Bol večer ako hociktorý iný – deti v pyžame sa zhromaždili okolo mňa a spolu sme si otvorili Biblie ako vždy na začiatku našich rodinných stíšení. No v ten večer nasledoval v našom čítaní biblický rodokmeň. Mali by sme ho preskočiť, alebo sa doňho zahryznúť? Veď ak kázeň o rodokmeni – aj ak ju káže skúsený kazateľ – často pôsobí, že je za trest, podobným spôsobom ako návšteva zubára, tak akú šancu má jedna mama a jeden otec úspešne niečo naučiť svoje deti z takéhoto textu? A ako môže taký rodokmeň našim deťom vlastne pomôcť?
Toto boli dobré otázky, no hneď po nich nasledovali ešte lepšie.
Čo ak je už samotné vynechávanie špecifických častí Písma pre naše deti lekciou samou osebe? Komunikujeme im, že iba určité časti Biblie sú vhodné pre rodiny a obmedzujeme naše štúdium na tie známejšie pasáže, ktoré sa nám zdajú ľahšie aplikovateľné? A aké ovocie – poctivo získané – z týchto biblických rodostromov môže vyživiť našich rastúcich učeníkov?
Tak sme sa teda pustili do tejto časti Biblie a naučili sme sa tri pravdy:
1. Rodokmene sú inšpirované
To, že som mamou, ma naučilo jednu vec: to, čo si o Biblii myslím je zjavné na tom ako učím svoje deti. Môžem im dávať teologické prednášky o neomylnosti, či hodnote Biblie – ale to, ako ju vnímam v mojom srdci je vidieť v každodennom kontexte našich stíšení pred spaním. To, ako pristupujem k Písmu v týchto každodenných momentoch hovorí mojim deťom naozaj veľa.
R. C. Sproul napísal, “Jedna vec je intelektuálne uznať nejakú pravdu, ale úplne iná je tejto pravde plne a osobne dôverovať.” Ak je to pravda, tak stretnutie s rodokmeňom počas tohto rodinného stíšenia mi prinieslo príležitosť zamyslieť sa sama nad sebou: dôverujem, že celé Písmo je „Bohom vnuknuté a užitočné na učenie, karhanie, nápravu a výchovu v spravodlivosti” (2Tim 3:16)? Ak áno, prečo by sme nemali študovať biblický rodokmeň, aby z neho mali naše deti úžitok?
Verím, že Biblia bola napísaná ľudskými autormi, ale vnuknutá Bohom. 66 biblických kníh bolo napísaných rôznymi autormi počas rozličných historických období. Hoci autori sú rôznorodí, boli všetci inšpirovaní tým istým Svätým Duchom. Spoločne zapísali „Bohom vnuknuté” slová, neomylné meradlo pravdy pre cirkev.
Keďže Boh je zdrojom každého slova v Biblii, každé slovo zaznieva v Božej autorite. Keď s našimi deťmi prechádzame cez rôzne knihy a žánre, pomáhame im (aj nám samým) pamätať si, že celá Biblia je inšpirovaná Bohom a užitočná pre našu vieru, aj náš život – áno, dokonca aj rodokmene.
2. Rodokmene zvýrazňujú Veľký príbeh
Možno ste takéto alebo podobné svedectvo už počuli: kresťanské dieťa vyrastá na izolovaných biblických príbehoch. Neskôr v živote zistí, že tieto rôzne príbehy do seba zapadajú a rozprávajú jeden príbeh úžasného evanjelia. Keď vidí ako sa v Biblii postupne odhaľuje Božie zjavenie, napĺňa ho to úžasom, ale pýta sa, ako je možné, že to doteraz ešte nikdy nevidel. Rodičia, ktorí by chceli, aby boli takéto svedectvá zriedkavejšie, zistia, že rodokmene sú veľmi užitočné.
Deti možno ale neuvidia veľký príbeh Písma bez toho, aby im ho rodičia jasnejšie neukázali. Sú totiž zvyknuté počúvať samostatné príbehy a teda aj na biblické postavy sa pozerajú skôr ako na oddelené osoby, ktoré spolu nesúvisia. Abrahám, Rút a Dávid pre nich pravdepodobne znejú ako samostatne stojace postavy, ktoré nič nespája.
