Minulý týždeň som strávil asi 25 hodín prípravou nedeľného ranného posolstva pre náš zbor. Bolo založené na 1. knihe Samuelovej 9-11, takže je možno lepšie nazvať ho kázňou. Počas tejto kázne som prečítal celý text a potom som ďalších 40 minút hovoril a vysvetľoval jeho význam a aplikoval ho na srdcia prítomných. Možno by sme to teda mali nazvať výkladovou kázňou.
Prečo tráviť všetok tento čas nad Božím slovom? A prečo sme ako zbor venovali hodinu môjmu (niekedy bolestnému) monológu? Takéto otázky mi kládli už predtým. A dobre mieniaci priatelia ma zároveň jemne karhali. Pýtali sa napríklad: Prečo vyzdvihuješ kázanie nad ostatné formy bohoslužby? Neodráža to len tvoje západné predsudky voči racionálnej, odôvodnenej a usporiadanej diskusii? 95 % toho, čo povieš, si aj tak nikto nezapamätá. Inými slovami, hovoria, prestaň mrhať svojím aj našim časom!
Predtým však, ako sa vzdáte Písma v prospech umenia na vašom nedeľnom zhromaždení, dovoľte mi uviesť niekoľko dôvodov, prečo by kázanie malo byť nielen prítomné, ale aj prvoradé v živote vášho miestneho zboru.
Boží ľud sa zhromažďuje pri počúvaní Božieho slova
Verte či nie, ale mne sa prirodzene nechce sedieť a počúvať, ako mi niekto rozpráva. Radšej by som sa nechal motivovať filmom, nabudiť energiou pri búrlivom bubeníckom sóle alebo vyburcovať dojímavým umeleckým dielom. Ale v Písme sa neustále opakuje, že Boží ľud sa zhromažďuje pri počúvaní Božieho slova. Máme zostať ticho, kým on hovorí.
Keď Boh pri Exode nadväzuje zmluvný vzťah so svojím ľudom, používa slová a prikazuje svojmu ľudu, aby sa zhromaždil a počúval tieto slová (Ex 24:7). Zatiaľ čo Izrael smeruje do Zasľúbenej zeme prenasledovaný svojimi nepriateľmi, Boh prikazuje svojmu ľudu, aby sa zastavil a pochodoval 20 míľ na sever k dvom protiľahlým útesom. Tam, so strmými horami nad hlavou, ktoré vytvárali prirodzený amfiteáter, Jozue „prečítal všetky slová zákona, požehnanie i kliatbu tak, ako sú napísané v knihe zákona. Nebolo ani jediné slovo z toho všetkého, čo Mojžiš prikázal, čo by Jozua neprečítal pred celým zhromaždením Izraela, pred ženami, deťmi i pred cudzincami, ktorí šli s nimi“ (Joz 8:34-35).
Je to zvláštna udalosť uprostred ich bleskového ťaženia juhom krajiny. Toto však nie je obyčajná vojna a toto nie sú obyčajní ľudia. Slovo, ktoré ich stvorilo, je slovom, ktoré ich definuje. Keď po rokoch Joziáš privádza svoj ľud späť k Pánovi, robí to tak, že im číta „nahlas všetky slová Knihy zmluvy, nájdenej v Hospodinovom dome“ (2Krn 34:30). Keď sa po vyhnanstve všetok Boží ľud zhromaždí, Nehemiáš ho nevedie v crossfitovej rutine, cvičení v maľovaní prstami alebo dlhým rozjímaním cez zastavenia krížovej cesty. Necháva Ezdráša postaviť sa na drevenú plošinu (Neh 8:4) a kým ľud stojí na svojom mieste (Neh 8:7), Ezdráš a zákonníci „čítali z knihy Božieho zákona, odsek za odsekom, a vysvetľovali zmysel, aby ľudia chápali, čo sa čítalo“ (Neh 8:8).
