Poznámka redaktora: Článok patrí do série Transrodová revolúcia.
Bezprostredne nadväzuje na článok Perspektíva vzkriesenia
Ako by sme mali uvažovať o rodovom nesúlade a utrpení, ktoré spôsobuje? S ohľadom na učenie Biblie a neexistenciu akýchkoľvek presvedčivých dôkazov o tom, že by išlo o druh intersexuálnej poruchy, je najvhodnejšie považovať skutočnú rodovú dysfóriu za psychologickú poruchu.44 Inými slovami, napriek tomu, čo sa niekedy tvrdí, neexistuje dôvod (biblický či vedecký) veriť, že človek môže mať mozog či dušu jedného pohlavia a telo druhého. Človek môže mať taký silný pocit alebo hlboké presvedčenie, ale nie je to objektívna skutočnosť. Utrpenie človeka s rodovou dysfóriou je, ako jeden z tragických dôsledkov pádu, choroba mysle.
Taký záver sám o sebe veľmi nepomáha tým, ktorí trpia silným pocitom rodového nesúladu. Poskytuje však dôležitý základ, na ktorom môžeme stavať biblicky verný, pastoračne zodpovedný a lekársky koherentný terapeutický prístup. Taktiež poskytuje dobrý interpretačný rámec, pomocou ktorého sa vieme orientovať v rôznych spoločenských, politických a ideologických zmenách, ktoré sa okolo nás dejú. Platí totiž nie len to, že základný predpoklad transrodovej ideológie je neudržateľný, ale aj to, že cieľ zmeniť pohlavie je nedosiahnuteľný. „Transrodoví muži sa nestávajú ženami, ani transrodové ženy mužmi” (McHugh). Ako píše Dr. Paul McHugh, môžu dúfať maximálne v to, že sa stanú „napodobeninami či imitátormi pohlavia, s ktorým sa ‚identifikujú‘.“
Akú zvesť teda máme pre ľudí, ktorí sa rozhodli zmeniť rod – spoločensky, hormonálne či operatívne? Po prvé, majú prísť k Ježišovi takí, akí sú. To znamená, že pri evanjelizácii nesmieme nechať to dočasné zatieniť to večné. Najväčšou potrebou ľudí, ktorí trpia rodovou dysfóriou, alebo sa identifikujú ako transrodoví, alebo podstúpili operatívnu zmenu pohlavia, nie je, aby sa vyriešili ich problémy s identitou (čo sa možno úplne ani nedá), alebo aby sa zvrátili ich pokusy o zmenu rodu, ale byť zmierený s Bohom a adoptovaní ako jeho deti. Inými slovami, ako aj my ostatní, aj transsexuáli a transrodoví ľudia a ľudia s problémami so svojim rodom potrebujú evanjelium Ježiša Krista. Každá ľudská bytosť bola stvorená Ježišom a pre Ježiša (Kol 1:16) a preto nenájde pokoj, kým nespočinie v ňom (Augustín). Práve pokoj sľubuje Ježiš všetkým, ktorí k nemu prichádzajú vo viere (Mt 11:28) – bez ohľadu na ich minulé hriechy alebo súčasné bremená. To je nádejou evanjelia: pravý život, trvalý pokoj a večná útecha, ktoré sú v Ježišovi Kristovi.
Po druhé, aj keď nás Ježiš pozýva prísť k nemu, akí sme, nechce, aby sme takí aj ostali. Jeho cieľom je obnoviť nás na svoju podobu a naučiť nás poznávať Božiu vôľu a konať ju (Rim 12:2). Pre dôvody, ktoré sme spomínali, k tomu rozhodne patrí život, do tej miery ako je to možné, v súlade s naším Bohom daným pohlavím. Pre ľudí, ktorí išli cestou zmeny rodu, to bude znamenať koniec s transsexuálnou hormonálnou terapiou, obliekaním sa ako opačné pohlavie a inými druhmi identifikácie sa s opačným rodom. Niektoré operatívne zákroky môžu byť, pravdaže, nezvratné. V takom prípade, ako tvrdí Russel Moore, taký človek zrejme musí vnímať sám seba ako biblického eunucha, teda ako niekoho, kto je fyzicky poznačený minulým hriechom, ale očakáva uzdravenie pri vzkriesení. V každom prípade ľudia, ktorí sa pre poslušnosť Kristovi snažia zvrátiť svoju zmenu rodu, nevyhnutne potrebujú citlivú pastoračnú starostlivosť a podporu zhromaždenia.
