Zúfalo potrebujeme duchovných mužov a ženy. Keď sú zbory naplnené duchovnými ľuďmi, všetci majú z toho úžitok minimálne v dvoch smeroch. Po prvé, zbory sa vyhnú pasci zákonníckeho sýtenia tela. Po druhé, zbory napĺňajú svoj zámer zmierenia prostredníctvom obnovy a znášania bremien.
Toto hovorí Pavol v Galaťanom 6:1: „Bratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, čo ste vedení Duchom, napravte ho v duchu miernosti a každý daj si pozor sám na seba, aby si i ty nepadol do pokušenia.“
Výzvou je nie len nájsť takýchto mužov a ženy, ale aj identifikovať potrebné vlastnosti človeka, ktorý sa považuje za duchovného.
Kto je duchovný človek?
Duchovný človek je často záhadou. U niekoho môže táto fráza vyvolať predstavy mnícha alebo kňaza v oblečení zodpovedajúcom povolaniu. Inému môže priniesť predstavu slušne oblečeného človeka, ktorý neustále so sebou nosí Bibliu a modlí sa. A pre ďalších môže duchovný človek vyzerať pokojne, ako keby mal všetko pod kontrolou a ako niekto, kto sa stará o iných, pretože jeho život nie je naplnený ťažkosťami.
V určitom smere sú všetci kresťania duchovní, keďže nám bol daný Duch Svätý ako záloha nášho dedičstva (Ef 1:13-14; Rim 8:9). Napriek tomu máme zreteľný pocit, že niektorí kresťania sú duchovnejší ako ostatní. Pavol to naznačuje.
Existuje biblický základ pre to, aby sa niekto kvalifikoval ako duchovný človek? Myslím, že existuje. Širší kontext listu Galaťanom to dokazuje.
Duchovnosť podľa listu Galaťanom
Keď študujeme úžasné evanjelium v liste Galaťanom zistíme, že Pavlov argument je postavený na práci Ducha Svätého v životoch veriacich, počnúc obrátením. V Galaťanom 3:2 sa Pavol pýta otázku spôsobom, ktorý sa môže zdať zvláštny: „Prijali ste Ducha zo skutkov podľa zákona, alebo tým, že ste počúvali posolstvo viery?“ Duchovný človek je niekto, kto počul evanjelium, uveril mu a prostredníctvom viery dostal zasľúbeného Ducha (Ga 3:14).
Ale duchovnosť nekončí prijatím Ducha. Keď prídeme k Galaťanom 5, Pavol inštruuje veriacich, aby „žili podľa Ducha“ (v.16), „žili Duchom“ (v.25) a „konali podľa Ducha“ (v.26). V šiestej kapitole hovorí aj to, že kto „rozsieva pre Ducha“, bude žať večný život (Ga 6:8). Tieto inštrukcie sú silnými vodítkami v úsilí sformulovať biblický pohľad na duchovnosť.
Veľa cirkví kladie veľký dôraz na „vedenie Duchom“, ale to, čo praktizujú, je v skutočnosti teológia založená na pocitoch. Ak chceme vedieť ako vyzerá duchovnosť, mali by sme sa pozrieť na „ovocie Ducha“ a nie na naše pocity (Ga 5:16-26).
Buďme praktickí
Praktický základ pre duchovný život môžeme nájsť v Galaťanom 5:26: „Nehľadajme prázdnu slávu, nedráždime sa navzájom a nezáviďme jeden druhému!“ Pavol konfrontoval Judaistov vo svojom liste a popri tom objasňoval posolstvo evanjelia. Judaisti sa chceli „páčiť podľa tela,“ a nútili ľudí, aby „sa dali obrezať, a aby sa oni mohli vychvaľovať [ich] telom“ (Ga 6:12-13). Pavol identifikuje duchovného človeka ako takého, ktorý nenachádza svoju hodnotu v porovnávaní sa s inými.
Podľa Galaťanom 5:26 človek vedený Duchom sa nechváli svojím postojom nadradenosti alebo podradenosti. Tieto postoje žiaľ opisujú priveľa dnešných ľudí. Nejakým spôsobom sme dospeli k presvedčeniu, že duchovnosť je ako stúpanie po korporátnom rebríku. Namiesto toho, aby sme energiu využívali na službu iným, používame ju na porovnávanie sa s ostatnými.
Ľudia, ktorí „kladú výzvy“ ostatným, majú nafúknutú sebadôveru. Majú vo zvyku brať iných ako ľudí, ktorí nedosiahli ich úroveň duchovnosti – a sú preto ochotní klásť im výzvy, aby to dokázali. Naopak tí, ktorí „závidia“ iným majú nafúknutú dôveru v schopnosti iných. Zvyknú sa na iných pozerať ako na ľudí, ktorí dosiahli niečo, čo oni nemohli dosiahnuť (alebo aspoň doteraz nedosiahli). A predsa oba tieto prístupy vedú k tomu, pred čím Pavol varuje v Galaťanom 5:19-21 – „skutky tela.“ Keď sa pozeráme na iných, aby sme zistili, čím sa môžeme chváliť, vykročíme do života v tele.
Hľadajú sa: Duchovní ľudia
Niet sa čo čudovať, že Pavol inštruuje duchovných, aby obnovovali tých ľudí, ktorí sú zamotaní v hriechu. Nikto nie je lepšie kvalifikovaný. Človek s postojom nadradenosti sa bude chvastať, že on neprehral s takým hriechom (nemusí ani čeliť takému pokušeniu). A niekto s postojom podradenosti bude šokovaný, že ten domnele nadradený človek zlyhal.
Ale naša duchovnosť nikdy nie je založená na našich ľudských úspechoch, alebo na činnosti iných ľudí. Naša duchovnosť spočíva v dare Ducha Svätého, ktorý nám bol daný pri spasení a je kultivovaný pokorným kráčaním podľa Ducha, zasievaním pre Ducha a prinášaním ovocia Ducha na Božiu slávu.
Kiež Boh naplní naše zbory takýmito ľuďmi.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
