V prvý deň týždňa, včasráno, keď bola ešte tma, prišla k hrobu Mária Magdaléna a videla, že kameň je od hrobu odvalený… Mária však stála vonku pri hrobe a plakala… obrátila sa a videla tam stáť Ježiša, ale nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: Žena, čo plačeš? Koho hľadáš? Ona sa nazdávala, že je to záhradník, a povedala mu: Pane, ak si ho ty odniesol, povedz, kam si ho položil, a ja si ho vezmem. Ježiš ju oslovil: Mária! Ona sa obrátila a povedala mu po hebrejsky: Rabbúni!, čo znamená: Učiteľ!
Ján 20:1, 11, 14-16
Prvá veľkonočná nedeľa začína pre Máriu veľkým sklamaním. Nájde prázdny hrob, ktorý si vysvetlí po svojom. Vzali môjho Pána… A predsa to bolo požehnané sklamanie. Nič lepšie sa jej nemohlo stať ako to, že nenašla, čo hľadala. Preto na konci dňa vďačne spomína na sklamanie z rána. Vďaka Bohu, že som našla prázdny hrob! Vďaka Mu za to, že som nenašla mŕtve telo môjho Pána! Vďaka za sklamanie, ktoré Boh obrátil na požehnanie, moje slzy na smiech, môj zármutok na radosť!
Požehnané sklamanie! Možno niečo podobné poznáme i my vo svojom živote. Nosíme v sebe rôzne túžby, nádeje, očakávania, ktoré keď sa nenaplnia, prežívame sklamanie. Až neskôr zistíme, že nič lepšie sa nám nemohlo stať. Že Boh nás sklamaním pripravil na svoje požehnanie. Že mal pre nás pripravené niečo oveľa lepšie než to, čo sme si vysnívali. Nedal nám to naše, aby nám mohol dať to svoje. A my sme zatiaľ s Máriou plakali pri prázdnom hrobe! Koľkokrát bol náš plač plačom pri prázdnom hrobe?! Prežívame sklamanie, a pritom už za naším chrbtom stojí veľké požehnanie!
Mária stála vonku pri hrobe a plakala… obrátila sa a videla tam stáť Ježiša. Vidí, ale nespoznáva. Je príliš zaujatá vlastnými myšlienkami. Preto i prítomnosť milovaného Pána je jej máločo platná. Ježiš však vie, ako ju vyslobodiť z jej zakliatia: Mária! On volá svoje ovce po mene. Brána k jej srdcu nevedie cez zrak, ale cez sluch, nie cez oči, ale cez uši. A tak je to až dodnes. Náš sluch, naše uši sú najdôležitejším orgánom v našom vzťahu s Ježišom. On s nami vedie rozhovor prostredníctvom svojho slova. Oslovuje nás po mene. Veď on sám povedal: Moje ovce počujú môj hlas (Jn 10:17). Aj Mária počuje a spoznáva hlas svojho Pastiera: Rabbúni!
Pane, ďakujeme za sklamania, ktorými si nás pripravil na svoje požehnanie.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
