Milujem produktivitu. Čítam autorov ako Cal Newport a Laura Vanderkam a počúvam podcasty ako Organize 365 a Before Breakfast a The Lazy Genius. Zozbierala som si už kopu tipov a trikov a zvykov a cieľov. Naozaj sa snažím so svojim časom narábať dobre – aby som žila život, ktorý má cieľ a je efektívny a zároveň aj oslavuje Boha.
No všetky tieto tipy ma často napĺňajú úzkosťou. Pretože pravdou je, že nie som produktívna stále. Mám aj pomalé dni, dni, kedy ma stále niečo vyrušuje, dni, keď som lenivá. Poobede ma premáha únava. Často sa nechávam vyrušiť sociálnymi médiami. A potom sa cítim vinná a plná úzkosti z toho, že každá moja minúta nie je naplnená najlepšie ako sa dá.
A niektoré dni, aj keď som to všetko spravila „správne“ a každú minútu som naozaj využila efektívne, sa mi stáva, že som na konci dňa iba vyčerpaná a nervózna.
Stáva sa to aj vám? Zdá sa vám, že boj so svojim harmonogramom dňa sa nedá vyhrať? Že ste ako na hojdačke medzi lenivosťou a šialenou aktivitou?
Možno si potrebujete vytvoriť lepší vzťah k svojmu času, presne ako som to potrebovala ja.
Správny objem času
Až ako mama, ktorá svoje deti učila z domu, som si začala uvedomovať ako dokonalo Boh stvoril tento svet. Sme od slnka presne tak ďaleko, aby sme mohli dostať správne množstvo tepla a svetla. Máme presne takú atmosféru, akú potrebujeme – nielen na dýchanie, ale aj na to, aby nás ochraňovala od chladu vo vesmíre a radiácie zo slnka. Máme presne takú gravitáciu, akú potrebujeme, správnu pôdu na pestovanie rastlín, správne množstvo vlahy v kolobehu vody. Máme správne rastliny, správne zvieratá, správne telá.
Samozrejme druhá strana mince je to, že sme obmedzení: nedokážeme vo vesmíre dýchať, na Marse by sme nič nevypestovali a na Venuši by sme sa uškvarili. Musíme žiť tu, ale nie sme tu ako vo väzení. Zem bola nadizajnovaná presne pre nás.
Nie je to s časom úplne rovnako? Boh jasne vyznačil dĺžku dní, týždňov aj ročných období. Stanovil nám presne tie limity, ktoré potrebujeme: Vedecký výskum potvrdzuje, že našim telám sa najlepšie darí, keď spíme aspoň sedem až osem hodín každú noc. Náš optimálny pracovný týždeň má okolo osem hodín denne: ak pracujeme viac ako 38 hodín týždenne, začíname mať pocit, že nemáme dosť času. Ak pracujeme viac ako 50 hodín, naša produktivita výrazne klesá.
Sedemdňový týždeň – časový štandard stanovený už v knihe Genezis – je do nás tak zakódovaný, že keď sa Sovietsky zväz pokúsil o experiment s päťdňovým týždňom alebo Francúzsko to skúšalo s ôsmimi dňami, oba tieto pokusy skončili úplne katastrofálne.
Ak boli naše dni, týždne a roky stvorené Bohom a sú pre nás dobrým darom, takým istým ako čistý vzduch, či zelenina, ako to mení náš postoj k tomu, ako tento dar používame?
Príliš zvoľniť alebo tlačiť na pílu
Vyrástla som v Iowe, kde som strávila viac času pozorovaním kukuričných polí, ako môjho kalendára. To, ako farmár narába so svojim poľom je často podobné tomu, ako my narábame s naším časom a môže to mať podobu jedného z dvoch extrémov – buď je to celé príliš navoľno alebo naopak natesno.
Pole, ktoré je ponechané navoľno smeruje k zániku. Skaly a buriny sú pripravené zadusiť úrodu. Deň alebo dlhšie obdobie, kedy len tak zvoľníme, nám ľahko unikne, je premrhané kvôli slabému plánovaniu alebo hodinám strateným pri video hrách či scrollovaní na sociálnych sieťach.
Na druhej strane, pole, ktoré farmár drží príliš na tesno je prekultivované, prehnojené príliš veľkým množstvom chemikálií alebo sú na ňom rastliny vysádzané znovu a znovu, až kým všetky živiny zmiznú a pôda zostáva úplne vyčerpaná. Aj náš deň môže takto vyzerať – naplánujeme si toho príliš veľa, snažíme sa z každého voľného momentu vyžmýkať ekonomickú produktivitu a nenechávame ani trochu priestoru oddychu či Duchu Svätému na to, aby nám priniesol nejakú neočakávanú príležitosť.
Namiesto toho by sme sa v našich záhradách aj našich dňoch mali zameriavať na starostlivosť a prospievanie tým, že budeme kultivovať zdravú produktivitu. Čo sa teda my – plánovači – môžeme naučiť od farmárov a záhradkárov?
Lekcie, ktoré nám dáva zem
1. Plánovanie
Nikto svoje pole nevysádza tak, že naň rozhádže za hrsť semiačok len tak bez rozmyslu (ak teda neplánujete stratiť polku svojej úrody kvôli vtákom či skalnatej pôde). Namiesto toho farmári starostlivo umiestňujú konkrétne rastlinky do rôznych typov pôdy a pozorujú, čomu sa kde najlepšie darí.
Rovnako sa často správame aj pri plánovaní nášho času. Niektoré veci už majú svoj určený čas – na bohoslužby chodíme v nedeľu, vo všeobecnosti pracujeme počas dňa od pondelka do piatku, možno si každý piatok večer pustíme film, keď sme už unavení.
A keď veci trochu lepšie pozorujeme, môžeme zájsť ešte ďalej: možno úlohy, na ktoré sa potrebujeme sústrediť, plníme, keď máme najviac energie (čo je pre väčšinu z nás o desiatej ráno). Alebo si nechávame administratívne úlohy na čas v týždni, keď máme energie najmenej (aj pre vás to je štvrtok poobede?). Laura Vanderkam, ktorá je expertkou na manažment času, odporúča robiť si týždňové plánovanie v piatok poobede, keď už je väčšina pracovných povinností na daný týždeň ukončená. A ak chcete, aby ľudia určite prišli na stretnutie s vami, naplánujte si ich na utorok o 14:30.
2. Oranie
Ak ste niekedy orali pole (alebo skúšali robiť niečo, čo si vyžaduje konštantný pohyb po rovnej čiare), určite viete, že správny začiatok je kľúčový. Ak ste už na začiatku mimo, aj keby čo i len o kúsok, vaša trajektória vás nakoniec nasmeruje úplne nesprávnym smerom.
Naše dni tiež musia začať správne. Nemusíme sa na to pozerať legalisticky – Biblia nikde neprikazuje ranné stíšenia – no tí, ktorí hneď ráno trávia čas s Pánom, hovoria o tom, ako im to pomáha dať každému dňu správny smer. A nemusí to zostať len pri tom. Farmári (ktorí nemajú traktory, ktoré vedia držať líniu automaticky) zamerajú svoj zrak na vzdialený cieľ, ktorý im pomôže ísť stále rovno. Aj my môžeme naše oči zamerať počas celého dňa na Pána, konštantne chválou pomáhať nášmu srdcu, aby bolo nasmerované správne. Ak ste sa niekedy zastavili počas svojho dňa, aby ste svoje srdce utíšili piesňou či modlitbou, určite by ste vedeli svedčiť o sile toho momentu, keď znovu nasmerujete svoje sústredenie a občerstvíte svoje srdce.
3. Trhanie buriny
Odkedy ľudia museli opustiť Eden, bojujeme s burinou. Záhradníci a farmári používajú veľké množstvo rôznych spôsobov na to, aby sa jej zbavili – od ručného trhania, mulčovania, okopávania až po chemické postreky. Jediná vec, ktorá sa robiť nedá, je burinu ignorovať, lebo sama nikdy nezmizne.
Náš čas si tiež vyžaduje pozorné prerezávanie. Nie žeby tie veci, ktoré nám plnia kalendáre boli zlé. No každý záväzok si vyžaduje priestor a energiu a ak si nebudeme konštantne pripomínať, o čo nám ide – a ktoré aktivity nám pomáhajú pri dosahovaní nášho cieľa – potom sa nám ľahko stane, že úrodná pôda víkendov a večerov nám rýchlo zarastie burinou. Tak ako žlté hlavičky púpav a fialové kvety bodliakov, veci, ktoré dusia náš čas, nevyzerajú vždy nebezpečne na prvý pohľad. Možno dokonca vyzerajú krásne. No nie sú to tie veci, ktoré sme sa rozhodli kultivovať. A tak sa s nimi musíme rozlúčiť.
Môžeme túto metaforu posunúť ešte ďalej a pozrieť sa na naše doobedia a poobedia. Hoci si určite potrebujeme robiť prestávky, je veľmi jednoduché stratiť nekonečne veľa času tým, že si budeme pozerať emaily alebo len neproduktívne na niečo čakať. Dávať pozor na to, ako trávime čas je tým najlepším spôsobom, ako zbadať a riešiť burinu v našich dňoch.
4. Hnojenie
Plodiny rastú tým, že z pôdy čerpajú živiny. Pôda sa obohacuje tým, keď rastliny zahynú a rozložia sa – no keď si rastliny zoberú ľudia, ktorí ich zjedia, nestane sa tak. Farmári teda používajú hnojivá ako kompost, hnoj a chemikálie, aby ich pôda mala dosť živín.
