– COVID-19 očami talianskeho pastora
Koronavírus stále silne zasahuje Taliansko a výsledky, pokiaľ ide o obete, straty a dlhodobé následky pre hospodárstvo (napr. pracovné miesta), sa zdajú dramatické.
Je príliš skoro na to, aby sme pochopili trvalý dopad krízy na cirkev. Potrebujeme čas, aby sme sa zamysleli nad tým, čo Pán v tomto robí.
Dozaista on v týchto zložitých okolnostiach koná. Rozpoznanie a pochopenie jeho mimoriadnej prozreteľnosti, najmä pokiaľ ide o narušenie našich plánov a praktík, je úlohou, ktorá bude ešte nejaký čas sprevádzať naše modlitby a úvahy. Tu je niekoľko predbežných, rozpracovaných bodov, ktoré prídu na myseľ, keď v tejto pandémii hľadáme „Kristovu myseľ.“
Cirkevný život pokračuje
Kým sa Pán nevráti, musí cirkevný život pokračovať bez ohľadu na okolnosti. Toto zasľúbenie pochádza od samotného Pána Ježiša, podľa ktorého cirkev nepremôžu ani pekelné brány (Mt 16:18).
Cirkev, ktorá je týmto sľubom posilnená a povzbudená, v priebehu storočí prežila prenasledovania, hladomor a mor, čo však nikdy nezastavilo jej život a poslanie. Nič, vrátane koronavírusu, nemôže zastaviť cirkev Pána Ježiša Krista. To, čo Pavol povedal o sebe, sa dá aplikovať na celé telo:
Zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, no nie zúfalí; sme prenasledovaní, no nie opustení; sme zrážaní k zemi, no nehynieme; stále nosíme na tele Ježišovo zomieranie, aby bol na našom tele zjavný aj Ježišov život. (2 Kor 4:8-10)
Dnešná prenasledovaná cirkev – trpiaca a prekvitajúca – je živým príkladom Bohom danej odolnosti Božieho ľudu.
Koronavírus určite prináša výzvy a obmedzenia pre bežné cirkevné praktiky. V Ríme sme museli nájsť spôsob ako uskutočniť už plánovanú bohoslužbu spojenú s krstom. Napokon sa slávila v domácnosti, s fyzicky prítomným kazateľom, diakonmi a členmi rodiny a bola naživo vysielaná pre ostatných členov cirkvi a priateľov.
Keďže nesmieme opustiť svoje domovy a stretávať sa s ostatnými, zažívame rôzne (digitalizované) formy slávenia spoločnej nedeľnej bohoslužby. Sme nútení premýšľať o tom, čo je skutočne podstatné, aby sa naše bohoslužby slávili spôsobom, ktorý ctí Boha a vyučuje jeho ľud. Nanovo oceňujeme centralitu kázaného Slova, krásu jednoduchého spevu, silu čítania Písma a láskavosť kresťanského spoločenstva a modlitby.
Keďže sme malým cirkevným zborom (s menej ako 50 členmi), prechod na technológiu nám do značnej úrovne uľahčuje udržiavanie osobnej interakcie a rodinného spojenia. Pastoračná práca, evanjelizácia, učeníctvo, služba milosrdenstva – tie všetky vyžadujú veľkú mieru medziľudských vzťahov, ktoré možno len čiastočne nahradiť technológiou. Toto sú oblasti, v ktorých potrebujeme neustále premýšľať o tom, ako čeliť výzvam, aby sme boli vernou a fungujúcou cirkvou v čase nútenej izolácie.
Otázkou zostáva, čo urobíme s cirkevnými sviatosťami (t.j. krst a Večera Pánova). Teraz, keď nemôžeme navštevovať svoje domovy, prestali sme sláviť Večeru Pánovu a tiež sme prestali plánovať krsty. Ide o významné narušenie a dlhodobé účinky sa ešte len budú vyhodnocovať.
Koronavírus nám pripomína, že život cirkvi nezávisí od priestranných budov, predmetov alebo špeciálnych efektov. Cirkevný život sa stal príliš závislým od nepotrebných vecí. Je čas oceniť, čo je podstatné.
