V posledných dňoch sa udalosti z knihy Ester stali pre nás na Ukrajine skutočnosťou. Akoby bol podpísaný dekrét a Haman dostal povolenie zničiť celý národ. Šibenice sú pripravené. Ukrajina jednoducho čaká.
Viete si predstaviť náladu v spoločnosti, keď postupne, deň za dňom, už niekoľko mesiacov svetové médiá hovoria, že vojna je nevyhnutná? Že sa preleje veľa krvi?
V posledných týždňoch bolo takmer všetkým misionárom povedané, aby opustili Ukrajinu. Západné krajiny evakuovali svoje veľvyslanectvá a občanov. Doprava v hlavnom meste Kyjeve sa vytráca. Kam sa podeli ľudia? Odchádzajú oligarchovia, podnikatelia a tí, ktorí si to môžu dovoliť, aby zachránili svoje rodiny pred potenciálnou vojnou. Mali by sme urobiť to isté?
Otázky pre rodiny
S manželkou sme sa rozhodli zostať v našom meste neďaleko Kyjeva. Chceme tu slúžiť ľuďom spolu s cirkevným zborom v Irpine, kde som sa v roku 2016 pripojil k pastoračnému tímu. V očakávaní blížiacej sa katastrofy sme nakúpili zásoby potravín, liekov a paliva, aby sme v prípade potreby mohli pomôcť ľuďom v núdzi, a nie ich zaťažovať.
Naša rodina je šesťčlenná. Vychovávame štyri dcéry. Najviac sa obávam o svoju 16-ročnú dcéru, ktorá každý deň hodinu a pol cestuje do školy verejnou dopravou. Médiá varujú, že ak Rusko vtrhne do krajiny, mobilná komunikácia sa preruší a verejná doprava pravdepodobne skolabuje. Našťastie, jej vyučovanie už prebieha online.
Keďže hranica s Bieloruskom je od Kyjeva vzdialená len 150 kilometrov, jedna z možných alternatív nepriateľského útoku je cez Bielorusko. Miestne médiá odporúčajú, aby sme si zbalili núdzový kufor. Svojim deťom som povedal: „Zbaľte si batohy. Zbaľte si dosť vecí na tri dni.“
V minulosti takéto balenie znamenalo, že ideme na dovolenku alebo na zábavný výlet. Naše mladšie deti, 6 a 8 ročné, sa preto pýtali: „Ocko, kam ideme?“ Najprv som nevedel, čo mám odpovedať. Povedal som im, že nikam.
Reakcia cirkvi
Ako by mala cirkev reagovať, keď hrozba vojny narastá? Keď v spoločnosti neustále vládne strach? Som presvedčený, že ak cirkev nie je relevantná v čase krízy, potom nie je relevantná ani v čase mieru.
Ako krajina sme si tým prešli už v roku 2014. Vtedy mnohé cirkvi aktívne podporovali tých, ktorí sa vzbúrili proti skorumpovanému a autoritárskemu režimu Viktora Janukovyča. Na Námestí nezávislosti stál modlitebný stan. Kresťania rozdávali teplé jedlo a horúci čaj. Kostoly otvorili svoje dvere ako útočisko pre demonštrantov prenasledovaných bezpečnostnými silami.
Medzitým sa našli kostoly, ktoré otvorene podporovali diktátorov režim a kritizovali protestujúcich. Iné cirkvi sa to snažili odignorovať. O probléme mlčali a žili, akoby sa nič nedialo.
Nakoniec cirkvi, ktoré sa dištancovali od sociálnych problémov, a tie, ktoré podporovali skorumpovaných vládcov, utrpeli medzi obyvateľmi Ukrajiny straty na reputácii. Naopak, cirkvi, ktoré boli s ľuďmi v časoch skúšok, získali najvyššiu dôveru spoločnosti.
Náš boj za národ
Veríme, že cirkev je miestom duchovného zápasu. Keďže napätie vzrástlo, náš zbor vyhlásil týždeň pôstu a modlitieb, pričom sme sa každý večer schádzali, aby sme Bohu predniesli svoje prosby. Tri dni po sebe boli v meste vypnuté svetlá. Boli sme nútení stretávať sa v tme, čo dodalo našim modlitbám za pokoj atmosféru bázne.
Na konci týždňa v nás tieto chvíle vyvolali vnútornú silu vytrvať. Vďaka spoločným modlitbám sme získali dôveru a pokoj. Veríme, že Boh je s nami, a to je najdôležitejšie.
V tejto kritickej chvíli je náš kostol, ktorý v bežnú nedeľu navštevuje asi 1 000 ľudí, aj miestom služby. Nedávno sme uskutočnili niekoľko školení o poskytovaní prvej pomoci. Ľudia sa učia, ako aplikovať škrtidlo, zastaviť krvácanie, prikladať obväzy a zabezpečiť dýchacie cesty. Títo laici sa nestanú lekármi, ale dodalo im to sebavedomie, aby sa v prípade potreby dokázali postarať o svojich blížnych.
Keď som prvýkrát oznámil školenie prvej pomoci, jeden brat mi povedal: „Teraz už viem, prečo musím zostať na Ukrajine.“ Plánoval odísť. Vedel, že nie je vojak. Nebol schopný vziať do rúk zbraň a bojovať. Teraz však chce zostať, pomáhať zraneným a zachraňovať životy.
V prípade potreby sa môžu priestory kostola premeniť na útulok. Máme dobrú pivnicu. Sme pripravení sprevádzkovať vykurovaciu stanicu, ako aj poskytnúť miesto pre vojenskú nemocnicu. Aby to bolo možné zrealizovať, vytvárame zásahové tímy. Ak bude vyhlásené stanné právo, sú vybavené strategickou zásobou paliva, potravín a materiálu na obväzovanie rán. Dokonca sme zhromaždili informácie o tom, kto v zbore sú lekári, mechanici, inštalatéri – dokonca kto má studne pre prípad nedostatku vody.
Zostávame a modlíme sa
Rozhodli sme sa zostať, ako rodina aj ako zbor. Keď sa to skončí, obyvatelia Kyjeva si budú pamätať, ako kresťania reagovali v čase núdze.
A hoci cirkev nemusí bojovať ako národ, stále veríme, že v tomto boji máme svoju úlohu. Budeme poskytovať prístrešie slabým, slúžiť trpiacim a naprávať zlomených. A keď to budeme robiť, zároveň budeme ponúkať neochvejnú nádej Krista a jeho evanjelia. Hoci sa môžeme cítiť bezmocní tvárou v tvár takejto kríze, môžeme sa modliť ako Ester. Ukrajina nie je Božím zmluvným ľudom, ale podobne ako Izrael aj my dúfame, že Pán odstráni nebezpečenstvo, ako to urobil pre svoj staroveký ľud. Zostávame a zároveň sa modlíme, aby cirkev na Ukrajine verne dôverovala Pánovi a slúžila svojim blížnym.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
