Vianoce sa blížia a s nimi prichádza obdobie tak milované, tak zdanlivo magické, sentimentálne a v istom zmysle tak dobre známe – teda až do roku 2020. Vianoce, ktoré poznáme, ale počas celosvetovej pandémie?
Nakoľko budú duchovia minulých Vianoc sprevádzať tie tohtoročné? Aké budú vaše očakávania v tomto inak najúžasnejšom období roka?
Vianoce z diaľky
Každý nový deň prináša nečakané výzvy a mnohí z nás nachádzajú určitú stabilitu a pohodlie v známych rytmoch meniacich sa ročných období. Keď je život nanajvýš nepredvídateľný a neistý, užívame si určitú mieru istoty, keď sa na jar topí sneh, keď v lete svieti slnko najteplejšie, keď sa listy menia a opadávajú, a keď sneh znova začína poletovať.
Vianoce 2020 však nebudú také, na aké si mnohí z nás počas života zvykli. Po celé desaťročia sme boli navyknutí očakávať, že každé sviatočné obdobie má svoje často nevyslovené danosti. Niektoré očakávania môžu byť extravagantné, ale mnohé sú skromné - a koľké z nich, až doposiaľ, si vyžadovali spoločenskú blízkosť?
Srdcom našich Vianoc, celého nášho života, bola vzťahová blízkosť – priatelia a rodina, tvárou v tvár. Sám Boh sa priblížil v prvých Vianociach. Izaiáš prorokoval, že ho „budeme volať Emanuel“, čo znamená Boh s nami. Ako by sme mohli Vianoce – najväčšie porušenie spoločenského odstupu všetkých čias, keď sám Boh stál tvárou v tvár nám – prežiť tak, že si udržíme vzájomný odstup?
Neisté, neočakávané
Pre tých z nás, ktorí boli ušetrení tráum z vojny a iných tragédií, budú Vianoce 2020 najneobvyklejšími Vianocami, aké sme zažili. Nebude to to, čo sme každý december očakávali.
Spomeňte si však aké nečakané boli prvé Vianoce, a ako jadrom Vianoc nie je Boh, ktorý sa prispôsobuje našim očakávaniam a pohodliu, ale to, že my sa učíme vnímať jeho cesty a myšlienky, ktoré sú vyššie ako tie naše. Možno tieto Vianoce a tento advent – obdobie očakávania, ktoré im predchádza – bude našou šancou, veľmi oneskorenou, nanovo popremýšľať, aké nečakané boli prvé Vianoce. Možno tento rok budú melódie Vianoc 2020 skôr ladiť s prekvapivými zvratmi prvých Vianoc, ako s ideálmi našich vlastných minulých Vianoc.
Spomeňte si ako dlho čakal Boží verný zostatok. Ubehlo tisícročie od čias veľkého kráľa Davida a od Božieho sľubu, že vzbudí vládcu v jeho vlastnej rodovej línii, ktorý navždy ustanoví jeho trón. Ubehlo sedem storočí odvtedy, čo Izaiáš prorokoval o Emanuelovi, a o panne s dieťaťom, a o synovi, ktorý dostane vládu a jeho meno bude „Úžasný radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja“ (Iz 7:15; Iz 9:6). Aj po Malachiášovi a uzavretí hebrejského kánonu čakal Boží ľud ďalších 400 rokov. Nikto neočakával takú božskú zhovievavosť. Nikto by si nepomyslel, že na zasľúbeného Mesiáša sa bude čakať stovky rokov.
Nazaret do Betlehema
Keď potom Boh prevzal iniciatívu a podnikol prvé kroky, nikto by nebol tipoval Nazaret. Nazaret? Málokto mimo Izraela tento názov niekedy počul, tým menej sa očakávalo, že by z takého zapadákova vzišlo niečo dobré. Už samotná Galilea bola dosť divná, tak vzdialená Jeruzalemu – ale Nazaret?
A navyše aj nevydatá žena. Nehľadiac na Izaiášove proroctvo, panny nemávajú deti. Ľudia vtedy to vedeli rovnako dobre ako my dnes. A čo skutočnosť, že dekrétom od cisára Augusta dal Boh do pohybu doslova celý vtedajší „známy svet“, len aby dostal Máriu a Jozefa z Nazareta do Dávidovho mesta presne v čase, keď mala rodiť, aby naplnil Micheášovo proroctvo (Mich 5:2)?