Cirkvi budú žať to, čo zasiali
Pri súčasných prekážkach nemôžeme robiť tie isté veci tým istým spôsobom. Nemôžete plánovať dlhodobo; nemôžete zostať blízko ľudí tak, ako by ste chceli, alebo ako by chceli oni; nemôžete tam skutočne byť s nimi. Technológia pomáha – ale iba do určitej miery. Pokiaľ ide o cirkevný život, aj tá najlepšia technológia má svoje hranice.
Prepuknutie koronavírusu je príležitosťou spoliehať sa na Boha a otestovať kvalitu, múdrosť a šírku našej služby. To, čo sme v priebehu rokov zasiali do života cirkvi a do života ľudí, vyklíči a prinesie ovocie. Budú si pamätať naše kázne teraz, keď sú iba naživo vysielané? Bude náš kresťanský život napodobňovaný ako príklad pre ostatných? Bude naša zbožnosť a disciplína dodržiavaná aj teraz, keď žijeme oddelene od ľudí?
V knihe Genezis mohol Jozef čeliť siedmim rokom hladomoru v Egypte len preto, že v predchádzajúcich siedmich rokoch múdro zvládal tento čas hojnosti (Gn 41). Túto súčasnú krízu možno považovať za čas hladomoru.
Pripravili sme naše zbory na tento hladomor? Sú pripravení prežiť a prekvitať bez hojnosti bežného života, ktorý často považujeme za samozrejmý? Vytvorili sme pre nich dostatočné zásoby kresťanskej vierouky a spirituality, aby ich mohli živiť? Uprostred výziev a starostí, cirkev, ktorá bude rásť v čase skúšok je cirkev, ktorá bude žať, čo bolo zasiate.
Počas vlády kráľa Saula „v celej izraelskej krajine sa nenašiel nijaký kováč“ (1 Sam. 13:19). Bol to vážny nedostatok v spoločenskom a hospodárskom živote Izraela, ale zjavne to nebol problém v období mieru. Ale keď začala vojna proti Filištínom, Izraeliti si uvedomili, že keď došlo k boju nebol ani meč, ani kopija (1 Sam. 13:22). Aká katastrofa! Kvôli neschopnosti pripraviť sa, Pánov ľud takmer podľahol svojim nepriateľom.
V čase krízy a reštrikcií bude naša služba preskúšaná, pretože sa ukáže, či bola alebo nebola verná, hlboká a hľadiaca vpred. Kážeme celý Boží zámer, alebo len útržky „kúlovej“ zvesti? Podporujeme misijné a životaschopné komunity alebo rozmaznávame lenivé a uspokojené skupiny? Modelujeme životný štýl zameraný na evanjelium, alebo pestujeme kmeňové subkultúry?
Možno nám to ukáže koronavírusová kríza. To, čo sme zasiali, bude cirkev žať.
Naša pevná skala
Kríza náhle zmenila naše plány, naše životy, naše rozhovory, naše vzťahy a nás samých. Možno, po tom všetkom, len máločo zostane rovnaké. Zatiaľ to nevieme. Boh je v tomto všetkom jediným nemenným faktorom.
Zmení koronavírus našu teológiu? Dúfam, že Boh v tomto čase vybrúsi naše teologické porozumenie. Dúfam, že to vybrúsi našu vierouku o tom, kto je Boh. Trojjediný Pán je nad vírusom zvrchovaný a tým, že ho dopustí, napĺňa svoje zámery. Ako a prečo sa to deje, je pre nás tajomstvom, no nie je to mimo Božej kontroly a plánu.
Jeho prozreteľnosť siaha od priaznivého obdobia až po tragické udalosti. Jeho plány prevyšujú našu fantáziu. Jeho autorita prevyšuje nad zlo. Jeho kontrola ovláda to, čo je neznáme. Jeho prítomnosť je vždy s jeho ľuďmi. Jeho zámery prinášajú slávu Jemu, slúžia na dobro tých, čo ho milujú (Rim 8:28).
Mojou modlitbou za cirkev, ktorá čelí pandémii, je, že budeme povzbudzovaní k rozširovaniu a upevňovaniu teológie Písma o „veľkom Bohu.“
Poznámka editora: Preložené z anglického jazyka.
https://www.thegospelcoalition.org/article/italian-pastor-reflects-covid-19/