Podobne môžeme aj my využiť dobré zvyky, aby sme v určitých momentoch dňa získali späť trochu energie. Úlohy, ktoré musíme plniť, nás prirodzene vyčerpávajú a vieme, že sú aj aktivity, ktoré nám nepomáhajú dobíjať si baterky – ponocovanie pri Netflixe, nekončné scrollovanie na Instagrame alebo jedenie sladkostí na raňajky. Na druhej strane sú veci, ktoré nám môžu pomôcť doplniť energiu – pravidelný spánok, konzistentná ranná rutina, spievanie piesní chvál v aute, prečítanie si kapitoly z knižky, pravidelné zapisovanie si toho, za čo sme vďační, 20-minútová poobedná prechádzka, rozhovor s rodinou počas výživnej večere. Existuje tucet rôznych zdravých spôsobov, ktorými si môžeme pomôcť zlepšiť produktivitu našich dní.
5. Dážď
Pre človeka, ktorý sa nevie dočkať, kedy si zašpiní ruky (alebo traktor) od hliny, neexistuje nič frustrujúcejšie než zlé počasie. Dážď mení naše plány – no na druhej strane je aj kľúčový v procese rastu.
Naše denné plány sa môžu tiež pokaziť – keď nám kolega neodpovedá na otázku, keď máme v domácnosti Covid, či keď sa stane niečo neočakávané. Je jednoduché na takúto situáciu reagovať otupene či frustrovane, hlavne, keď je veľmi ťažké vidieť, ako Boh môže danú situáciu použiť pre naše dobro (Rim 8:28). Ale čo ak by sme si zobrali príklad od záhradníka a bojovali s naším sklamaním, ďakovali za dážď a presunuli našu pozornosť na nejakú inú úlohu?
6. Paberkovanie
Kniha Levitikus obsahuje jednu z najstarších písomne zachovaných farmárskych rád: „Keď nastane žatva a vo svojej krajine budete zberať úrodu, nezožínajte polia až po okraj. Po zbere úrody nezbierajte klasy… Nechaj ich chudobnému a cudzincovi. Ja som Hospodin, váš Boh“ (Lv 19:9-10).
Keď si plánuješ svoje úlohy, porady a stretnutia jedno po druhom a nechávaš si čas akurát tak na presun z jedného na ďalšie, žneš úrodu svojho dňa úplne až po okraj. Ak to takto robievaš, vieš, aké to vie byť stresujúce a ako málo trpezlivosti ti zostáva na kohokoľvek, kto sa opováži o kúsok ťa spomaliť.
No keď sám sebe necháš dosť priestoru, zostanú ti paberky času, ktoré môžeš využiť na neočakávané rozhovory s kolegami či deťmi. Experti na produktivitu nazývajú takýto priestor časová marža. Máš čas na to, aby si sa opýtal priateľa ako sa máš, aby si poobdivoval umelecké dielo svojho dieťaťa alebo ponúkol niekomu, že ho odvezieš domov z práce. Časové paberky zjemnia tempo tvojho dňa, vďaka čomu budeš schopný zdieľať svoj deň s inými.
Boh má veci pod kontrolou
Mohla by som v tejto analógii pokračovať – potrebujeme si dávať pozor, čo naším trávením času sadíme, aby sme si boli vedomí, aké ovocie to prinesie. Potrebujeme si naplánovať pauzy, nie preto, že sme leniví, ale preto, že v oddýchnutej zemi narastú zdravšie a lepšie plody. A keď žneme úrodu dobrého plánovania, je správne vyhradiť si čas aj na to, aby sme oslavovali úspechy, ktoré nám Boh daroval.
Tá najdôležitejšia vec je však iba jedna: My nemáme veci pod kontrolou.
Ja som síce vyrástla v Iowe, no nikdy som nestretla arogantného farmára. Farmári vedia, že bez ohľadu na to, ako starostlivo veci plánujú, ako rovno zorú svoje pole či ako energeticky trhajú burinu a hnoja svoju pôdu, nič z toho im nezaručí dobrú úrodu. Boh je ten, ktorý prináša dážď aj slnečné lúče. On je ten, vďaka ktorému kukurica, sója či pšenica rastú a zrejú. Asi na svete nie je veľa iných povolaní, v ktorých je tak zjavné, že pracovníci sami od seba nie sú schopní zabezpečiť, že ich práca skutočne bude mať výsledok.
Aj v našich životoch, plánujeme, zapisujeme si veci do diára, vyhrádzame si čas na jednotlivé aktivity, používame Pomodoro metódu, no iba Boh môže priniesť ovocie našej práce. Mali by sme s naším časom narábať najlepšie ako vieme, no naše dni by sme mali držať na otvorených dlaniach s vedomím, že iba Boh sám môže viesť naše kroky.
Nech je v tomto roku náš čas niečím, o čo sa dobre staráme a v čom dávame slávu Tomu, ktorý nám dal presne toľko času, koľko potrebujeme. Soli Deo gloria.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