Ježišovo verejné pôsobenie u Lukáša sa začína tým, že vstúpi do synagógy, vezme do rúk zvitok Izaiáša, číta z neho a učí (Lk 4:14-22). V Skutkoch 2 nie sú ľudia spasení prostredníctvom evanjeliového balóna alebo nejakého iného triku, ale prostredníctvom Petrovho verejného výkladu Joela 2. Diakoni boli v Skutkoch 6 ustanovení nie preto, aby sa apoštoli mohli uvoľniť na štúdium najnovších divadelných techník alebo módneho obliekania, ale aby mohli slobodne kázať Božie slovo (Sk 6:2). Pavol nabáda Timoteja, aby kázal slovo (2Tim 4:2).
Mohol by som pokračovať ďalej a ďalej. Videnie vzrušuje, ale počúvanie posilňuje. Nepotrebujeme Tetzelove scénky o nebeských bránach a pekelných plameňoch. Boží ľud sa potrebuje zhromažďovať pri počúvaní Božieho slova.
Kázanie Božieho slova učí ľudí čítať Božie Slovo
Nie je to tak dávno, čo David Wells lamentoval nad tým, že evanjelikáli už nemajú odvahu byť protestantmi. Dnes bojujeme o odvahu byť v akomkoľvek zmysle historicky kresťanmi. Keď sa na nás valí kultúrna prílivová vlna rodovej rovnosti a sexuality, nemáme čo povedať, pretože si myslíme, že Biblia napokon nemá čo povedať, alebo nevieme, čo hovorí, alebo sa z nej stala len zbierka morálnych príbehov, náboženská verzia Ezopových bájok, ktoré si môžeme reinterpretovať tak, aby vyhovovali našim kultúrnym mravom.
Ale udržiavanie Božieho slova v centre života vášho miestneho zboru, najmä kázaním prostredníctvom po sebe nasledujúcich textov Písma, učí vašich ľudí čítať Bibliu. Na to, aby to pochopili, nepotrebujú hodiny hermeneutiky na seminári; to, čo potrebujú, je verné kázanie. Kázanie, ktoré spája moc Božieho stvoriteľského slova, pád prvého Adama, potrebu obety, zasľúbenie druhého Adama a nového Edenu. Kázanie, ktoré spája to, čo Boh urobil prostredníctvom Izraela, s Ježišom a novým Božím Izraelom.
Môj raný kresťanský život som prežil v cirkvách, ktoré milovali Božie slovo, ale nepovažovali ho za horu zlata, ktorú treba vyťažiť, ale skôr za kopec s niekoľkými roztrúsenými kameňmi, ktoré sme mohli so záujmom zdvihnúť a pozorovať. Až keď som sa dostal do zboru, ktorý doloval slovo, starostlivo spájal bohaté biblické témy a ukazoval, ako to všetko smeruje ku Kristovi, začal som sa s dôverou a povzbudením zaoberať Starou zmluvou. To, že Božie slovo bude vo vašom kázaní a vyučovaní v centre pozornosti, pomôže ľuďom nielen vedieť, ako ho čítať, ale dodá im aj povzbudenie, aby sa doň sami ponorili.
Kázanie Božieho Slova má zmeniť ich život, týždeň po týždni
Načo sú nám všetky tie kázne, ak krátko nato zabudneme väčšinu toho, čo sme počuli? Nuž, nezabúdame všetko, čo počujeme. Verím, že väčšina z nás si spomína na kázne, ktoré spochybnili naše zmýšľanie o Bohu, manželstve, peniazoch atď. a navždy nás zmenili. Neodpisujme teda všetko kázanie.
Okrem toho však platí, že týždenné slovo v našich ranných posolstvách nás má len dostať do ďalšej nedele! Keď Boh ustanovil týždenný rytmus, chápal, že keď príde nedeľa, sme hladní a potrebujeme sa opäť nasýtiť.
Moje kázne, tvoje kázne nemusia zostať s našimi ľuďmi po celú večnosť. Nemajú zmeniť ich životy v tomto zmysle. Majú ich podržať do ďalšieho týždňa. Jeden týždeň za druhým. Až do neba. A tam bude slovo, ktoré sa stalo telom, prebývať s nami navždy a potreba kázní už viac nebude.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks
