Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu.
Exodus 20:16
Boh týmto prikázaním chráni nielen samotnú pravdu, ale aj nášho blížneho. Chráni ho pred nami, našimi ústami, našimi slovami, ktoré sme vyslovili proti nemu. So zámerom ublížiť mu. Čo konkrétne však Boh chráni týmto prikázaním v prípade nášho blížneho? Prikázaním: Nezabiješ! chráni jeho život. Prikázaním: Nepokradneš! chráni jeho majetok. A prikázaním: Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu, chráni jeho česť. Lebo česť je jedna z najvzácnejších hodnôt, ktorú človek má. Je to niečo, čo vyjadruje jeho hodnotu, ktorú má v očiach druhých.
Ja mám svoju česť, ty máš svoju česť. Moju česť mi môžu pošpiniť len dvaja. Tým prvým som ja sám. Tým druhým si ty. Rovnako tvoju česť môžu pošpiniť len dvaja. Tým prvým si ty sám. Tým druhým som ja. Keď si pošpiním svoju česť vlastnou vinou, svojím správaním, je to môj problém. Ale keď ty pošpiníš moju česť a ja tvoju, previníme sa jeden voči druhému. A voči deviatemu prikázaniu, teda voči Bohu.
Čím môžeme pošpiniť česť, meno či povesť blížneho? Napríklad klamstvom, keď už či vedome alebo nevedome hovorím o ňom niečo, čo nie je pravda. Alebo je to len polopravda, keď k pravde niečo pridám alebo z nej uberiem. Keď hovorím o druhom, stávam sa vlastne svedkom. Vydávam o ňom svedectvo. Ak vyslovím o ňom lož, klamstvo, stávam sa falošným svedkom. Obviním druhého z niečoho, alebo mu pripíšem niečo, čo nie je pravda. Čo neurobil, alebo nepovedal. Tým som spáchal „atentát“ na jeho povesť, na jeho meno, na jeho česť.
Rovnako ublížim druhému a pošpiním jeho meno ohováraním a šírením klebiet. Teda šírením informácií, ktoré som si ani neoveril. Len som ich počul a hneď som im uveril a podal ďalej. Lebo s nami je to tak, že radi uveríme nepravdám či polopravdám o tých, ktorých nemáme príliš v láske. A s rovnakou radosťou ich podávame ďalej. Reformátor Kalvín povedal: „Človek prežíva zvrátenú radosť, keď môže odhaľovať zlé veci o druhých“. Lenže dôsledky nášho „krivého svedectva“ môže náš blížny znášať celý život. Lebo slovo raz vyslovené sa už nedá stiahnuť späť. Dá sa síce oľutovať, odprosiť, ale škoda už bola napáchaná. Česť druhého bola pošpinená.
Hospodine, postav mi k ústam stráž a hliadku k dverám mojich pier (Ž 141:3).
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
