Dobre, priznajme si to. Milujeme filmy so superhrdinami. Alebo nám to aspoň tvrdia čísla z predaja lístkov. Na konci roka 2019 (2020 nerátame) filmy so superhrdinami predstavovali neuveriteľných 25 percent amerického filmového trhu.
Táto fascinácia však nie je ničím novým. Doteraz si pamätám, ako som sledoval reprízy Supermana – toho pôvodného s Georgom Reevesom – v televízii. Väčšinu epizódy to bol len Clark Kent, všedný reportér s miernymi spôsobmi. Na konci každého filmu sa však ukázal ako Superman a všetko zachránil.
Práve to je na tom Supermanovi dôležité. Vyzeral ako bežný človek – chodil, rozprával a jedol jedlo. V skutočnosti však vôbec nebol človek. Bol mimozemskou bytosťou z planéty Krypton. Jeho ľudskosť bola len ilúziou.
Superman bol nakoniec schopný zachraňovať ľudí práve preto, že nebol človek ako my. Pri osobe Krista sú veci úplne inak.
Biblický základ pre Ježišovu ľudskosť
Autor listu Hebrejom nám pripomína: „Keďže deti majú účasť na krvi a tele, podobne i on sa stal jedným z nich, aby smrťou zničil toho, čo mal moc nad smrťou, totiž diabla, aby vyslobodil tých, ktorých po celý život zotročoval strach pred smrťou. Veď sa neujíma anjelov, ale Abrahámovho potomstva” (Heb 2:14-16).
Tento pozoruhodný oddiel nás dôrazne učí pravdu, ktorú často zabúdame: Ježiš bol skutočnou ľudskou bytosťou ako my. Veď to samotné surové vyjadrenie „krv a telo“ zdôrazňuje, čo chce autor povedať. Jeho ľudskosť nie je len prelud.
Samozrejme, že veľa biblických textov potvrdzuje pravosť Ježišovej ľudskosti. Narodil sa zo skutočnej ženy (Lk 2:7), bol hladný (Mt 4:2), bol smädný (Jn 19:28), unavil sa (Mk 4:38) a, samozrejme, zomrel (Lk 23:46).
Historické popretia Ježišovej ľudskosti
Dnes je iste veľmi málo prípadov, keď potrebujeme brániť Ježišovu ľudskosť. Väčšina učencov – a väčšina ľudí – je dosť ochotná prijať, že Ježiš bol človek, ktorý počas dejín skutočne žil. Ak sa so svojím nekresťanským priateľom na osobe Ježiša nezhodnete, pravdepodobne to bude ohľadom toho, či bol skutočne Boh, nie či bol skutočne človek.
Ale Ježišova ľudskosť nebola samozrejmosťou v čase najranejších kresťanov. Krátko po napísaní Listu Hebrejom začali vznikať herézy, ktoré spochybňovali, či bol Ježiš skutočne človekom.
Jedna z najmarkantnejších z týchto heréz bola známa ako doketizmus. Doketisti – z gréckeho slova dokeo („zdať sa“) – tvrdili, že Ježiš iba vyzeral ako človek. Boli tak presvedčení o jeho božskosti (čo je dobré), že nadobudli rovnako vážne presvedčenie, že Boh si nikdy nemohol obliecť padlosť ľudského tela. Dôsledkom toho tvrdili, že jeho ľudskosť bola len ilúziou.
Inými slovami, Ježiš bol ako Clark Kent. Iste, vyzeral ako človek, ale v skutočnosti bol mimozemšťan z iného sveta.
Najranejší kresťania jasne a opakovanie odsúdili toto nesprávne chápanie. Nemáme len ten oddiel z Hebrejom, ale aj apoštol Ján robí z Ježišovej ľudskosti skúšku pravovernosti: „Božieho Ducha poznáte podľa tohto: Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha“ (1Jn 4:2). Každý, kto popiera, že Ježiš prišiel „v tele” sa nazýva „antikrist“ (1Jn 4:3).
Prečo na Ježišovej ľudskosti tak záleží
To sú silné slová. O čo teda ide? Prečo nemôžeme mať Ježiša Supermana? Náš oddiel z Listu Hebrejom odpovedá: „Veď sa neujíma anjelov, ale Abrahámovho potomstva.”
Inými slovami, Ježiš mohol ľudí zastupovať, iba ak sa stal človekom – skutočným človekom. A ak nás nemôže zastupovať, nemôže nás vykúpiť. Alebo ako raz povedal cirkevný otec Gregor Naziánsky: „To, čo neprijal, neuzdravil.“
Nech vám neunikne úžasný dôsledok tejto pravdy: naša záchrana závisí na Ježišovej ľudskosti rovnako ako na jeho božskosti.
To však nie je všetko. Nepotrebujeme len zástupcu. Potrebujeme zástupcu, ktorý s nami súcití a ktorý nám rozumie. Potrebujeme niekoho, kto vie, aké je to žiť v temnom, padlom svete.
Keďže Ježiš sa stal skutočnou ľudskou bytosťou, zažil život, aký žijú ľudia. Autor Listu Hebrejom ďalej hovorí: „Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom” (Heb 2:17).
Keď sa zamyslíme na mnohými ťažkosťami ľudského života, Ježiš ich zakúsil. Bol pokúšaný (Mt 4:1-11), nešťastný ( 26:38), nahnevaný (Mk 3:5), odmietnutý rodinou (Mk 3:21), falošne obvinený (Mk 14:56) a zradený priateľom (Lk 22:47). V zúfalstve volal na Boha (Lk 22:44). Dokonca plakal na pohrebe (Jn 11:35).
Keď sa boríme so životom v padlom svete, nikto nemôže povedať „Ježiš nechápe, aké to je.“ Chápe. Žil normálny ľudský život a pridal sa k nám v bahne tohto padlého sveta.
Je tu však jeden rozdiel. Je oblasť, v ktorej Ježiš nie je ako my. Je bez hriechu: „svätý, nevinný, nepoškvrnený” (Heb 7:26). Preto mohol byť dokonalou obeťou, keď „obetoval seba samého“ (Heb 7:27).
Je tu ktosi väčší ako Superman
Nakoniec nemáme Ježiša Supermana. Máme niekoho lepšieho. Máme Záchrancu, ktorý zakúsil naše slabosti a nedokonalosti.
Takže keď sa budete nabudúce rozprávať s niekým o osobe Ježiša, nesústreďte sa len na jeho božskosť. Taktiež hovorte – s nádejou a vďačnosťou – o jeho ľudskosti. Len preto, že Ježiš je oboje, môže zachraňovať a zachraňovať absolútne.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
