Neznášam, keď mi nesedia nohavice. Je to znamenie niečoho, čo by som rád ignoroval, pretože je tu niečo, čo som príliš často ignoroval: moje stravovacie návyky.
Dnešné raňajky neboli výnimkou. Došlo k mnohým nevedomým rozhodnutiam. Cereálie alebo vajíčka? Vidlička alebo lyžica? Extra cukor na vrchu alebo jogurt? Stalo sa to takmer samo od seba.
Ale je to dôležité. Čokoľvek, do čoho zahryzneme alebo z čoho si odpijeme, by sme mali robiť na Božiu slávu (1Kor 10:31).
Podľa kanadského štatistického úradu približne dvaja z troch ľudí trpia nadváhou alebo obezitou. Kanadská lekárska asociácia píše, že je to spôsobené rôznymi faktormi, v niektorých prípadoch aj genetickou predispozíciou k priberaniu.
Na najzákladnejšej úrovni však tvrdia, že dramatický nárast obezity v našej krajine spôsobuje to, že ľudia príjmu viac energie, ako vydajú. Spočíva to v našich návykoch, či už zámerných alebo nie, týkajúcich sa jedla a aktívneho života (napr. cvičenia).
Zoberme si pole lenivca
Všetky naše zdanlivo drobné rozhodnutia majú význam. Záleží na nich, pretože môžu vytvoriť – ak ich časom neprehodnotíme – kumulatívny účinok vedúci k deštrukcii.
V Prísloviach 24, 30-34 sa dozvedáme jeden z výrokov múdrych:
Prešiel som okolo poľa lenivého muža
a popri vinici človeka, čo stratil rozum.
A hľa, bola celkom zarastená bodľačím,
jej povrch pokrývala pŕhľava a jej kamenný múr bol rozváľaný.
Keď som na to hľadel, vzal som si to k srdcu,
videl som a vzal som si z toho ponaučenie:
„Ešte si pospať, zdriemnuť trochu,
ešte si zložiť ruky a odpočívať,“
no chudoba príde k tebe ako tulák
a núdza ako ozbrojený muž.
Lenivý záhradník mal mizernú záhradu. Prečo? Pretože sa vyhováral a odkladal správne činnosti na „ešte trochu“. Klamstvo „ešte trochu“ vedie k jeho náhlemu zániku.
Nepodceňujte malé rozhodnutia. Dajte si záležať na maličkostiach!
Rovnako učí aj Príslovia 6:6-12, kde pozorujeme cesty mravca, aby sme zmúdreli. Mravec neustále pracuje na svojom cieli, na svojom telose. Nehovorí si: „Väčšinu dňa budem dobrým mravcom, ale na istý čas prestanem byť ako mravec“. Nie, vždy žije podľa svojho cieľa.
Ako ľudia stvorení na Boží obraz a ako obnovení ľudia v Božom kráľovstve musíme neustále žiť podľa svojho telos.
Pred populárnymi knihami ako Atómové návyky a 7 návykov skutočne efektívnych ľudí varovala múdrosť Písma pred ležérnym prístupom k zdanlivo malým rozhodnutiam.
Rozvážny princíp
Nesmieme si osvojiť klamstvo „ešte trochu“ do dušu vyciciavajúceho legalizmu. Písmo tiež podporuje striedmosť. Napríklad:
- „Všetko má určenú chvíľu a každá záležitosť pod nebom má vhodný čas.“ (Koh 3:1-8)
- „ . . . kto sa bojí Boha, unikne tomu všetkému.“ (Koh 7:18)
- „Našiel si med? Jedz s mierou, aby si sa ho neprejedol a nevyvrátil si ho.“ (Prís 25:16)
- „Nedávaj mi chudobu ani bohatstvo, udeľ mi toľko chleba, koľko potrebujem.“ (Prís 30:8).
Striedmosť by sme mohli vnímať ako vyvrátenie klamstva „ešte trochu“. Prečo sa trápiť nad každým malým stravovacím návykom? Najnovšie cereálie bohaté na cukor možno nie sú najlepšou voľbou na začiatok dňa, ale všetko je to s mierou, nie?
Možno ste na seba príliš prísni a biblická podpora striedmosti by mala zmierniť vašu prax počítania každého sacharidu. Ale možno je „striedmosť“ vašou zámienkou, aby ste mohli ignorovať svoje svedomie.
Pred rokom som sa pri návšteve kamaráta postavil na váhu a prekvapilo ma, aké vysoké bolo to číslo. Ako sa to mohlo stať? Nechodil som do posilňovne; nebola to svalová hmota – bol to kumulatívny efekt zdanlivo drobných rozhodnutí.
Pravidelnosť večerného vyjedania. Veľké porcie. Pivo. Čokoláda. Zmrzlina.
Myslel som si, že všetko jem s mierou. Málokedy som si doprial viac, po tom, ako som sa cítil sýty. Nikdy to nebolo také zlé. Ale každé sústo sa pripočítava.
Odvtedy som zvýšil prekážky medzi mojimi obľúbenými jedlami a mojím žalúdkom. O sebaovládaní sa v Prísloviach 6:27 píše: „Môže vari muž v hrudi držať oheň a nespáliť si odev?“
To som ja a tá zmrzlina. Práve teraz ju nemám v mrazničke. Nechcem, aby tam bola. Nekupujem si ju pre seba a namiesto toho si ju vyhradzujem na zvláštne príležitosti, aby som sa vyhol hriešnemu požitkárstvu.
