Počuli sme to toľkokrát, že je to už prakticky súčasť samotného vianočného príbehu.
Rimania slávili svoj sedemdňový zimný sviatok Saturnálie, ktorý sa začínal 17. decembra. Bola to plne pohanská záležitosť plná zhýralosti a uctievania boha Saturna. Na oslavu konca zimného slnovratu rímsky cisár ustanovil 25. december ako sviatok Sol Invictus (Neporaziteľného Slnka). V snahe urobiť kresťanstvo príjemnejším pre Rimanov a obľúbenejším u ľudí, cirkev kooptovala tieto pohanské sviatky a oslavu narodenia ich Spasiteľa stanovila na 25. decembra. Nech už sa dnes vianočné sviatky stali čímkoľvek, začali ako napodobenina dobre zabehnutých pohanských sviatkov. Ak máte radi Vianoce, môžete sa poďakovať Saturnáliám a Sol Invictus.
Taký je príbeh a zdá sa, že všetci od liberálnych kresťanov cez konzervatívnych kresťanov až po nekresťanov súhlasia s tým, že je to pravda.
Až na to, že to tak nie je.
Začnime tým, že budeme rozlišovať medzi koreňmi, ktoré naznačujú pôvod napodobením, a koreňmi, ktoré naznačujú pôvod nahradením. Prítomnosť určitého prepojenia medzi kresťanským a pohanským sviatkom môže naznačovať synchrónne kopírovanie („Hej, pokresťančime tento populárny pohanský sviatok, aby bol náš sviatok prijateľnejší“), alebo môže znamenať zámerné odmietnutie („Hej, tento pohanský sviatok je hrozný, nahraďme ho preto niečím výrazne kresťanským“). Po Konštantínovom obrátení vo štvrtom storočí kresťania niekedy pohanské sviatky prispôsobovali a pokresťančovali. O tom, či to robili múdro a účinne, sa dá historicky diskutovať, ale ich motiváciou bolo skôr transformovať pohanstvo rímskeho sveta, než ho zrovnať so zemou. Aj keď boli Vianoce presunuté na 25. december kvôli Saturnáliám a Sol Invictus, samo osebe to neznamená, že kresťanské oslavy Kristovho narodenia skutočne začali ako pohanský sviatok.
V prípade Vianoc však existujú dobré dôkazy, že 25. december nebol zvolený kvôli žiadnym pohanským zimným sviatkom. Tento argument uvádza Andrew McGowan z Yale Divinity School vo svojom článku „How December 25 Became Christmas“ (prekl. „Ako sa 25. december stal Vianocami“, prvýkrát publikovanom v časopise Bible Review v roku 2002). Pokúsim sa zhrnúť McGowanovu vynikajúcu historickú prácu tým, že sa budem venovať trom otázkam.
Kedy začali kresťania prvýkrát oslavovať Ježišovo narodenie 25. decembra?
Na rozdiel od Veľkej noci, ktorá sa ako kresťanský sviatok vyvinula oveľa skôr, sa o oslavách narodenia prví cirkevní otcovia nezmieňujú vôbec. Kresťanskí autori ako Irenej (130 – 200) a Tertulián (160 – 225) nehovoria nič o sviatku na počesť Kristovho narodenia a Origenes (165 – 264) dokonca zosmiešňuje rímske oslavy výročí narodenia ako pohanské praktiky. To je dosť dobrý dôkaz toho, že Vianoce ešte neboli v cirkevnom kalendári (alebo aspoň neboli rozšírené), a ak by boli, neboli by spojené s podobným rímskym sviatkom.
To však neznamená, že sa nikto nezaujímal o dátum Kristovho narodenia. Koncom druhého storočia bol o datovanie Ježišovho narodenia značný záujem, pričom Klement Alexandrijský (150 – 215) zaznamenal niekoľko rôznych návrhov, z ktorých ani jeden nebol 25. december. Prvá zmienka o 25. decembri ako o Ježišových narodeninách pochádza z almanachu z polovice štvrtého storočia, ktorý sa nazýval Filokaliánsky kalendár. O niekoľko desaťročí neskôr, okolo roku 400 n. l., Augustín uvádza, že donatisti zachovávali vianočné sviatky 25. decembra, ale odmietali sláviť Epifániu (sviarok Zjavenia Pána) 6. januára, pretože tento dátum považovali za nedávny výmysel. Keďže donatisti, ktorí vznikli počas prenasledovania za Diokleciána v roku 312, sa tvrdohlavo bránili akémukoľvek kompromisu so svojimi rímskymi utláčateľmi, môžeme si byť celkom istí, že nepovažovali slávenie Vianoc, ani dátum 25. decembra za pôvodom pohanské. McGowan dospel k záveru, že musela existovať staršia severoafrická tradícia, ktorá donatistov ovplyvňovala, a preto prvé oslavy Vianoc (o ktorých vieme) možno datovať do druhej polovice tretieho storočia. To je dávno pred Konštantínom a v období, keď sa kresťania snažili vytrvalo vyhýbať akýmkoľvek spojitostiam s pohanským náboženstvom.