Na záver, ako majú kresťania reagovať na transrodovú revolúciu, ktorá momentálne zmieta západným svetom? Ak skutočne milujeme svojich blížnych, nestiahneme sa z verejnej sféry, obzvlášť, ak chápeme, že „zrejmá hlúposť dneška je uznávanou múdrosťou zajtrajška“ (Cater). Preto sa musíme za náš svet nie len horlivo modliť, ale ako súčasť našej prorockej úlohy prijať zodpovednosť za apológiu a odkrývať prázdne základy a deštruktívne dôsledky súčasnej rodovej ideológie.
Popri tom a tam, kde je to možné, sa budeme politicky usilovať o spôsoby liečby rodového nesúladu, ktoré nenormalizujú psychiatrickú poruchu, ani nepodnecujú sebapoškodzovanie, o verejné nariadenia, ktoré neprispievajú k rodovému zmätku a nespôsobujú spoločenský rozpad, a o skutočne „bezpečnejšie“ školské programy, ktoré chránia dôstojnosť a záujmy všetkých detí. Ako tomu je aj pri evanjelizácii, pre naše aktivity v tejto oblasti nebudeme vždy v obľube a dokonca pre to niektorých z nás môžu prenasledovať, súdne stíhať či dokonca väzniť. Ako nám však pripomína Albert Mohler, nemôžeme mlčať. Ako sme už mnohokrát počuli, naše poslanie ako Kristových nasledovníkov je hovoriť pravdu súcitne, ale nekompromisne. Nech nám to Boží Duch umožní, keďže Božia láska si od nás nežiada nič menej.
Poznámky:
44. To je dôvod, prečo sa vyskytuje a ako sa klasifikuje podľa najnovšieho vydania Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders (Diagnostická a štatistická príručka mentálnych porúch). Slabinou tejto príručky, ako sme už poznamenali, je, že za klinický problém považuje len dysfóriu či utrpenie a nie samotný rodový nesúlad (ako tomu bolo v predošlom vydaní). To potom vedie k snahe odstrániť dôsledok (utrpenie) a nie k snahe vyriešiť poruchu (nesúlad), ktorá to utrpenie spôsobuje. Dôvody považovať rodový nesúlad sám o sebe (bez ohľadu nato, či spôsobuje utrpenie) za mentálnu chorobu sú však silnejšie. Preto bola kategória „porucha rodovej identity“ v staršej verzii príručky užitočná.
Vybraná anotovaná bibliografia
Gagnon, Robert J. The Bible and Homosexual Practice: Texts and Hermeneutics. Nashville: Abingdon Press, 2002.
Hoci má táto kniha už viac než desať rokov, nikto ešte neprekonal dôslednosť Gagnonovej analýzy biblických textov týkajúcich sa homosexuality (a tiež transsexuality). Gagnon sa zároveň venuje sexuálnym otázkam, ktorými sa zaoberá príbuzná literatúra medzi-zmluvného judaizmu, a vo veľkom odkazuje na biblické i mimo-biblické zdroje. V rigoróznom dialógu s učencami a historikmi s najrôznejším presvedčením Gagnon ukazuje, prečo sú pokusy o klasifikáciu biblického odmietnutia homosexuálneho pohlavného styku ako irelevantného pre súčasnú situáciu neplatné s ohľadom na biblické texty a taktiež súčasné vedecké poznatky. Toto dielo je pre našu tému relevantné preto, lebo sa zaoberá viacerými textami, ktoré sme skúmali (napr. Gen 1-3; Dt 22:5 a význam slova malakoi v 1Kor 6:9), a tiež preto, lebo skúma možné spojenie medzi homosexualitou a transsexualitou, a ešte aj preto, lebo je vzorom zodpovednej, akademickej exegézy.
