Záleží pri výklade Biblie na etnickej rozmanitosti?
Mali by sme pri čítaní komentárov k Biblii brať do úvahy pôvod a životné skúsenosti autora?
Ako je náš výklad Biblie ovplyvnený našim kultúrnym a spoločenským prostredím?
Evanjelikálni vodcovia posledné roky riešia tieto otázky. Niektorí sa obávajú, že predpoklady prevzaté z našej kultúry skreslia náš výklad Písma alebo vylúčia rôzne prvky Božieho inšpirovaného Slova, ktoré sú pre nás nepohodlné. Iní sa obávajú, že ak budeme venovať pozornosť vykladačovej etnicite alebo životným skúsenostiam, povedie to k relativizmu, ktorý minimalizuje autoritu a dostatočnosť Božieho slova.
Táto záležitosť si vyžaduje viacsmerné vodcovstvo – schopnosť rozpoznať ohrozenia z viacerých strán a čeliť im. V tomto a ďalších troch článkoch predstavím niekoľko princípov, ktoré potrebujeme uplatňovať pri štúdiu Písma.
Pomoc miestneho cirkevného zboru
Po prvé, túžba skúmať rôzne pohľady z iných častí sveta je len rozšírením princípu, o ktorom veríme, že platí v miestnom zbore: Bibliu čítame v spoločenstve. Správne pochopenie doktrín o neomylnosti, inšpirácii a zrozumiteľnosti Písma neznamená, že hermeneutika je „sólová“ disciplína, teda niečo, do čoho sa človek púšťa sám bez múdrosti iných. Uvedomujeme si, že kresťania sa potrebujú navzájom brúsiť – čítať a študovať Písmo spolu v miestnom zbore.
V prostredí, ktoré je pre štúdium Biblie najprospešnejšie, nie je hlavnou otázkou čo text znamená pre mňa (ako keby sa význam alebo aplikácia Písma dali donekonečna prispôsobovať niečím osobným preferenciám), ale čo text znamená. Stretávame sa, aby sme diskutovali o Biblii, a hoci prichádzame s rôznymi otázkami, z rôzneho prostredia alebo čítame ovplyvnení určitým teologickým rámcom, túžime po raste v poznaní Boha, láske k nemu a pokornom podriaďovaní sa všetkému, čo povedal. Na základe textu skúmame svoje predpoklady a v komunite zdokonaľujeme svoje porozumenie, keď sa – spolu s ostatnými – podriaďujeme Písmu ako našej najvyššej autorite.
Pomoc svetovej cirkvi
Ak potrebujeme miestny zbor na to, aby sme Bibliu vykladali správne, určite je pre nás užitočné počúvať veriacich z iných zborov a kultúr, ktorých pohľady môžu obohatiť spôsob, akým Písmo čítame. Povedané inak, najprv si osvojíme istý princíp – je múdre študovať Bibliu v spoločenstve – a potom rozšírime jeho aplikáciu. Práve tak, ako sa kresťania v zbore učia jeden od druhého, sa jeden od druhého môžu učiť aj kresťania z rôznych kultúr. Pre správne porozumenie Božiemu slovu potrebujeme Boží ľud.
Jeden z mojich obľúbených príkladov praktickej aplikácie tohto princípu je od Marka Allana Powella. Ten píše o tom, ako Ježišovo podobenstvo o márnotratnom synovi „počúvajú“ v Rusku – na rozdiel od toho, ako naň reagujú v Spojených štátoch. Keď ten príbeh Rusi hovoria z pamäti, oveľa častejšie spomínajú hlad, ktorý dohnal mladšieho syna k zúfalstvu predtým, než sa vrátil domov. Powell z toho vyvodzuje, že obliehanie Leningradu – keď počet obyvateľov, ktorí zomreli od hladu, prevýšil všetkých vojakov z USA a Veľkej Británie, ktorí zomreli v 2. svetovej vojne – je pre mnohých starých a prastarých rodičov stále živou spomienkou. Môže to byť jeden z dôvodov, prečo je hladomor dôležitý pre ruského študenta tohto podobenstva.
