Každý, kto niečo vie o evanjeliu, a dokonca aj tí, ktorí nevedia, vedia, že Ježiš bol priateľom hriešnikov. Často na seba priťahoval hnev zákonníkov a farizejov, pretože jedol s hriešnikmi (Lk 15:2). Ježiš si jasne uvedomoval, že jednou z urážok, ktoré sa naňho vrhali, bolo, že je „žráč a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!“ (Lk 7:34). Ako kresťania radi spievame o tomto farizejskom osočovaní, pretože to znamená, že Ježiš je priateľom hriešnikov, ako sme my. Ježišov príklad je pre nás zároveň výzvou, aby sme sa uistili, že neodmietame outsiderov spôsobom, akým by to Ježiš nikdy neurobil.
Akokoľvek je táto pravda vzácna – že Ježiš je priateľom hriešnikov -, tak ju, ako každú inú vzácnu pravdu v Biblii, treba chrániť pred doktrinálnymi a etickými omylmi. Pre kresťanov (alebo nekresťanov) je príliš ľahké a prekvapivo časté vziať všeobecnú pravdu, že Ježiš bol priateľom hriešnikov, a prekrútiť ju celú mimo biblického poznania. Tak sa z „Ježiš jedol s hriešnikmi“ stane „Ježiš miloval dobré večierky“, z čoho sa stane „Ježiš sa viac zaujímal o prejavovanie lásky, ako o priklonenie sa k jednej zo strán“, z čoho sa stane „Ježiš sa vždy postavil na stranu náboženských outsiderov“, z čoho sa stane „Ježiš by fúkal bubliny za porušovanie Tóry“.
Máme tu príklad toho, ako sa celá pravda použila na polopravdu v službách lži. Raz, ako mladší muž v službe, som sa nechtiac vyjadril o tom, ako sa Ježiš „stretával s opilcami“. Jemne a múdro ma opravil starší kresťan, ktorý sám prekonal závislosť od alkoholu. Vyzval ma, aby som v Písme našiel miesto, kde sa Ježiš práve „stretával“ s ľuďmi v stave opitosti. V snahe zdôrazniť Kristovu milosť som vykročil mimo (okolo, cez a preč od) biblického textu a urobil som to tak, akoby Ježiš nemal nič radšej, ako si zafajčiť s Johnom Belushim vo filme Animal House.
Ak chceme oslavovať, že Pán Ježiš je slávny priateľ hriešnikov – a mali by sme -, musíme venovať veľkú pozornosť spôsobom, akými bol Ježiš skutočne priateľom hriešnikov. Ak vynechám príbeh o žene pristihnutej pri cudzoložstve (z dôvodov textovej kritiky), napočítal som päť hlavných pasáží v evanjeliách, kde je Ježiš pokarhaný za to, že sa príliš priblížil k hriešnikom.
- Matúš 9:9-13; Marek 2:13-17; Lukáš 5:27-32 – Toto je príbeh, v ktorom Ježiš povoláva mýtnika Matúša za svojho učeníka. Nachádzame Ježiša, ako si sadá za stôl s mnohými mýtnikmi a hriešnikmi, lebo „bolo ich totiž mnoho a nasledovali ho“ (Mk 2:15). Keď zákonníci a farizeji reptajú na to, v akej spoločnosti sa zdržiava, Ježiš im povie, že „neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov, aby robili pokánie“ (Lk 5:32).
- Matúš 11:16-19; Lukáš 7:31-35 – Ježiš tu karhá „ľudí tohto pokolenia“, pretože odmietli Jána Krstiteľa pre prílišnú utiahnutosť a odmietajú Syna človeka pre prílišnú uvoľnenosť. Práve z tejto udalosti pochádza slovné spojenie „priateľ hriešnikov“. Mali by sme si všimnúť, že to bola urážka, ktorú na Ježiša zosypali jeho nepriatelia. To neznamená, že Kristus taký nebol, ale naznačuje to, že ním možno nebol vo všetkých ohľadoch. Ak Ježiš nebol „žráč a pijan“, ako si myslia jeho protivníci, tak možno nebol ani „priateľom mýtnikov a hriešnikov“ presne tak, ako si to predstavovali oni.
- Lukáš 7:36-50 – Hneď v závese za týmto príbehom prichádza ďalší podobný príbeh v Lukášovom evanjeliu. Hriešna žena pomaže Ježiša drahou masťou a utiera mu nohy svojimi slzami a vlasmi. Keď Ježiša pokarhajú za to, že dovolil tejto „hriešnici“, aby sa ho dotkla, pripomína Šimonovi, že tí, ktorým bolo veľa odpustené, veľa milujú. Nakoniec Ježiš žene odpustí jej hriech a oznámi: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji“ (Lk 7:50).
- Lukáš 15:1-2 – Dejisko podobenstiev o stratenej ovci, stratenej minci a stratenom synovi z 15. kapitoly Lukáša sa nachádza v prvých dvoch veršoch tejto kapitoly. Keď sa mýtnici a hriešnici „približovali“ k Ježišovi, farizeji a zákonníci reptali, že ich Ježiš prijíma, aby s nimi jedol. Nasledujúce tri podobenstvá ukazujú, ako Boh hľadá stratených (Lk 15:3,8,20) a ako sa Boh teší, keď hriešnici činia pokánie (Lk 15:7,10,21-24).
- Lukáš 19:1-10 – Židovskí predstavitelia opäť reptajú, pretože Ježiš vošiel do domu, aby bol hosťom človeka, ktorý je hriešnik (Lk 19:7). Hoci Zachej robí pokánie a je z neho zmenený človek (Lk 19:8), Židia jednoducho nedokážu prijať, že Syn človeka prišiel hľadať a zachraňovať stratených (Lk 19:10) a že tento povestný mýtnik bol zachránený (Lk 19:9).
Aké ponaučenie si teda môžeme vziať z týchto epizód? V čom bol Ježiš priateľom hriešnikov? Mal veľkú stratégiu, ako osloviť mýtnikov? Stretával sa bez rozdielu s opilcami a prostitútkami? Bol to jednoduchý Mesiáš typu „ži a nechaj žiť“? Zo súhrnu týchto pasáží vidíme, že hriešnici boli priťahovaní k Ježišovi, že Ježiš ochotne trávil čas s hriešnikmi, ktorí boli otvorení jeho učeniu, že Ježiš odpúšťal kajúcim hriešnikom a že Ježiš prijímal hriešnikov, ktorí v neho uverili.
Ježiš bol priateľom hriešnikov nie preto, že by žmurkal na hriech, ignoroval hriech alebo si užíval ľahkovážne radovánky s tými, ktorí sa dopúšťali nemorálnosti. Ježiš bol priateľom hriešnikov, pretože prišiel spasiť hriešnikov a veľmi rád prijal hriešnikov, ktorí boli otvorení evanjeliu, ľutovali svoje hriechy a boli na ceste k tomu, aby v neho uverili.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