Kuby, Gabrielle. The Global Sexual Revolution: Destruction of Freedom in the Name of Freedom (Preklad James Patrick Kirchner). LifeSite, 2015. (Pôvodné vyšlo v nemeckom jazyku ako Die globale sexuelle Revolution: Zerstörung der Freiheit im Namen der Freiheit. Fe-Medienverlags Gmbh, 2012).
Táto trefná a odvážna kniha ponúka detailný historický, filozofický a sociologický prehľad prudkého vývoja LGBT agendy, deštruktívnych účinkov pornografie a sexuálnej výchovy, útoku na slobodu prejavu a náboženskú slobodu, prekrúcanie jazyka a rozvrat rodiny. Súhrnný (a pre mnohých zástancov želaný) dopad týchto revolučných zmien je rozpad identity mužov a žien, uvoľnenie sexuálnych noriem a voľný priechod polymorfným túžbam, ktoré nemajú žiaden konečný význam.
Gabrielle Kuby do detailov zaznamenáva, ako po sebe idúce fázy sexuálnej revolúcie postupne získavajú kontrolu nad svetom, od priekopníkov tohto hnutia až po post-obergefellovský[1] kontext. Kniha však ponúka i nádej. „Existuje odpor,“ píše Kuby, „a existuje úspešný odpor. Po celom svete sa kresťanské cirkvi, mimovládne organizácie, jednotlivci aj inštitúcie usilujú o kultúru, ktorá rešpektuje dôstojnosť ľudských bytosti a presadzuje život, manželstvo a rodinu“ (258). Navyše, „kresťania vedia, že tento príbeh má šťastný koniec“ (278).
Kuehne, Dale. Sex and the iWorld: Rethinking Relationship beyond an Age of Individualism. Grand Rapids: Baker, 2009.
V tomto veľmi bystrom diele Dale Kuehne skúma škálu populárnych presvedčení o rode a ľudskej sexualite a kladie otázku: „Je svet, ktorý tvoríme, pre nás viac na škodu než na úžitok?“ Skúma, ako postmodernizmus ovplyvnil sociálnu politiku a naše uvažovanie o témach ako sexuálna orientácia, charakter rodiny a rodová identita. Kuehne ďalej dáva do kontrastu „tSvet” s tradičnou morálkou a súčasný „iSvet” – svet, kde okamžité túžby jednotlivca majú posledné slovo. Podľa autora ani jeden z nich neponúka výhody „rSveta” – sveta, v ktorom zdravé, užitočné spoločenské vzťahy poskytujú najuspokojivejší kontext pre osobné, vzťahové a sexuálne zdravie. Nakoniec predstavuje príbeh Biblie cez optiku vzťahovej teológie a zdôrazňuje jej dôsledky pre manželstvo, rodinu, registrované partnerstvo, priateľstvo, rodové rozdiely a sexuálne hranice. Dochádza k záveru, že naša celoživotná túžba po naplnení môže byť uspokojená len v „rSvete”.
Mayer, Lawrence S. and Paul R. McHugh. “Sexuality and Gender: Findings from the Biological, Psychological, and Social Sciences.” The New Atlantis 50 (jeseň 2016).
