Nedávno som kázal o Ježišovom najrevolučnejšom etickom učení – milujte svojich nepriateľov (Mt 5:44). Stojí ako Mount Everest medzi etickými pokynmi, ktoré rešpektujú kresťania aj nekresťania. Keďže však máme určitú modernú definíciu lásky, ľahko sa stane, že Ježišovo učenie pochopíme nesprávne. Čo vlastne Ježiš myslel pod pojmom láska k nepriateľovi a ako ju máme integrovať so starozmluvnými textami, ktoré sa zdajú byť v rozpore?
V kontexte stojí Ježišovo učenie o láske k nepriateľovi v protiklade k tomu, čo počuli jeho učeníci – že majú „milovať svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa“ (Mt 5:43). Ako zdôraznili mnohí komentátori, pokyn nenávidieť svojho nepriateľa sa v pramennom texte nenachádza. V knihe Levitikus 19:18 sa píše: „Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj svojho blížneho ako seba samého. Ja som Hospodin“. V texte sa píše len „miluj svojho blížneho“, nie „nenáviď svojho nepriateľa“. Mnohí preto tvrdia, že „nenávidieť svojho nepriateľa“ bola ústna tradícia, ktorá sa vyvinula v Ježišovej dobe.
Existujú však texty, v ktorých Boh prikazuje Izraelu zničiť svojich nepriateľov (Dt 7:2; Dt 13:15; Joz 6:21). Máme aj preklínajúce žalmy, ktoré prosia Boha, aby vyniesol súd nad zlými (napr. Ž 5; Ž 17; Ž 28; Ž 35; Ž 40; Ž 137), a niekoľko textov, ktoré vyjadrujú nenávisť voči Božím nepriateľom (Dt 32:41; Dt 33:11). Jeden text, ktorý sa zdá byť v rozpore s Ježišovými slovami, pochádza zo Žalmu 139, kde Dávid hovorí,
Hospodin, nemám azda nenávidieť tých, čo teba nenávidia?
Nemám si vari sprotiviť tých, čo povstávajú proti tebe?
Nenávidím ich, naskrze ich nenávidím,
stali sa mi nepriateľmi. (Ž 139:21-22)
Ako si môžeme dať do súvisu Ježišov príkaz „milovať svojich nepriateľov“ s Dávidovými slovami „nenávidím“ svojich nepriateľov? Štyri skutočnosti zo 139. žalmu nám pomáhajú vidieť, že Ježiš a Dávid nie sú v rozpore, a pomáhajú nám pochopiť, čo Ježiš skutočne myslí slovami „milujte svojich nepriateľov“.
1. Horlivosť za spravodlivosť a Božiu česť
Milovať svojich nepriateľov neznamená, že by nám mala chýbať horlivosť za spravodlivosť a Božiu česť. Dávidov citový výlev v Žalme 139 je odpoveďou na bezbožníkov, ktorí prelievajú krv (Ž 139:19). Dávid vyzýva k spravodlivosti voči utláčateľom, ktorí sa stavajú proti Božiemu zámeru. Tak veľmi miluje Božiu spravodlivosť, že je proti všetkému nespravodlivému.
To znamená, že Ježišovu výzvu, aby sme milovali svojich nepriateľov, by sme si nemali vysvetľovať ako sentimentálny, nafukovací cit. Stále je tu miesto pre horlivosť za Božiu česť a odpor voči bezbožnosti. Biblickí autori ich nevnímali v napätí, takže by sme ich nemali vidieť ani my.
2. Spravodlivý hnev
Žalm 139 odhaľuje, že milovať svojich nepriateľov neznamená, že zaženieme spravodlivý hnev. Dávid potvrdzuje, že Boh pozná všetky jeho myšlienky, a dokonca žiada, aby ho Boh dôkladne preskúmal. Žalm sa začína slovami, že Hospodin skúma Dávida a pozná ho (Ž 139:1). Hneď potom, ako Dávid hovorí, že nenávidí svojich nepriateľov, žiada Boha: „Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce, skúšaj ma a poznaj moje zmýšľanie! Hľaď, či som na ceste trápenia a veď ma cestou večnosti!“ (Ž 139:23-24). Po tom, ako Boh skúma kráľa Dávida (Ž 139:1-18), žalm hovorí o tom, že Boh nasmeruje hnev proti zlobe (Ž 139:19-22).
Pavol nepovažuje spravodlivý hnev za niečo, čo je proti Božiemu zámeru. Ako hovorí Pavol: „Hnevajte sa, ale nehrešte“ (Ef 4:26). Nie každý hnev je hriech, hoci hnev sa môže zmeniť na hriešny. Dávid sa môže hnevať a stále žiadať Hospodina, aby ho preskúmal a uistil sa, že jeho vášeň je správne umiestnená, a odstránil všetko, čo je poškvrnené hriechom.
3. Osobný, nie občiansky
Žalm 139 nám pripomína, že „milujte svojich nepriateľov“ je lepšie vykladať osobne než občiansky, keďže Dávid vyjadruje nenávisť voči svojim nepriateľom. Hovorí ako izraelský kráľ a Boží zástupca, nie iba ako jednotlivec. Keď nám teda Ježiš hovorí, aby sme milovali svojich nepriateľov, hovorí skôr o osobných vzťahoch než o občianskych skutočnostiach.
Hoci sa osobné a politické skutočnosti prelínajú, Ježišov príkaz v žiadnom prípade neodporuje Pavlovmu tvrdeniu, že občiansky sudca nosí meč (Rim 13:4). Je vhodné, aby kráľ vyjadril svoje rozhorčenie nad nespravodlivými a vyzval ich, aby prestali s nespravodlivosťou. Dávid môže nenávidieť konanie svojich nepriateľov bez toho, aby ich nenávidel. Ako kráľ môže a má potrestať nespravodlivých.
4. Ďalšie Ježišove slová
Žalm 139 nám pripomína, že nemôžeme vytrhávať verše z Ježišovo učenia. „Milujte svojich nepriateľov“ nie je všetko, čo Ježiš povedal. Máme tendenciu vyzdvihovať niektoré Ježišove učenia na úkor iných. Ježiš hovorí, že máme milovať svojich nepriateľov, ale Ježiš si berie na pery aj žalmy s preklínajúcim obsahom.
Ježiš často používa Žalm 69, keď je blízko alebo na kríži (Jn 15:25; Mt 26:37; Mt 27:34). V tomto žalme Dávid hovorí, že chce, aby sa ich vlastný stôl stal nepriateľom osídlom, aby sa im zatmelo pred očami, aby sa na nich vylialo Božie rozhorčenie, aby ich tábor spustol, aby boli vymazaní z knihy živých a neboli zapísaní medzi spravodlivých (Ž 69:22-28). Ježiš hovorí, aby sme milovali svojich nepriateľov, ale zároveň vyzýva, aby Boh nastolil spravodlivosť.
Celá Biblia robí kresťana celým
Jeden priateľ pastor hovorieval: „Celá Biblia robí celého kresťana.“ Chcel tým povedať, že potrebujeme celé Písmo a nemôžeme si vytrhnúť jeden príkaz a urobiť z neho náš vlajkový verš, pričom zanedbáme všetky ostatné.
Ježišove slová o láske k nepriateľom sú krásnym a ťažkým príkazom, ktorý máme nasledovať. Čítanie iných textov však ukazuje, že ho netreba stavať do protikladu s horlivosťou za spravodlivosť, spravodlivým hnevom alebo občianskou spravodlivosťou, ktorá chráni nevinných ľudí.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition