Písmo nás vyzýva, aby sme sa podriaďovali vládnucim autoritám (Rim 13; 1Pt 2). Existuje však aj množstvo príkladov, keď Boží ľud rozvrátil systém.
Ježiš vyhlásil kráľovstvo uprostred Rímskej ríše. Pavol hlásal podvratné posolstvo, za ktoré ho uvrhli do väzenia. Daniel sa vzoprel Babylonskej ríši. Nátan kritizoval izraelského kráľa a kritizoval ho. Ján Krstiteľ vystúpil proti manželstvu kráľa Herodesa. Apoštola Jána Rím vyhostil na ostrov Patmos. A keď apoštolom povedali, aby prestali hlásať evanjelium, povedali: „Boha treba poslúchať viac ako ľudí“ (Sk 5:29).
Najpodvratnejšia vec, ktorú môžeme urobiť, je existovať ako Božie kráľovstvo uprostred ľudského kráľovstva.
To bola hlavná politická činnosť Ježiša a Pavla. Prišli ohlasovať novú cestu a vytvárať nové spoločenstvo. Aj my svedčíme svetu o kráľovi a jeho kráľovstve, kde prebýva spravodlivosť, pokoj a harmónia. Ježiš sa nesnažil meniť štruktúry okolo seba. Hlásal inú politiku, iný spôsob.
A táto alternatívna politika sa prejavuje kde? V spoločenstve veriacich, ktoré nazývame cirkev.
To je jeden z dôvodov, prečo je také dôležité byť súčasťou miestneho zboru a byť v kruhu iných kresťanov, ktorí vám pripomínajú vašu skutočnú vernosť a kráľovstvo, ktoré má prísť. Vždy, keď kazateľ káže, prednesie politickú reč a pripomenie vám, že Ježiš je Kráľ v prítomnosti. Vždy, keď prijímate Večeru Pánovu, znovu prisaháte svoju vernosť Kristovmu kráľovstvu. A kedykoľvek sa podelíte o Kristovo evanjelium so susedom, priateľom alebo členom rodiny, pomáhate rozširovať Kristovu kampaň medzi národmi.
Pre kresťana sa politický život musí začať vo vnútri cirkvi.
Hoci to môže znieť ako „štandardná kresťanská rada“, je to nesmierne dôležité. Miestny zbor je politickým zhromaždiskom pre všetok Boží ľud. Všetci zastávame rôzne funkcie, ale všetci sme politici.
Mamičky v domácnosti sa možno čudujú, čo s nimi má spoločné „politické evanjelium“. Pri výchove svojich detí k láske k nebeskému kráľovi sú prvými odborníkmi na nového nebeského občana. Podnikatelia a podnikateľky sú vyslancami nového režimu za nepriateľskými líniami. Umelci a tvorcovia poskytujú symboly a obrazy pre nové kráľovstvo. Hudobníci vytvárajú piesne a liturgiu, ktoré formujú naše túžby a predstavy nového mesto. Učitelia a študenti sa pripravujú na vplyvný život pod vládou svojho panovníka.
Naším hlavným podvratným politickým svedectvom je vytvárať spoločenstvo, ktoré je verné Kráľovi Ježišovi a v porovnaní s ktorým bledne všetka ostatná politická príslušnosť. Politické evanjelium podriaďuje všetky ostatné kmeňové inštinkty. A to bude mať na spoločnosť kvasný účinok.
Musíme pamätať na to, že máme nariadenú vernosť. Je niečo, čo kresťania musia odovzdať cisárovi, ale nesmú odovzdať to, čo predtým požadoval ich Stvoriteľ. Hoci Pavol tvrdil, že je rímsky občan, nikdy nespieval: „Som hrdý na to, že som Riman, kde aspoň viem, že som slobodný“ (pokiaľ viem).
Otázka za milión znie, kedy a ako rozvrátime štát? Žiadne jednoduché odpovede sa neponúkajú, ale je dôležité si uvedomiť, že cirkev mala minimálnu priamu konfrontáciu s impériom. Hoci Pavlovo posolstvo bolo interpretované ako vzdorovanie cisárovi, Pavol cisára neodsúdil. Ohlasoval iného kráľa; nesnažil sa cisára zosadiť. Jeho kritika bola nepriama a náhodná, nie priama alebo zámerná.
Slovami Olivera O’Donovana: „Boh nemá špehov, má prorokov.“ Cirkev hovorí o Božej vláde proroctvom a modlitbou, nie prostredníctvom zbrane a meča. Duch Svätý dáva cirkvi právomoc konfrontovať civilných vládcov. Cirkev prorokuje svetu o Kristovej vláde a nadchádzajúcom súde. Zároveň sa však aj modlí za svet a prosí Boha o jeho milosrdenstvo k nemu (1Tim 2).
Cirkev dobýva a rozvracia štát zdola, nie zhora. Pavol nemal záujem o prístup zhora nadol. Cirkev je hnutie zdola, lebo kráľovstvo nie je ako plne rozrastený strom. Je to semeno zasadené do zeme, ktoré rastie pomaly. Niekedy tento rast zostáva nepovšimnutý, pretože v novom stave sa stávame lepšími občanmi štátu tým, že mu pripomíname jeho povinnosti.
Najlepším spôsobom, ako môžeme byť politicky rozvratní, nie je pochodovať centrom mesta, nesnažiť sa dosadiť nových sudcov, ktorí s nami súhlasia, nevoliť prezidentov, ktorí budú presadzovať kresťanské hodnoty – hoci všetky tieto veci môžu byť dočasným dobrom. Nie, najlepšie, čo môžeme urobiť, je založiť silné politické (nie stranícke) zbory, ktoré budú hlásať Kristovo evanjelium, ktoré presahuje akúkoľvek pozemskú stranu alebo politika. Toto je naše hlavné politické svedectvo.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9 Marks