Táto správa, ktorú napísali Dr. Lawrence Mayer, epidemiológ s psychiatrickým vzdelaním, a Dr. Paul R. McHugh, jeden z najvýznamnejších amerických psychiatrov posledného polstoročia, dôsledne zhŕňa a aktuálne vysvetľuje výskum z biológie, psychológie a spoločenských vied ohľadom otázok sexuálnej orientácie a rodovej identity. Správa ukazuje, že mnohé z najrozšírenejších tvrdení o sexualite a rode sa neopierajú o vedecké dôkazy.
Správa sa taktiež špeciálne zameriava na častejší výskyt psychických problémov medzi LGBT populáciou a spochybňuje vedecký základ pre trendy v liečbe detí, ktoré sa neidentifikujú so svojim biologickým pohlavím. Správa dobre zdôrazňuje skutočnosť, že „iba malá časť detí, ktoré sa identifikujú s opačným pohlavím, tak bude robiť aj počas adolescencie či v dospelosti” a taktiež sa v nej tvrdí, že „neexistujú takmer žiadne vedecké dôkazy o efektivite liečby pomocou zákroku, ktorý odďaľuje pubertu či upravuje sekundárne pohlavné znaky adolescentov” (9).
O’Donovan, Oliver, “Transsexualism and Christian Marriage.” Journal of Religious Ethics 11:1 (1983): ss. 135–162.
Táto dôsledne podložená správa o dopade transsexualizmu na manželstvo predstavuje hlavné teologické námietky voči zmene rodu. Základným argumentom Olivera O’Donovana je, že nie je možné narodiť sa s „nesprávnym telom“, pretože predtým neexistuje žiadna mužská či ženská duša, ktorá by do tela vstúpila pri narodení. Preto operatívna zmena pohlavia prekračuje hranice toho, čo je dovolené ľuďom robiť s ich Bohom danými telami. Napriek tomu sa autor zaoberá dvoma argumentami proti tomuto záveru. Psychologický argument znie, že vzhľadom na to, že biologickou sexualitu sa nemožno zaoberať izolovane, transsexuálov treba považovať za osoby s nejednoznačným pohlavím. Na to je však potrebné poprieť objektívnu realitu tela. Spoločenský argument znie, že verejné prijatie rodu transrodovej osoby nezávisí nevyhnutne na „skutočnom“ pohlaví človeka. Na to je však potrebný verejný súhlas ilúziou. Keďže ani psychologický, ani spoločenský argument nie je presvedčivý, O’Donovanove teologické námietky voči zmene rodu (vo všeobecnosti) a transsexuálnym sobášom stále platia.
Roberts, Vaughan. Transgender. The Good Book Company, 2016.
Táto krátka kniha (74 strán) vybavuje čitateľa majstrovským, ale prístupným úvodom k fenoménu transrodovosti a zároveň kresťanom poskytuje základy pre konštruktívnu diskusiu v rámci cirkvi i mimo nej. Po prehľade hlavných častí biblického kresťanského svetonázoru Vaughan Roberts zručne aplikuje učenie Biblie na mnoho komplexných otázok týkajúcich sa problému rodovej identity. Nerobí tak len s láskou a súcitom k ľuďom, ktorí trpia rodovou dysfóriou, ale aj s vedomím, že žijeme vo svete, kde sú rôzne hodnoty v konflikte a kde kresťania musia mať odvahu a vo veciach jasno. Robertsova kniha je veľmi dobrým úvodom pre jednotlivcov, ktorí majú osobné otázky ohľadom rodu, aj pre každého, koho trápia otázky vyvolané súčasnými kultúrnymi trendmi.
Transsexuality: A Report by the Evangelical Alliance Policy Commission. London: Evangelical Alliance, 2000.
