Chcete, aby sa brány pekla triasli? Mám pre vás nápad: začnite slúžiť v detskej službe.
„Bratská láska nech trvá,“ píše autor listu Hebrejom. „Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí vďaka nej prijali ako hostí anjelov, hoci o tom nevedeli“ (Heb 13:1-2). Detská služba je vo svojej podstate služba pohostinnosti. Nechcem tým naznačiť, že každé dieťa, s ktorým sa stretnete, je určite anjel, ale list Hebrejom stavia na princípe z Efezanom 3:20: Boh robí nemerateľne viac, než my prosíme alebo rozumieme. Vždy.
Niektoré benefity služby deťom sú zrejmé. Pán ju používa na to, aby pomohol deťom počuť evanjelium a reagovať naň. Služba deťom, ktorá dbá na bezpečie, poskytuje kontext pre priateľstvo a bezpečné medzigeneračné vzťahy, ktoré sú zdravé pre deti aj dospelých. Deti sa učia o obsahu Písma a o tom, že Písmo má byť stále v centre všetkého, čo robíme. Premyslená služba deťom môže v deťoch vypestovať základnú túžbu prichádzať do cirkvi. A áno, služba prospeje aj vášmu vlastnému srdcu; podporí aj vedúcich služby, vytiahne vás z vašej komfortnej zóny a pomôže vám lepšie spoznať deti a dospelých v zbore. Všetko toto sú dôvody na povrchu toho, prečo je dôležité slúžiť v deťom v cirkevnom zbore.
Nikdy nevieš, komu slúžiš
Poďme však hlbšie. Pozrime sa na termín „bratská láska“ a časť veršu z listu Hebrejom o pohostinnosti – tú časť, v ktorej sa hovorí o tom, že Boh robí oveľa viac než si žiadame alebo myslíme.
Som pastorom už 20 rokov a slúžil som v štyroch zboroch v troch rôznych mestách. Keď som rozmýšľal nad tým, čo som zažil a nad príbehmi, ktoré som počul, viem, že Pán používa službu deťom na to, aby zachraňoval rodiny, duše a niekedy dokonca aj životy.
Keď slúžiš v detskej službe, neslúžiš len deťom; slúžiš aj ľuďom, ktorí tie deti prinášajú. Kto sú to? Tu je niekoľko príkladov, ktoré som videl počas svojej kazateľskej služby.
- Rodičovský pár, ktorého manželstvo je na pokraji rozvodu a ktorý sa vracia do cirkvi v snahe udržať svoju rodinu pokope a znovu sa spojiť alebo prvýkrát sa pripojiť k Bohu a komunite veriacich.
- Čerstvý rodič samoživiteľ, ktorý nemá zdroje, komunitu, podporu alebo čas, ktorý má dve práce, aby seba a svoje dieťa uživil a vníma nedeľné ráno ako svätý moment, počas ktorého má čas hľadať Pána v tichu a odísť v sile, ktorú dáva len on.
- Ľudia, ktorí zvonku vyzerajú, že je všetko v poriadku, ale vnútri sú vydesení z toho, že nedokážu naplniť štandardy, ktoré vidia okolo seba. Nedeľné ráno sa im zdá ako divadlo, predstavenie, ktoré je vryté hlboko v nich. Sú vydesení, že ich deti sa nebudú správať dobre a že ich strápnia, ale každý týždeň sedia a počúvajú vyučovanie evanjelia a napĺňajú sa poznaním slobody, ktorá je ich v Kristovi, prosiac Pána, aby im dal odvahu a vieru tej slobode uveriť.
- Čerstvý vdovec s malými deťmi, ktorý je súčasťou komunity a teraz každou blížiacou sa nedeľou cíti zvláštnu kombináciu túžby po naplnených potrebách a túžby sa skryť. Prichádza ku Pánovým nohám spracovať si množstvo komplikovaných emócií a pomaly a ťažko sa učí, ako interagovať novým spôsobom so svojou cirkevnou rodinou.
- Žena na ceste zotavenia sa zo závislostí, ktoré ohrozovali jej schopnosť udržať si právo na starostlivosť o svoje deti. Spoločné bohoslužby sú časťou jej procesu dvanástich krokov, pripútavajú ju ku komunite tým, že jej do cesty posielajú ľudí, ktorí sa jej pozerajú do očí a ktorí chcú poznať jej príbeh a milovať ju.
- Starí rodičia, ktorí dostali zákonné právo vychovávať svoje vnúčatá, zatiaľ čo ich vlastné prehrávajú svoj boj so zničujúcimi návykmi. Títo starí rodičia z lásky prijali zodpovednosť starostlivosti, ale majú zlomené srdia a sú unavení a vedia, že potrebujú pomoc.
- Slobodný otec, ktorého cirkev zranila. Snaží sa zorientovať sa v komplexnosti toho, že vie, že je pre neho dobré, aby bol súčasťou komunity veriacich, ale nechce byť opäť zranený. Riskuje a váhavo opäť skúša prichádzať, ale je plný úzkosti vždy, keď privádza svoju dcéru do zboru.
- Neveriaca mamička, ktorej sa snívajú sny, v ktorých ju Boh prenasleduje a z ktorých sa budí presvedčená, že musí zistiť, či to, čo Ježiš tvrdí, môže byť pravdou. Prináša si so sebou stereotypné predstavy o tom, akí sú kresťania a preto je váhavá. Ale už prišla tretiu nedeľu za sebou a je pripravená poslať aj svoje dieťa do predškolskej besiedky.
- Človek, ktorý vyrástol mimo cirkvi, ale pred nedávnom dostal smrteľnú diagnózu a robí bolestivé mätúce kroky v snahe pripraviť sa na smrť. Nikdy sa nepovažoval za „cirkevníka“, ale nevie, ako čeliť tomu, čo ho čaká bez podpory komunity, ktorú potrebuje on aj jeho deti.
Dlhodobá služba pohostinnosti
Tieto príbehy predstavujú len zlomok tých, ktorých som videl, že prinášajú svoje deti do besiedok a na detské programy v miestnych zboroch. Potreba ľudí, ktorí v tejto službe slúžia, je vždy aktuálna – a nielen preto, že koordinátor dobrovoľníkov musí naplniť istý počet miest. Náš svet je porušený, ale miestny zbor je nemocnicou pre trpiacich a ľudí bez nádeje a mnohí z týchto ľudí sú rodičmi alebo opatrovníkmi.
Naším poslaním ako Kristovho tela je prijať ich a jedným z najúčinnejších spôsobov je byť pripravený, keď vstúpia do našich dverí –pripravený pozvať ich do spoločenstva, ktoré túži kráčať spolu s nimi cez všetko, čo im príde do cesty.
Služba deťom je prejavom bratskej lásky. Je to dlhá služba pohostinnosti – večne dlhá. Len Boh vie o všetkých veciach, ktorých sa stanete súčasťou, keď budete slúžiť, ale jedno je isté: bude to omnoho viac, ako dokážete prosiť alebo čomu rozumiete.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