Máte kontrolu nad svojím životom
V poslednom čase som si všimol trend, že namiesto seba pripisujeme zodpovednosť iným. Môžu za to sociálne siete. Alebo veľké médiá. Alebo farmaceutické spoločnosti. Alebo skorumpovaná vláda. Alebo systematický rasizmus. Alebo moja genetika. Alebo moja osobnosť. Alebo niečo iné.
Nebránim sa kritike týchto inštitúcií a múdremu posudzovaniu faktorov prostredia. Keď som päť rokov pracoval v spoločnosti zaoberajúcej sa prieskumom osobnosti, videl som za tým dobrú vedu. Ale tvrdenie: „Mám zmrzlinovú osobnosť,“ nie je ospravedlnením pre hriech obžerstva.
Chápem, že je to ťažké. Súčasťou ťažkostí pri preberaní zodpovednosti za naše zvyky je to, čo Alan Noble nazýva „neľudský svet“. Život je stresujúci. Zmrzlina stres otupuje. Ale časom potrebujete viac zmrzliny, aby ste dosiahli to, čo kedysi urobil jeden kopček.
Možno si všimnete, že ste si vybudovali závislosť, a tak sa ju snažíte zastaviť. A nakoniec, aj keď sa snažíte tento cyklus prerušiť, môžete dostať to, čo vedci nazývajú „anhedónia“, znížená schopnosť prežívať potešenie.
Zastaviť akúkoľvek závislosť je ťažké. Môže to skončiť nenávisťou k svojmu telu, pretože sme bombardovaní obrázkami supermodelov. Preto je taká užitočná kniha ako Čo hovorí Boh o našom tele (v angl. What God Has to Say about Our Bodies), kde Sam Allberry hovorí: „Našou prvou reakciou na naše telo by malo byť poďakovať zaň Bohu.“
Pokušenie nenávisti voči sebe samému je vždy blízko. Rovnako ako legalizmus v oblasti stravovania. Zdravé stravovacie návyky nezačíname z túžby zaslúžiť si Božiu lásku k nášmu telu alebo dokonca zaslúžiť si vlastnú lásku k telu. Nie, začíname s vďačnosťou. Začíname uznaním, že sme boli stvorení s telom, ktoré máme spravovať – spravovať na Božiu slávu a pre naše vlastné dobro.
To, čo jete, je na vás. Nemôžete ovplyvniť cenu ani dostupnosť zdravých potravín, ale ste zodpovední za svoje konanie. Ak ste kresťan, neveríte, že vaše telo je vrecko chemických reakcií, ktoré vznikli náhodnou mutáciou; veríte, že ste boli Bohom stvorení a Bohom tvarovaní na Božie účely.
Tak podľa toho žite. Robte dobré rozhodnutia. Pavol nehovorí, že druhoradé záležitosti, ako je jedlo, sú nepodstatné; skôr naopak, každý z nás by mal byť vo svojej mysli úplne presvedčený (Rim 14:5).
Už ste sa rozhodli? Budú vaše stravovacie návyky lepšie odrážať Ježiša alebo lenivca?
Vyhnite sa samoľúbej lakomosti
Hoci naše stravovacie návyky môžu byť individuálne, mali by sme sa vyhnúť nebezpečenstvu individualizmu. Je vhodné požiadať druhých o pomoc. Je vhodné podeliť sa s druhými o svoje stravovacie túžby. Je však tiež vhodné odložiť svoje osobné preferencie kvôli druhým.
Vyvarujte sa napríklad neradostnej lakomosti. V Prísloviach 23,6-8 nachádzame zvláštnu postavu, ktorá sa rôzne prekladá: „neprajník“ (SEB), „závistný človek“ (ROH), „lakomec” (BOT).
Lakomý hostiteľ v tomto úryvku vám dal chlieb, ale kvôli nedostatku štedrosti sa natoľko zaoberá nákladmi na jednotlivé zložky, že vám jedlo spôsobuje zvracanie. Hnus! Pointa je nasledovná: Dávajte si pozor na človeka, ktorý sa pri príprave jedla tak stará o každú maličkosť, že keď s ním budete jesť, nebude to žiadna radosť.
Biblická múdrosť je o radosti. Keď uplatňujeme klamstvo „ešte trochu“ a žijeme v súlade s umiernenosťou, mali by sme sa vyhýbať aj lakomstvu.
Keď budete uplatňovať biblickú múdrosť, budete prekvitať. „Jedz v radosti svoj chlieb,“ hovorí učiteľ (Koh 9:7). A návyky, ktoré si vybuduješ v súvislosti s jedlom, sa prenesú aj na používanie sociálnych sietí, zdržanlivosť voči hriešnemu hnevu a včasné chodenie do práce.
Za seba môžem povedať, že keď budem nabudúce raňajkovať, možno si dám o niečo menej. Nabudúce, keď budem na telefóne, možno vymažem tú rozptyľujúcu aplikáciu. A nabudúce, keď niekoho pozvem k sebe, možno budem podávať zmrzlinu.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
