Pred mnohými rokmi moje kresťanské presvedčenie intelektuálne spochybnil jeden progresívny kresťanský pastor. Vrhlo ma to do dekonštrukcie, z ktorej som sa úplne dostala až po niekoľkých rokoch. Neskôr som sa dozvedela, že on sám už dekonštruoval a dúfal, že do dekonštrukcie vovedie aj svoje cirkevné spoločenstvo, aby ho mohol obrátiť na progresívne kresťanstvo. Bol v tom veľmi dobrý. Vlastne sa mu to takmer úplne podarilo. Niekoľko z nás sa potom vrátilo k historicko-kresťanskému chápaniu evanjelia, ale väčšina nie.
Z tohto dôvodu, keď sa v mojom newsfeede na sociálnych sieťach začali objavovať „príbehy o dekonštrukcii“ spolu s hashtagmi ako #exvangelical a #deconstruction, spozornela som. Sledovala som ich a snažila sa pochopiť, čo ľudia pod týmito slovami myslia.
Bola som svedkom toho, ako sa hashtag zmenil na hnutie.
Od hashtagu k hnutiu
K dnešnému dňu je na Instagrame 293 026 príspevkov používajúcich hashtag #deconstruction. Drvivá väčšina z nich je od ľudí, ktorí sa odklonili od kresťanstva, stali sa progresívnymi kresťanmi, prijali manželstvá a vzťahy osôb rovnakého pohlavia, odmietli základné historické doktríny viery alebo sú na misii rozdrviť biely kresťanský patriarchát. Existuje pár fotografií dekonštruovaného oblečenia (zrejme aj také niečo existuje?) a zopár zákerných príspevkov od evanjelikálov, ktorí sa snažia (väčšinou neúspešne) presvedčiť dekonštruktérov, že Ježiš je cesta. Na cirkev sa valí množstvo urážok, posmeškov a hnevu spolu s mémami, v ktorých sa píše: „Ľutujem, že som čakal na manželstvo“ a „Dobré ráno! Dnes je skvelý deň na to, aby ste opustili svoju nepotvrdzujúcu cirkev.“
Na internete existuje nespočetné množstvo stránok s dekonštrukčnou terapiou a poradenstvom, ktoré vám uľahčia dekonštrukciu a rekonštruujú vás pomocou mindfulness (pozn. prekl. bdelá pozornosť) alebo kontemplatívnych praktík obľúbencov progresívneho kresťanstva, ako je Richard Rohr. Existujú konferencie, na ktorých sa môžete zúčastniť. Na jednej z nich som osobne zaplatila nemalé peniaze (na výskumné účely), aby ma naučili, ako sa oslobodiť od toxického náboženstva, odmietnuť kresťanské dogmy a naučiť sa prijať to, čo sa v podstate rovná oteplenému budhizmu. Phil Drysdale, dekonštruovaný kresťan a výskumník dekonštrukcie, požiadal ľudí na Instagrame, aby vymenovali účty, ktoré im pomohli pri dekonštrukcii. Rýchle prelistovanie odhalilo, že vodcami a sprievodcami, ku ktorým sa drvivá väčšina obracia, sú účty a ľudia ako Lisa Gungor, Audrey Assad, God is Grey, Jesus Unfollower, Your Favorite Heretics, Jo Luehmann, The Naked Pastor a množstvo ďalších, ktorí sa venujú poskytovaniu priestoru kresťanom na skúmanie, reinterpretáciu, či dokonca opustenie ich presvedčenia. Žiadny z týchto účtov nepovzbudzuje kresťanov, aby sa na Písmo pozerali ako na autoritu pravdy.
Moje kráľovstvo pre definíciu
Vo svojej knihe, ktorá je kronikou mojej vlastnej cesty dekonštrukcie, definujem dekonštrukciu takto:
V kontexte viery je dekonštrukcia proces systematického rozoberania a často odmietania presvedčení, s ktorými ste vyrastali. Niekedy kresťan dekonštruuje až do ateizmu. Niektorí tam zostanú, ale iní zažijú rekonštrukciu. Typ viery, ktorý nakoniec prijmú, sa však takmer nikdy nepodobá na kresťanstvo, ktoré poznali predtým. (24)
Dodala by som, že si zriedkakedy zachováva nejaké zvyšky skutočného kresťanstva.
V poslednom roku sa stalo bežným, že kresťanskí vodcovia hovoria o dekonštrukcii ako o niečom potenciálne pozitívnom. Chápem to. Keď som prvýkrát počula takýto postoj, pomyslela som si: Hmmm. To by mohlo fungovať. Stačí dekonštruovať falošné presvedčenia a zosúladiť to, čomu veríte, s Písmom. Vychádzala som zo základného presvedčenia, že objektívna pravda existuje a dá sa poznať. Ale ako som pokračovala v štúdiu hnutia, toto chápanie dekonštrukcie sa stalo neudržateľným.
