Pre každého, kto je šťastný bez Boha

Nevedel som, čo povedať.

Vedel som, ako šíriť Radosť sveta medzi nespokojnými, biednymi a skleslými, ale stál som zmätený nad týmto mužom, ktorý mi bez akýchkoľvek pochybností povedal: „Nepotrebujem Krista, aby som bol šťastný.“ Nebolo jeho srdce nepokojné, až kým nenašlo pokoj v Ježišovi? Uistil ma, že nie. Nemal v srdci dieru v tvare Boha? Prisahal, že nemal. A čo viac, skutočne sa zdal byť šťastný.

Vedel som, že Ježiš je Tešiteľom pre tých, čo smútia, Svetlom pre tých, ktorí sú v tme a Polárkou pre tých, ktorí putujú svetom bez nádeje. Nevedel som však, kým bol pre tých, ktorí sú šťastní svojím vlastným spôsobom.

Môžu byť neveriaci skutočne šťastní?

Keby som sa tak mohol vrátiť späť a znova sa rozprávať s tým mužom. Namiesto toho, aby som ho celé hodiny presviedčal o jeho nešťastí a to všetko len pre to, aby som mu potom mohol povedať o Kristovi, mal som s ním hovoriť tak, ako to urobil Pavol, keď sa prihováral k tým, ktorých našiel v Lystre:

Hoci sa aj nenechal bez osvedčenia, ale činil dobre, dával vám z neba dažde a úrodné časy a naplňoval vás pokrmom a potešením. (Sk 14:17)

Pavol sa neprihováral utláčaným, skľúčeným a chudobným v duchu. Tu oslovil tých, ktorí jedli, pili a na ďalší deň zomreli. Tých, ktorí majú dostatok jedla a šťastia, a tak si neuvedomujú svoj duchovný hlad. Pavol im nezačal rozdávať recept na šťastie, oni si aj tak nemysleli, že ho potrebujú. Vedel, že sa rozpráva s ľuďmi, ktorí boli pre mňa neznámi: šťastní pohania.

Pavol hovorí, že Boh uspokojil ich srdcia jedlom a radosťou. Radosť. Jediným ďalším miestom v Novom zákone, kde sa toto slovo objavuje, je v Lukášovej citácii iného známeho verša: „Oznámil si mi cestu života a naplníš ma potešením pred svojou tvárou“ (Sk 2:28; citovaný Ž 16:11). V Žalme 16 Božia otcovská prítomnosť spôsobuje Jeho deťom srdečnú radosť (večnú a trvalú), ale Jeho jedlo a láskavosť spôsobuje ďalšiu radosť. A obe sú skutočné.

Boh dáva úsmev aj svojim nepriateľom

Boh umožňuje svojim nepriateľom usmievať sa. Premýšľali ste nad tým?

Boh umožňuje tým, ktorí Ho ignorujú, odmietajú Ho, pohŕdajú Jeho slávou a znevažujú Jeho meno, aby dýchali Jeho vzduch, pochutnávali si na Jeho jedle, plávali v Jeho vodách, chodili na výlety do Jeho lesov, lyžovali na Jeho horách, smiali sa, spievali a tancovali na Jeho zemi. Zatiaľ ich nevysťahoval. Nevzal si späť svoj chlieb z ich taniera ani svoj vzduch z ich pľúc. Namiesto toho — a všimnite si zhovievavosť Boha celého vesmíru — „On sám dáva všetkým život, dýchanie a všetko“ (Sk 17:25).

Len dobrý údel a len dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel (Jk 1:17). On je Boh bohatý v milosti, dokonca aj voči svojim nepriateľom. Boh, ktorému sa neustále posmievajú a ktorého ignorujú „dáva vychádzať slnku aj na zlých.“ Všemohúci Boh „zosiela dážď… aj na nespravodlivých,“ ktorí pohŕdajú Jeho slávou (Mt 5:45). Táto láskavosť spôsobuje, že anjeli spievajú o Jeho milosti a trpezlivosti.

Dary bez vďačnosti

Muž, s ktorým som sa rozprával, si vzal tieto dary od Boha, tešil sa z nich, ale odmietol za nich poďakovať.

Človek je jediným stvorením, okrem padlých anjelov, od ktorých chce Boh späť tak málo. Boh otvára svoju ruku a všetko živé sýti podľa ľúbosti (Ž 145:16). On otvára svoju ruku orlom v korunách stromov, antilopám na pláňach, rybám v mori a poľným kvetinám. A oni prehlasujú Jeho slávu a volajú po Jeho návrate (Rim 8:19-23).

