohli nazvať, že to je raj bláznov. Sú ako na Titaniku, kde veselo hrá kapela a celá loď sa potápa. Nechcú si uvedomiť realitu. Nevšímajú si ju. Potom existuje iná skupina ľudí, ktorí zlo neignorujú, ale ho premenujú. Majú tzv. pozitívne myslenie. Všetko čo je zlé, premenujme na dobré. A stane sa to v ich očiach dobrým.

Ďalší postoj je nárek. Padáme, klesáme, všetko je zlé. Nespýtaj sa ma, ako sa mám, ak nechceš počuť všetko zlé, čo na svete môže byť. Sú takí ľudia, ktorých sa nechcete pýtať ako sa majú? To je ako keby ste otvorili sud s pivom a už to tečie a tečie a pení a neviete to zastaviť, lebo stále je niečo zle. Všetky tieto postoje sú, povedal by som, extrémy.

Správny postoj k zlu je nedefinovateľný. Nedá sa raz navždy povedať, že ignoruj ho, alebo nariekaj nad ním. Ignorovať zlo? Niekedy ho treba. Pretože ak si budeš všímať každú urážku, každé slovo, ktoré o tebe ľudia povedia, tak neviem či budeš šťastný. Ak je za dverami niekto, kto je ti podriadený, alebo kto ťa nemá až tak v obľube, nechaj tie dvere zatvorené. Neodpočúvaj, ignoruj to. Ignoruješ zlé. V niektorých prípadoch treba ignorovať zlé.

Potom som hovoril o premenovaní zla na dobro. Tak to robia budhisti, že všetko je dobré a všetko čo je zlé, je len zdanie. Tak to je absurdné. Je to niečo ako doslovne stáť proti Bohu. Boh hovorí, že svet leží v zlom a ty chceš povedať, že všetko je dobré. Niektoré zlé veci, ktoré nenávidíme, sú pre nás dobré. V takých prípadoch sa musíme pokoriť a byť schopní povedať: „Túto zlú vec nenávidím, ale pochopil som, že Ty si ju dal do môjho života na moje dobro, aby si ma skúšal.“ Je to veľmi ťažké, ale niekedy je to nutné. Samozrejme potrebujete Ducha Svätého, aby vám to povedal. To je ten problém so zlom. Ja sa musím pýtať osobne Otca nebeského, ktoré z toho, čo vidím ako zlé, treba premenovať.

Apoštol Pavol nás nabáda v liste Efezanom 6:13: „Preto si vezmite (oblečte) Božiu výzbroj, aby ste mohli v onen zlý deň odolať, a tým, že všetko prekonáte, obstáť.“ Môžeme doplniť: aby ste boli schopní zvíťaziť. O víťazstve je v Novej zmluve písané veľa krát a teda v niektorých prípadoch, keď sme Bohom poverení, aby sme nad niektorým zlom zvíťazili, máme nad ním zvíťaziť. Pýtate sa kedy? Ak chceš napr. víťaziť nad zlom hladu v Indii, ak ti Boh práve toto položil na srdce, že sa máš na Slovensku modliť za zlo hladu v Indii, alebo za problém AIDS v Afrike, tak sa samozrejme, môžeš  za to modliť. Ale pýtam sa, či  nie si poverený, aby si sa modlil tiež za zlý život susedovho manželstva, alebo svojho manželstva. My by sme radi pokryli svojim víťazstvom celý glóbus. Na celej tvári zeme. Ale do  môjho srdca, do toho sa, Bože, nestaraj. Víťazstvo áno, ale kde? Kedy? Si na to poverený? Si až taký hrdina, že nad všetkým môžeš víťaziť? Alebo si len namýšľaš, aby si mal len veľké slová namiesto viery. Existuje viera, ktorá je len psychológiou viery. Psychológiou silných slov. Psychológiou toho, že keď hovoríš silné reči, tak sa cítiš dobre. My to musíme rozlišovať. Nakoľko sú naše reči iba silné reči a nakoľko je tam viera, že ma Boh poveril, aby som bol víťaz?

Keď sa modlíme „zbav nás zlého,“ čo vlastne chceme? Slovo zbav nás znamená vysloboď nás, odstráň od nás, vytrhni, ako z tlamy leva. Ste v papuli divého zvera, teraz príde Boh a vytrhne vás odtiaľ. Akési násilie v dobrom zmysle. Bože, vytrhni ma, vyrvi ma z tohto zlého. Ide ma to zožrať.
Viete prečo o tom hovorím? Stále zdôrazňujem, že keď sa modlíš, najdôležitejší je tvoj motív. Pane, keby si ma zbavil zlého. Zbav ma bremena  hriechu, ktoré nevládzem zniesť. Satan je šikovnejší ako ja. Má svoje metódy. Vytrhni ma, zachráň ma, vychváť ma. Niečo s tým urob.

Táto štúdia je o tom, že keď sa modlíme „zbav nás zlého,“ tak chceme niečo radikálne. Spomeňte si na Jákoba, keď vyhral boj s anjelom. Ako ho vyhral? Tak, že ho prehral. A keď išiel ako víťaz, tak kríval. Predstavujem si scénu: Jákob ide ráno unavený, dotrhaný, krívajúci a ľudia sa ho pýtajú: „Čo ti je Jakub?“ „Som požehnaný! Ja som vyhral! Už nie som Jákob, ale som Izrael. Som Boží bojovník!“ Je to obraz takého lacného triumfalizmu ako: „vždy sme zdraví, nič sa nám nedeje, žiadne prehry, len víťazstvá“. Ak vám niekto sľubuje takéto kresťanstvo, tak vás ľutujem, ak tomu veríte. Také čosi v Biblii nie je. Sú tam víťazstvá, ale je tam aj neustála bolesť. Je tam zasľúbenie nového sveta, nového stvorenia, ale je tam neustále uvedomenie si toho, že svet leží v zlom.