Je to preto, že spôsob, akým sa toto slovo v hnutí dekonštrukcie najčastejšie používa, má len málo spoločného s objektívnou pravdou a všetko súvisí s búraním akéhokoľvek učenia, o ktorom je niekto presvedčený, že je morálne nesprávne. Vezmime si napríklad Melissu Stewartovú, bývalú kresťanku, teraz agnostičku/ateistku, ktorú na TikToku sleduje viac ako 200 000 ľudí. Opisuje, ako sa cítila osamelá a izolovaná počas vlastnej dekonštrukcie a ako jej objavenie hashtagu #exvangelical otvorilo úplne nový svet hlasov, ktoré súviseli s tým, čím prechádzala. Jej platforma na TikToku jej teraz dáva príležitosť vytvárať takýto priestor pre ostatných. V rozhovore v podcaste Exvangelical sa vyjadrila k dekonštrukcii/ex-evanjelikálnemu online priestoru:
Moja najväčšia skúsenosť s ním bola, že ľudia hovorili o tom, čím si prešli – o svojich príbehoch – a bolo to veľmi osobné a zameralo sa to na ľudské bytosti, ktoré z toho vyšli, a nie na to, či je určitý druh teológie správny alebo nie.
Na základe mojich skúseností so štúdiom tohto hnutia si myslím, že trafila klinec po hlavičke. Dekonštrukcia nie je o tom, aby ste mali správnu teológiu. Samotné slovo je postavené na postmodernizme a nesie so sebou batožinu morálneho relativizmu. Ak napríklad vaša cirkev hovorí, že žena nemôže byť pastorom, cnostnou vecou by bolo opustiť túto cirkev a dekonštruovať sa z tejto toxickej a utláčajúcej doktríny. Dekonštruktéri môžu dokonca povedať, že jednoducho odmietajú kultúrne presvedčenia, ktoré sa zaplietli s kresťanstvom. Tieto „kultúrne presvedčenia“ však často zahŕňajú doktríny, ako je zástupné vykúpenie z trestu a biblické manželstvo. Dekonštruktivisti však nepovažujú Písmo za konečnú autoritu pre morálku a teológiu – odvolávajú sa predovšetkým na vedu, kultúru, psychológiu, sociológiu a históriu.
Vlastný život
V súčasnosti sa naratív vyvíja. Stále častejšie sa stretávam s príspevkami, ktoré vykresľujú Martina Luthera a dokonca aj samotného Ježiša ako dekonštruktivistov. To je podľa môjho názoru nezodpovedné. Ak dekonštrukcia neznamená nič viac ako zmenu názoru alebo opravu zlých myšlienok, potom môžem povedať, že som dekonštruovala tým, že som prešla od jedeného mobilného operátora k inému. Nikto by (ešte asi pred piatimi minútami) nenazval Luthera alebo Ježiša ľuďmi, ktorí „dekonštruovali“. Martin Luther sa snažil reformovať cirkev, aby sa vrátila k Písmu. Ježiš je Slovo, ktoré sa stalo telom. To rozhodne nie je to, čo robia dekonštruktivisti. Vo väčšine prípadov je Biblia prvou vecou, ktorá ide preč.
Určite sme boli svedkami mnohých škandálov zneužívania, ktoré sa dostali do našich newsfeedov, a existujú veľmi reálni ľudia, ktorí si nesú rany, pochybnosti a traumy spôsobené týmito skúsenosťami. Mnohým z tých, ktorí prežili, zostala zranená viera a môžu sa túlať po internete len preto, aby sa stretli s masívnou komunitou ex-evanjelikálov, ktorí triumfujú v dekonštrukcii a verejne hanobia každého, kto sa proti nej postaví. Môže sa to zdať ako bezpečné miesto na spracovanie týchto zranení, ale je tu konkrétny konečný cieľ: rozobrať presvedčenia, ktoré človek subjektívne považuje za utláčajúce alebo morálne pochybné, namiesto toho, aby sme prispôsobili svoje presvedčenie Písmu, aj keď sú tieto presvedčenia protichodné.
Pre kresťanov by mal byť proces hodnotenia našich presvedčení, tradícií a cirkevnej kultúry vo svetle Písma a odmietanie akýchkoľvek nebiblických presvedčení s cieľom žiť autentickejšie ako kresťania každodennou realitou. Toto však nie je dekonštrukcia. Právom by sa to mohlo nazývať „reformácia“ alebo „obnova“, či dokonca „uzdravenie“.
Dekonštrukcia si žije vlastným životom a teraz je čas presne definovať naše slová. Veď ak toto slovo znamená všetko, potom neznamená nič, a pritom nesie v sebe potenciál vtiahnuť nič netušiacich kresťanov do nebezpečného víru vplyvov, z ktorého sa už nemusia vrátiť.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