Kedy sa prvýkrát objavil názor, že Vianoce vychádzajú z pohanských koreňov?
Žiadny z cirkevných otcov v prvých storočiach existencie cirkvi sa nezmieňuje o údajnej súvislosti medzi Vianocami a Saturnáliami alebo Sol Invictus. Možno si pomyslíte: No samozrejme, že nie. To by bolo trápne. Ale ak je zmyslom založenia kresťanského sviatku narodenia na existujúcom pohanskom sviatku narodenia to, aby sa vaše náboženstvo stalo populárnejším alebo zrozumiteľnejším, určite by niekto niečo povedal. Okrem toho, ako poukazuje McGowan, nie je to tak, že by sa budúci kresťanskí vodcovia vyhýbali týmto spojeniam. Gregor Veľký, ktorý písal v roku 601, vyzýval kresťanských misionárov, aby pohanské chrámy premenili na kostoly a pohanské sviatky prestavali na sviatky kresťanských mučeníkov.
Až do 12. storočia, keď Dionýz bar-Salibi uviedol, že Vianoce boli presunuté zo 6. januára na 25. decembra, aby korešpondovali so Sol Invictus, neexistujú žiadne náznaky, že by Ježišovo narodenie bolo stanovené na čas pohanských sviatkov. O niekoľko storočí neskôr začali post-osvietenskí vedci zaoberajúci sa komparatívnymi náboženstvami popularizovať myšlienku, že prví kresťania si sviatky zimného slnovratu dodatočne prispôsobili na vlastné účely. Počas prvého tisícročia dejín cirkvi nikto toto spojenie neurobil.
Prečo slávime Vianoce 25. decembra?
Prvou odpoveďou na túto otázku je, že niektorí kresťania to nerobia. Vo východnej vetve cirkvi sa Vianoce slávia 6. januára, pravdepodobne z rovnakých dôvodov – podľa iného výpočtu – ako sa Vianoce začali sláviť 25. decembra na Západe. Hoci to nemôžeme tvrdiť s istotou, existuje dobrý dôvod domnievať sa, že 25. december sa stal dátumom Vianoc kvôli jeho spojitosti s (predpokladaným) dátumom Ježišovej smrti a s dátumom Ježišovho počatia.
V tomto výpočte sú v hre tri dátumy. Začnime dátumom Ježišovej smrti.
Okolo roku 200 n. l. Tertulián z Kartága zaznamenal, že Ježiš zomrel 14. dňa mesiaca nisan, čo v rímskom slnečnom kalendári zodpovedá 25. marcu. Na Východe pri výpočte použili 14. deň prvého jarného mesiaca v miestnom gréckom kalendári. V rímskom kalendári to bol 6. apríl. Takže podľa toho, koho sa pýtate, Ježiš zomrel buď 25. marca, alebo 6. apríla.
Na Západe aj na Východe sa vyvinula rovnaká tradícia, že Ježiš zomrel v ten istý deň, keď bol počatý. V anonymnom kresťanskom traktáte zo štvrtého storočia v severnej Afrike sa uvádza, že 25. marec bol „dňom umučenia Pána a jeho počatia. V ten deň bol totiž počatý a v ten istý deň aj trpel“. Augustín v spise O Trojici spomína ten istý výpočet. Podobne na Východe biskup Epifanij zo Salamíny zo štvrtého storočia tvrdil, že 6. apríla Kristus vzal na seba hriechy sveta a v ten istý deň bol „uzavretý v nepoškvrnenom lone svätej panny“. Skutočnosť, že táto zvláštna tradícia existovala v dvoch rôznych častiach sveta, naznačuje, že mohla byť založená na viac ako len špekuláciách. Ak už nič iné, ako poznamenáva McGowan, títo prví kresťania sa inšpirovali starobylou židovskou tradíciou, ktorá hovorila, že najdôležitejšie udalosti stvorenia a vykúpenia sa odohrali v rovnakom ročnom období.
Od dátumu Kristovej smrti až po (rovnaký) dátum jeho počatia môžeme ľahko pochopiť, odkiaľ mohol pochádzať dátum Vianoc. Ak bol Ježiš počatý 25. marca, potom najlepší dátum na oslavu jeho narodenia musí byť o deväť mesiacov neskôr, 25. decembra (alebo na Východe 6. januára). Aj keď nemôžeme s istotou vedieť, že práve odtiaľto pochádza 25. december – a určite nemôžeme byť dogmatickí, pokiaľ ide o historickosť tohto dátumu – existujú oveľa lepšie staroveké dôkazy, ktoré naznačujú, že náš dátum Vianoc je spojený s Kristovou smrťou a počatím, než spojený s pohanskými oslavami Saturnálií a Sol Invictus.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