Ak chceš, aby si bol zbavený zla, aby tam vládol Ježiš, ktorý je jediný vládca dobra, tak potrebuješ odpustenie. Nemôžte prosiť Boha o vyslobodenie zo zla, ak mu nechcete vyznať všetky svoje hriechy. Ak máš nejaký hriech, ktorý ti Boh neustále pripomína, keď sa modlíš, rob s tým niečo. Inak ťa Boh zlého nezbaví. Ospravedlnenie je podmienka vyslobodenia. Vyslobodenie nie len zo zla, ktoré si len my predstavujeme, ale z každého zla. Bože, Ty určuješ, čo je zlé pre mňa, nie ja. Ak chceš, aby som niečo znášal, som ochotný to znášať. Ale ak chceš, aby som nad niečím zvíťazil, daj mi k tomu silu.

Pri prosbe o svätosť sa môžeme vystaviť jednému riziku. Niektorí ľudia chcú svätosť kvôli sebe. Zbav ma zlého, aby som ja bol vo svojich očiach dobrý. A za tým je skryté modlárstvo. Ja chcem sám seba obdivovať. Ja chcem byť lepší ako všetci. Prečo chceš byť svätý? Prečo sa chceš zbaviť zlého? Aby som bol obdivovaný. Ja si myslím, že tento motív satan veľmi dobre pozná. My radi sami seba obdivujeme. To je princíp našej padlej ľudskosti. Seba obdiv. Seba realizácia. Nemáme sa prestať snažiť o úspech. Boh nás tak stvoril, aby sme chceli úspech, aby sme boli šťastní, keď sa nám darí. Lenže ešte krôčik a už si mimo. Keď v tom, že chceš mať úspech, že chceš byť svätý, že chceš byť zbavený zlého zabudneš, že prvý motív je, aby to bolo na Božiu slávu, tak si sa minul cieľa. Úspech áno, ale kto dostane chválu? Obdiv áno, ale kto dostane vďaku? Boj proti pýche nie je v tom, že povieme, že nič sa mi nedarí. Boj proti pýche je v tom, že všetko čo je dobré, je od Boha. Vidíš niečo dobré na tom, čo som urobil? Ak je tam niečo dobré, môžem ti zaručiť, že to celé je od Boha. Ak tam je niečo zlé, môžem ti zaručiť, že to celé je zo mňa. Nezatajuj, že tam niečo dobré je, ak si kresťan. Ale pripíš to Otcovi. To je jediné riešenie, ktoré je pravdivé. A preto, že my chceme svätosť ako samoľúbosť, preto, že my sa chceme obdivovať, tak má satan s nami ľahkú robotu. Keď sa modlíme, aby nás ho Boh zbavil toho zlého, tak ten to veľmi dobre vie, ako sa to naše srdiečko začne klepotať, keď niekto príde a povie: Ty si taký múdry. Ty si taká krásna. To si tak dobre urobil. Ty si taký štedrý. Dobre nám to robí? A už sa vyhrievame na výslní svojej vlastnej svätosti. Samochvála smrdí. Svätosť je o tom, že chceme, aby bol Boh oslávený, pretože On je svätý. A povedal: Ja som svätý, aj vy buďte svätý. Ak chcete mať so mnou spoločenstvo, tak motív je, že JA (Boh) mám byť oslávený, aby ľudia Mňa obdivovali a nie vás. To, že nám potom pridá nejakú slávu, alebo obdiv, o ktorej On rozhodne, to je milosť.

Na záver chcem povedať toľko. Všimnite si, že modlitba Pánova začína slovom Otče a končí slovom zlý. Medzi Bohom a zlým je obrovská priepasť. Táto modlitba je modlitba pre veriacich. My by sme radi začali „zbav nás zlého“ a potom prísť k tomu, že „Otče, Ty v nebesiach“. Keď sa my modlíme z našich vlastných motívov, radi začneme: „Pane, zbav nás zlého a keď ma toho zbavíš, tak ja sa budem modliť, aby prišlo Tvoje kráľovstvo.“ To je náš postup. Veriaci kresťan začína Otcom, Jeho oslavou, ale na konci jeho modlitby je vždy uvedomenie si, že je tu riziko. Je tu nebezpečenstvo zlého. Zlého s veľkým „Z“ – Satana. A zlého ako hriechu, zlého, čo je vo mne a zlého ako utrpenia. Niečo, čo bolí. Kým sme tu na zemi, vo svete, musíme sa modliť: „Vytrhni ma, ochráň ma, obráň ma, ohraď ma pred zlým. Vytrhni ma zo zlého, lebo to mi vždy hrozí. Ale kto stojíš daj pozor, aby si nepadol. Nebuď triumfalista, ale nezataj, že stojíš. Kto stojíš, buď si vedomý, že stojíš. Ale daj pozor, lebo aj silnejší ako ty padli.

Poznámka redaktora: Tento výklad Modlitby Pánovej je k dispozícii aj vo zvukovej podobe na CD nosiči vo forme programov pre rozhlasové vysielanie. CD si môžete objednať na internetovej adrese Rádia Logos

Pavel Hanes

- kazateľ, teológ, profesor na Katedre teológie a katechetiky na PF UMB