Samozrejme, biblické príbehy sú rozdielne tým, že každý z nich je zasadený do svojho špecifického kontextu a každý z nich má aj špeciálny zámer s akým ich písal ich autor – Boh aj človek. Ale tieto príbehy zároveň patria aj do širšieho kontextu dejín Božieho plánu záchrany. A to znamená, že – historicky a chronologicky – jednotlivé príbehy Abraháma, Rút a Dávida majú všetky za cieľ to isté –vydávať svedectvo o jednom človeku: Ježišovi Kristovi, prostredníkovi nášho spasenia (Jn 5:39).
Ak si nejaký rodič dá za cieľ vykresliť príbeh evanjelia chronologicky, potom je pasáž ako Mt 1:1-17 veľmi nápomocná. Tento rodokmeň prechádza príbehom od Abrahámových detí k Dávidovi (ktorý je vnukom Rút), od judských kráľov k exilu v Babylone a od po-exilových čias k „Jozefovi, manželovi Márie, z ktorej sa narodil Ježiš” (Mt 1:16).
Matúšov rodokmeň dáva našim deťom úžasný chronologický nákres Božích zámerov v celej histórii Izraela. Táto prvá kapitola Novej zmluvy nám môže pomôcť pospájať jednotlivé body príbehu: Ježiš je tým zasľúbeným Abrahámovým potomkom, Rútiným skutočným vykupiteľom a večným kráľom, ktorý zasadne na Dávidov trón. Od Starej zmluvy až po dnes on je tým, ktorý napĺňa každé Božie zasľúbenie.
3. Rodokmene podčiarkujú záchranu
Pamätám si ten večer, keď som moje deti učila príbeh o kráľovnej Atalji. Kniha, ktorá vedie naše rodinné stíšenia nás vzala do 2Krľ 11:1-3, kde sme sa dozvedeli o tejto dcére Achába a Ízebel a o jej pokuse zničiť judský kráľovský rod. Ataljina túžba po moci ju dohnala k tomu, že zabila svoje vlastné deti a vnúčatá. Moje deti boli jej zlobou absolútne šokované a pýtali sa ma: „Mami, ako môže Boh spôsobiť niečo dobré, keď sa udeje niečo takéto zlé?” Ich otázka mi pripomenula odpoveď, ktorú nachádzame v biblických rodokmeňoch.
Spomenula som si, že Ataljia nebola prvá, ktorá sa pokúsila o zničenie Božieho národa.
Faraón sa pokúsil o to isté a potom v Novej zmluve sa o to zase pokúsi Herodes. Ale všetky tieto pokusy zlyhali. Faraónove vražedné príkazy v Ex 1:22 stoja v priamom kontraste s Mojžišovým rodokmeňom v Ex 6:14-27. Zoznam Dávidových potomkov v 1. knihe kroník 3:1-24 sa Ataljinmu vraždeniu smeje do tváre. Matúšov rodokmeň v 1. kapitole nás ubezpečuje, že ten Herodesov masaker popísaný v 2. kapitole nedosiahne to, o čo sa pokúša. Boh do svojho príbehu prináša ľudí, akými boli Ataljia, Herodes či faraón, aby na nich „ukázal svoju moc . . . po celej zemi” (Rim 9:17). Biblické rodokmene sa chvália tým, ako Božia sila vždy porazí ľudské snaženie.
Dávid, Šalamún, Joáš, Jozeáš a Zerubábel sú mená, ktoré sú súčasťou toho, ako Boží dávny sľub o záchrane v Gn 3:15 pokračuje. Tým, že Boh rozmnožuje svoj ľud, hovorí, že nič nemôže zastaviť jeho plán záchrany. Biblické rodokmene nám pripomínajú, že Božie Slovo je vždy pravdivé. Mená, ktoré si v nich čítame, nás povzbudzujú k tomu, aby sme dôverovali, že Boh svoj plán aj zavŕši.
Počas celých dejín Boh zachraňoval skutočných ľudí. Zhromažďuje plný počet zachránených do svojho večného domova. Biblické rodokmene nám pomáhajú pýtať sa samých seba (a našich detí) úžasné otázky: Sú aj naše mená na zozname mien Božích ľudí? Prídeme raz domov k nemu aj my?
Poznámka editora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/223547/
