Pred rokmi, keď som slúžil na univerzite, som sa pravidelne stretával so židovským agnostickým študentom. Volal sa Daniel. Veľa sme hovorili o Ježišovi, ale diskutovali sme aj o morálke a sexe. Z nejakého dôvodu stále počúval. V tom čase Boh požehnal moju ženu a mňa našim prvým dieťaťom, synom, ktorého sme nazvali Daniel. Keď som prvýkrát stretol Daniela (študenta) po narodení Daniela (syn), oznámil som mu našu dobrú správu. Keď som mu hovoril o tom ako sme vyberali meno, spýtal som sa ho, či vie, čo meno Daniel znamená. Nevedel. Povedal som mu: „V hebrejčine to znamená: Boh je môj sudca.“ Bez zaváhania odpovedal: „Ou. Tak to mám veľký problém.“
Je to tak. Ak je Boh náš sudca, by všetci sme vo veľkých problémoch. Našťastie nie je len spravodlivým sudcom, ale aj milostivým Spasiteľom. Toto napätie vyrieši iba evanjelium. Boh požaduje platbu za hriech a poskytuje platbu za hriech. Usvedčuje svet z hriechu, spravodlivosti a súdu (Jn 16:8) – a kríž vykupuje hriech, prejavuje spravodlivosť a absorbuje súd.
Pri ohlasovaní evanjelia čelíme dôležitej predevanjelizačnej výzve. Chceme, aby ľudia cítili toto napätie, aby potom mohli túžiť po uvoľnení. Chceme, aby uznali realitu hnevu aj zázrak lásky. Len ak zápasia s týmto napätím, môžu jasne pochopiť evanjelium.
Čudný rozhovor Pavla s Félixom
Pavol čelil podobnej výzve pri stretnutí s Félixom. Čítame o tom v Skutkoch 24:24–25. Môžeme sa tu naučiť niekoľko zásadných lekcií o tom, ako osloviť ľudí dnes.
O niekoľko dní prišiel Félix so svojou manželkou Drusillou, ktorá bola Židovka, poslal po Pavla a počúval ho, čo hovorí o viere v Krista Ježiša. Keď začal hovoriť o spravodlivosti, sebaovládaní a budúcom súde, Félix sa naľakal a povedal: „Nateraz odíď, zavolám ťa, až budem mať čas.“ (Sk 24:24-25)
Najprv si všimnite, že Drusilla bola Židovka (v. 24). Prečo je uvedený tento detail? Z histórie vieme, že Félix nebol Žid; tiež vieme, že Drusilla nebola Félixovou prvou manželkou a on nebol jej prvým manželom. Stručne povedané, toto manželstvo bolo sformované v nespravodlivosti, cudzoložstve a rozvode a spôsobilo, že Drusilla „prestúpila zákony svojich predkov“.
Po druhé, všimnite si výber tém, ktoré sa Pavol rozhodol zdôrazniť: „spravodlivosť, sebaovládanie a nadchádzajúci súd“ (v. 25). Niektorí ľudia nám hovoria, že toto sú presne témy, ktorým by sme sa mali vyvarovať. „Len sa držte jednoduchého evanjelia,“ naliehajú – ale často nedokážu definovať „jednoduchý“. Mohli by trvať na tom, aby sme hovorili iba o Ježišovi – kto to bol, prečo prišiel a čo dosiahol na kríži. V mnohých prípadoch som s nimi ochotný súhlasiť. Zachádzajú však priďaleko, keď nás nabádajú, aby sme sa nikdy nestarali do osobného života ľudí, ich morálky alebo ich sexuálneho života. Pavol v Skutkoch 24 vyberá trojicu nepríjemných tém, rovnako ako Ježiš v Jánovi 4 vyťahuje otázku piatich manželov jednej ženy a jej súčasného priateľa, s ktorým žije.
Mali by sme sa teda vstupovať do týchto rozbúrených vôd, keď po tom situácia volá. A som presvedčený, že naša súčasná sexom posadnutá kultúra si po tom volá viac, než si to my dovolíme pripustiť.
Ako povedať dobrú správu
Ako však môžeme povedať dobrú správu, keď sa javí ako zlá správa? Chcel by som ponúknuť tri spôsoby – vážne, rozumne a realisticky.
1. Vážna reflexia pred odvážnym vyhlásením
Predtým, ako otvoríme ústa, musíme sa vážne zamyslieť nad tromi témami, ktoré spomínal Pavol – spravodlivosť, sebakontrola a nadchádzajúci súd. Existuje niečo ako spravodlivosť napriek tomu, že ju náš svet popiera alebo ju skresľuje. Existuje právo, ktoré by sme si mali vážiť a túžiť po ňom, a mali by sme byť pobúrení nespravodlivosťou vo všetkých jej škaredých formách.
Sebakontrola by sa nemala považovať za obmedzenie slobody, ale za ustanovenie slobody. Odmietnutím chtíčov, vášní a pokušení, umožňujeme Bohu, aby z nás formoval ľudí, ktorí plnia účely, pre ktoré sme boli stvorení. Iba „umŕtvovaním nášho tela“ môžeme milovať druhých nezištne.
Žalmy chvália Boha za jeho konečný súd, ktorý prichádza (pozri Ž 96:13; Ž 98:9). Naše srdcia by mali opakovať tieto doxológie. Ako by sme mohli žiť s nádejou v nespravodlivom svete bez konečného vyrovnania krívd?
2. Rozumný dialóg v nerozumných časoch
Po vážnej reflexii na tieto témy sme pripravení komunikovať s ľuďmi. Pôjde to lepšie formou dvojsmerných dialógov ako jednosmerných monológov. Videli ste slovo „odôvodňoval“ vo verši 25? (SEP používa slovo „hovoril“.) Toto slovo znamená dialóg alebo diskusiu. O citlivých témach sa lepšie diskutuje, keď si ľudia vymieňajú názory, kladú si navzájom otázky otázkami a objasňujú svoje pozície. Potrebujeme byť zbehlí v používaní fráz ako napríklad „Dovoľte mi, aby som sa to pokúsil objasniť“ alebo „Viete, čo myslím tým . . . ? ” alebo „Ako ste dospeli k tomu, že . . . ?”
Žijeme v nerozumných časoch, keď ľudia prijímajú (a dokonca ospevujú) životný štýl, ktorý im škodí a oslabuje spoločnosť. Sme povolaní k tomu, aby rozumne ľuďom poukazovali na toho istého, na ktorého Pavol poukazoval Félixovi a Drusille – na Ježiša Krista. On je Mesiáš, ktorý oslobodzuje ľudí. Jeho samotné meno znamená Spasiteľ. Tí, ktorí v neho veria, sú zachránení od Božieho hnevu, spasení milosťou, pretvorení na nové stvorenia.
3. Realistické očakávania od ťažkých rozhovorov
Nakoniec potrebujeme mať realistické očakávania od týchto predevanjelizačných rozhovorov. Nemusí vždy prebiehať tak dobre, ako by sme si želali. Zachytili ste, ako tvrdo Félix reagoval na Pavla? Bol „naľakal sa“ a povedal Pavlovi, aby „odišiel“. Mnohých ľudí, najmä pre tých, ktorí boli chytení v pasci nemorálnosti, evanjelium najskôr urazí, aby ich neskôr zachránilo. Niektorí ho však budú počuť ako oslobodzujúcu dobrú správu, ktorú nikde inde nenašli.
Netuším, čo sa stalo s tým študentom, Danielom. Stále sa však modlím, aby spoznal Boha ako Sudcu a ako Spasiteľa. Kiežby on, a toľko ďalších ľudí, ktorých poznáme, vstúpili do života spravodlivosti, kde získajú moc pre sebakontrolu, a budú stáť ospravedlnení vierou na poslednom súde.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/taboo-topics-evangelism-acts-24/