Taktiež knihy ako Misreading Scripture with Individualist Eyes od E. Randolpha Richardsa a Richarda Jamesa vysvetľujú staroveké kategórie ako príbuzenstvo, patronát, a česť a hanba. Isté prvky Novej a Starej zmluvy, založené na komunite, môžu pôsobiť veľmi zvláštne a nezrozumiteľne na tých z nás, ktorí sme vyrástli v individualistickej kultúre. Skvelé dielo o podobenstvách od Kennetha Baileyho, ku ktorému prispeli mnohé roky jeho misionárskej služby na Blízkom východe, prináša múdre rady pre výklad (hoci v niektorých prípadoch sa zrejme príliš opiera o neskoršie tradície alebo súčasnú kultúru Blízkeho východu).
Evanjelikáli toto úsilie s radosťou vítajú a tešia sa z pribúdajúcich teológov a učencov z celého sveta, ktorých medzikultúrny dialóg a komentáre napĺňajú našu túžbu po lepšom porozumení a lepšej poslušnosti Písmu. Samozrejme, našim cieľom je lepší výklad Biblie. Preto sa mnohí evanjelikáli usilujú do svojej práce zahrnúť viac pohľadov z celého sveta, spestriť svoj zoznam literatúry, aby sa obohatili čitateľmi Biblie, ktorých spoločenské prostredie a miesto mimo väčšinového sveta alebo kultúry môže spochybniť predpoklady alebo vopred vytvorené predstavy, s ktorými k textu prichádzame.
Čo s teóriou stanoviska?
Tento nedávny trend, v ktorom ide o rozšírenie si obzorov pri výklade Biblie, však korešponduje s trendmi v akademickej sfére a širšou kultúrou, ktorá sa pýta, či je možné skutočne porozumieť významu textu. Postmoderné názory na poznanie, význam a zmysel boli základom pre vznik „teórie stanoviska“ (angl. standpoint theory, pozn. prekl.), ktorú takto opisujú James Lindsay a Helen Pluckroseová:
Teória stanoviska sa zakladá na dvoch predpokladoch. Prvým je, že ľudia s rovnakým spoločenským prostredím, teda identitou – rasou, rodom, pohlavím, sexualitou, zdravotným stavom, statusom atď. – prežívajú rovnaký stav nadvlády a utláčania a ak správne rozumejú svojmu životu, budú ho interpretovať rovnako. Z toho vyplýva, že tieto skúsenosti im poskytnú autoritatívnejší a celistvejší obraz. Druhým predpokladom je, že relatívne postavenie človeka v systéme spoločenských síl určuje, čo človek dokáže a nedokáže poznať: preto privilegovaných zaslepuje ich privilegované postavenie a utláčaní majú akési dvojité videnie, keďže rozumejú aj dominantnému postaveniu, aj stavu tých, ktorí sú ním utláčaní.
Povedané jednoducho, čím privilegovanejší človek je, tým ťažie sa mu rozumie realite. Privilegované postavenie zaslepuje. Ak tento princíp aplikujeme na výklad Písma, potom usvedčuje mnohé komentáre a teológov z dejín kresťanstva (priveľa privilegovaných bielych mužov), vrhá podozrenie i na najdôslednejších vykladačov a uprednostňuje komunity vykladačov, ktorých životnou skúsenosťou je útlak a chudoba.
Na rozdiel od tradičnej evanjelikálnej hermeneutiky teória stanoviska – aplikovaná na výklad Písma – nám nakoniec nepomáha objaviť význam textu, ale spochybňuje myšlienku, že text vôbec nejaký význam má. Keďže nikto nemôže byť pri svojom výklade Písma dokonale „objektívny“ (pretože objektívnosť v skutočnosti neexistuje), nedá sa nadobudnúť skutočné poznanie. Ostane nám len moja pravda alebo tvoja pravda a naša pravda je vždy neoddeliteľne spätá s našim výkladom Písma ovplyvneným našou kultúrou.
Na nástup teórie stanoviska sa dá reagovať správne i nesprávne. V ďalších troch článkoch sa budeme zaoberať princípmi, ktoré sú v zhode s tým najlepším z tradičnej evanjelikálnej hermeneutiky a zároveň nám pomáhajú vyhýbať sa nástrahám postmodernej filozofie.
Toto je prvý zo série článkov na túto tému. Ďalšie si môžete prečítať:
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/blogs/trevin-wax/do-we-need-diverse-voices-to-understand-the-bible-rightly/