Ale ľudia a diabli to nerobia. Diabli uvažujú nad Božím návratom a hovoria: „Čo Ťa do nás, Synu Boží? Prišiel si sem, aby si nás predčasne mučil?“ (Mt 8:29). A ľudia hľadia svojim blížnym do očí a tvrdia, že nepotrebujú Krista; veď vlastne, kto je Kristus, že by Ho mali poslúchať? Boh otvára ruku tomuto stvoreniu — čo je dobrá pozícia na to, aby sa k Nemu vrátila vďačnosť a láska —, a ono sa ani neunúva k Nemu vzhliadnuť. Neuctieva Ho ani Mu neďakuje (Rim 1:21).

Kiež by som sa s týmto mužom podelil o to, že jeho dôvody šťastia — rodina, priatelia, zdravie, dobré jedlo, nápoje a športy — nie sú všetkým. Kiež by som ho vyzval, aby uvažoval nad tým, ako sa Boh o neho stará deň za dňom a on si užíva Jeho dary, ale Boha si neváži.

O čom svedčia naše potešenia

Čo som mu mal povedať namiesto toho, že som si istý, že niekde hlboko vo vnútri je nešťastný? A namiesto našej diskusie o tom, či cíti svoju dieru v srdci (ktorá tam stále je)?

Mal som preskúmať všetky príčiny jeho šťastia a potom mu jasne povedať, že to všetko sú dary od Boha, ktoré ho majú k Nemu priviesť. A navyše, to, že v tom zlyhal, je vážnym hriechom, za ktorý musí byť odsúdený, a práve preto musí prísť ku Kristovi, Božiemu najväčšiemu daru pre tento svet. A kvôli tomuto hriechu, nielen samotnému prežívaniu radosti, ho Ježiš považuje za najvyššiu prioritu. Problémom je hriech, nie prežívanie radosti. Nebol len ako vyschnutá ratolesť odtrhnutá od Viniča; ale ako ratolesť, ktorú sa chystajú hodiť do ohňa (Jn 15:6).

Pavol povedal šťastným neveriacim, že Boh ho nenechal bez svedka Jeho existencie a dobroty. A aké je svedectvo tohto svedka? Pokánie. „Alebo či pohŕdaš bohatstvom Jeho dobrotivosti, trpezlivosti, zhovievavosti a nevieš, že dobrota Božia ťa vedie k pokániu?“ (Rim 2:4). Krásne rodiny šepkajú: čiňte pokánie. Dobrá práca upozorňuje: čiňte pokánie. Západy slnka z dovolenkovej fotky volajú: čiňte pokánie. Všetko toto prehlasuje, že Boh je dobrý, zhovievavý a trpezlivý voči svojim nepriateľom a že ich volá, aby sa odvrátili od hriechu k odpusteniu, ktoré sa nachádza v Kristovi.

Slovo pre šťastných neveriacich

Ak by som sa mohol znova rozprávať s týmto mužom, povedal by som mu niečo také:

Kresťanská viera nie je iba o šťastí človeka, aj keď Boh dáva viac radosti, ako si teraz dokážete predstaviť. Kresťanstvo sa venuje tomu, ako sa hriešni muži, ženy a deti môžu zmieriť so svojím Stvoriteľom a žiť šťastný život na Jeho slávu. Boh nám dáva dobré dary a zvoláva nás, aby sme videli Jeho konečný dar: Jeho Syna, Ježiša Krista. Prišiel zachrániť ľudí, ale nemusel to robiť. Prišiel žiť taký život, ktorý by sme mi nemohli žiť. Zomrieť tak, ako sme mali zomrieť my. A vstať z mŕtvych a všetkých vyzývať, aby sa odvrátili od svojho hriechu a verili Jeho dokonalému dielu na kríži pre hriešnikov.

Smartfón vo vašom vrecku má všetko spoločné s týmto Bohom. Hudba vo vašich ušiach, farby, ktoré vidia vaše oči, radosť a láska, ktoré cítite, sú Božou láskavosťou s jediným odkazom na perách: „Čiňte pokánie a verte.“

Namiesto toho, aby sme ospravedlňovali svoj život bez Boha a nahrádzali Darcu darmi, tieto dary sú nám dané, aby nás viedli k Darcovi. Jeho rozmanitá láskavosť, Jeho obrovská trpezlivosť a zhovievavosť dávajú priestor viere. Dokonca aj teraz nás volá. Aj teraz nás pozýva. Poďte, venujte pozornosť posolstvu Božieho dokonalého daru — Ježišovi Kristovi — a žite.