Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Závidel som pyšným, keď som videl, ako si bezbožníci pokojne žijú. Veď ich nič netrápi, telo majú zdravé a vypasené. Lopotu smrteľníkov nepoznajú, nebývajú postihnutí ako iní ľudia. Preto nosia pýchu ako náhrdelník, odievajú sa rúchom násilia. Oko im z tuku vyčnieva, srdce majú plné výmyslov.
Žalm 73:3–7
Závidel som pyšným… Kto sú tí pyšní, ktorým žalmista závidí? Nie sú to „obyčajní“ smrteľníci, ktorí sa v živote veľa narobia. (v. 5a) Nie sú to ani ľudia, ktorí v živote bývajú všeličím postihnutí. (v. 5b) Sú to bezbožníci, ktorým sa napriek ich bezbožnosti v živote veľmi darí. Svoj majetok nadobudli nečestným spôsobom. S ich menom sa spájajú mnohé podvody, nekalé finančné praktiky. Ale všetko sa im beztrestne „prepečie“. Za nič nie sú potrestaní. Ich bohatstvo ich navyše vynieslo medzi horných desaťtisíc. Každá spoločnosť má totiž tých, ktorí sú v spoločenskom rebríčku hore a tých, ktorí sú dole.
Čo je to, čo im žalmista závidí? Je to ich bezstarostný život, to, ako si bezbožníci pokojne žijú. Na rozdiel od mnohých iných ľudí ich nič netrápi. Vyhýbajú sa im choroby, takže telo majú zdravé… Vyhýbajú sa im rôzne životné trápenia, takže nebývajú postihnutí ako iní ľudia. Závidí im ich pohodlný život. Títo bezbožníci sa totiž na rozdiel od ostatných smrteľníkov vôbec nenarobia. Lopotu smrteľníkov nepoznajú… Pritom vedú prepychový život v hojnosti a sýtosti, takže telo majú…vypasené. A ich oko im z tuku vyčnieva. (Tuk je v SZ obraz hojnosti.)
Čo robí úspech s človekom? Neraz sa mu z neho zatočí hlava, takže spyšnie. Tak, ako títo úspešní bezbožníci. Preto nosia pýchu ako náhrdelník… Pýcha sa stala ich „ozdobou“. Ľahký, pohodlný a bezstarostný život v hojnosti deformuje charakter človeka. Stáva sa arogantným, pyšným, namysleným, sebastredným. Svoju nadradenosť nad druhými dáva pocítiť aj svojím hrubým a násilníckym správaní sa voči nim: … odievajú sa rúchom násilia. Navyše srdce majú plné výmyslov, teda márnivých nápadov, ktorými chcú ohúriť druhých.
Prečo však žalmista závidí pyšným bezbožníkom? Keby sa mal tak dobre ako oni, potom by im nezávidel. Ale nemal sa. (Viac nám o tom povie neskôr.) Až keď spoznal, že on je s Bohom na tom lepšie ako oni bez Boha, prestal im závidieť.
Pane, ani my nie sme imúnni voči pokušeniu závisti. Prosíme, chráň nás!