Táto správa Evanjelikálnej aliancie má informovať verejnosť o subjekte transsexuality a jeho komplexných dôsledkoch pre cirkev. Napriek svojej stručnosti (87 strán) sa venuje aj súčasnému, aj historickému kontextu tejto témy, lekárskym a právnym otázkam, etickému a biblickému pohľadu a praktickým a pastoračným problémom. V závere ponúka súbor tvrdení a odporúčaní a obsahuje bibliografiu a odporúčané čítanie. Jej hlavným argumentom je, že každý kresťan má povinnosť žiť poslušne Bohu a že pohlavie pri narodení máme považovať za jasný ukazovateľ Božej vôle. To preto, že pohlavie je objektívnou biologickou skutočnosťou a teda by malo určovať, ako človek vníma sám seba. Preto sa v nej tvrdí, že dôkazové bremeno by malo byť na transsexuáloch a lekárskom establišmente, aby preukázali skutočnosť transsexualitmu, a nie na kresťanoch, aby v tejto otázke obhajovali svoje stanovisko (52).
Walker, Andrew T. God and the Transgender Debate: What Does the Bible Actually Say About Gender Identity. The Good Book Company, 2017.
Andrew Walker s evanejliovou múdrosťou a kristovskou starostlivosťou nachádza cestu medzi bláznovstvom, ktorým je uznávať transrodovosť, a krutosťou, ktorou je odmietať utrpenie ľudí, trpiacich rodovým nesúladom. Po niekoľkých úvodných kapitolách, ktoré vysvetľujú „Ako sme sa dostali tam, kde sme“ a čo znamená „tu“, nás Walker prevádza príbehom Biblie a priebežne ho aplikuje. Pri tom ukazuje, prečo je evanjelium Ježiša Krista dobrou správou pre transrodových ľudí a ľudí trpiacich rodovou dysfóriou a ako Písmo umožňuje cirkvi konať dobré dielo, ktorým je milovať komunitu LGBTQ a svedčiť jej. V knihe sa zároveň nachádza dôležitá kapitola o tom, „Ako hovoriť s deťmi“ (11. kapitola) a taktiež prínosná časť „Ťažké otázky“ (12, kapitola), ktorá sa venuje všetkému od záchodov po zámená.
Yarhouse, Mark A., Understanding Gender Dysphoria: Navigating Transgender Issues in a Changing Culture. Downers Grove: IVP, 2015.
V knihe Understanding Gender Dysphoria Mark Yarhouse (profesor psychológie a diplomovaný psychológ) ponúka kresťanskú perspektívu na transrodové otázky (vo všeobecnosti) a rodovú dysfóriu (konkrétne). V kapitolách 3 až 5 sa venuje otázkam príčin, fenomenológie, rozšírenia, prevencie a liečby, pričom sa opiera o súčasný výskum. Najdôležitejšia časť knihy je však kapitola 2, “A Christian Perspective on Gender Dysphoria (Kresťasnký pohľad na rodovú dysfóriu)”. Yarhouse v nej skúma „štyri dejstvá biblického príbehu: stvorenie, pád, vykúpenie a oslávenie” (35) a potom načrtáva „tri rôzne rámce, podľa ktorých možno chápať problémy rodovej identity” (46): integritu, postihnutie a rozmanitosť. Prvé dva rámce účinne kombinujú doktrínu stvorenia a pádu. Podľa tretieho rámca sa veci analyzujú na základe súčasného „sociokultúrneho kontextu” na Západe, v ktorom je transrodovost „niečo, čo si zaslúži chválu, úctu a rešpekt” (50) Aj keď je Yarhouse pri tomto rámci opatrný (hoci podľa mňa nie dosť), myslí si, že tento rámec nás môže naučiť niečo dôležité, lebo sa zaoberá otázkami identity, zmyslu a prijatia, a preto zdôrazňuje, že kresťania musia porozumieť ľuďom, ktorí sa snažia vyriešiť otázky a problémy ohľadom svojej rodovej identity.
[1] Obergefell v. Hodges bol prelomový súdny spor, pri ktorom v dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu Spojených štátov nadobudlo v USA manželstvo osôb rovnakého pohlavia rovnaký status ako manželstvo osôb opačného pohlavia (pozn. prekl.)
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/responding-to-the-transgender-revolution/