Nikto by nečakal, že sa po ich príchode nenájde „miesto“ pre matku a jej sväté dieťa, ktoré bude „uložené v jasliach“ (Lk 2:7). Toto je Davidov dedič! Ako je možné, že sa nenájde „žiadne miesto“ tam, keď by sme mohli očakávať palác? A tam, keď by sme čakali bohatých rodičov, ako sa mohol narodiť páru natoľko chudobnému, že obetoval dve hrdličky (Lv 12:8) , lebo si nemohli dovoliť baránka (Lk 2:24)?
Nemalo byť to dieťa, tak dlho očakávané, ihneď obklopené najväčšími hodnostármi národa? Namiesto toho anjel navštívi pastierov a nasmeruje ich do jaslí. A v pravý čas, čo je jeden z najbizarnejších detailov, mudrci – pohanskí astrológovia – precestujú diaľavu za dieťaťom, zatiaľ čo sa jeruzalemská náboženská elita neunúva prejsť ani päť kilometrov do Betlehema, aby ho videla.
Prebodne tvoju vlastnú dušu
Ako len Boh prevrátil naše očakávania, keď Mesiášova rodina musela utiecť z Judska do Egypta? Boží ľud sa vynoril z lona egyptského otroctva. Z Egypta Boh povolal svojho syna – a teraz volá svojho syna do Egypta, aby unikol monštruóznemu tyranovi, ktorý bol rovnako démonický ako starovekí faraóni, ktorí nepoznali Jozefa.
Nakoniec zazneli prenikavé slová v chráme od starca menom Simeon. Zmienka, na jednej strane tak ľahko prehliadnuteľná, ale zároveň tak strašidelná. Nielenže prišiel Mesiáš, nielenže sa sám Boh narodil ako človek, ako to neskôr zistili, ale prišiel, aby prijal tú najneočakávanejšiu udalosť zo všetkých: smrť, dokonca smrť na kríži.
Simeon sa pozrel Márii do očí a povedal tieto slová: „Hľa, tento je určený mnohým v Izraeli na pád a na povstanie i na znamenie, ktorému budú odporovať. . . aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc“ – s mrazivým dovetkom: „a tvoju vlastnú dušu prenikne meč“ (Lk 2:34-35). Aj tvoju vlastnú dušu. „Budem prebodnutá?” spýtala by sa. „Počkaj, on bude prebodnutý?”
Prvé pravé Vianoce
Môže byť až príliš ľahké privyknúť si na svetmeniacu silu prvých Vianoc – silu, ktorá neprišla podľa ľudských očakávaní. Možno nás uspala naša každoročná rutina a decembrová zvláštna zmes príbehu z kostola a svetských osláv. Ale teraz budú Vianoce 2020 iné. Alebo nebudú?
Tieto neočakávané Vianoce roku 2020 a ich adventná predohra nám dáva viac dôvodov na nádej, ako na rozčarovanie. Možno práve to, čo by nás najlepšie priviedlo k tomu, čo Vianoce skutočne znamenajú, je mať Vianoce, ktoré nespadajú ľahko do toho, čo sme očakávali. Možno tento rok chce Boh oslobodiť „naše Vianoce“ od rokov nahromadenej batožiny, od decembrového zhonu až po celoživotnú nostalgiu a očakávania, ktoré sú príliš vysoké na to, aby sa naplnili, a od preháňania sa všetkými možnými zlými smermi.
Možno tento rok bude melódia našich Vianoc skôr ladiť s prekvapivými zvratmi prvých Vianoc, ako by sa mala prispôsobovať ideálom našich vlastných minulých Vianoc. Môžeme sa za to modliť. A začnime prekalibrovávať svoje srdcia a nádeje, dokonca aj teraz, tak ako sme to tento rok museli robiť pri toľkých dobrých veciach. Bolo by to ako skutočné Vianoce – o to viac by zažiarili v temnote týchto dní.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/holly-covid-christmas/
