Dobroreč Hospodinovi, moja duša, nezabúdaj na nijaké z jeho dobrodení! Ktoré sú to, ktoré Dávid pripomína svojej duši? Na ktoré nechce, aby zabudla? Určite by ich bolo viac než ich spomína v tomto žalme. Ale aj tých niekoľko dobrodení stačí na to, aby v jeho duši zapálili nový oheň vďačnosti. Veď už hneď to prvé je dostatočne veľkým dôvodom k dobrorečeniu, keď hovorí: On ti odpúšťa všetky previnenia…

Právom stojí odpustenie na prvom mieste v zozname Božích dobrodení. Lebo ono rieši náš najväčší problém, ktorým je náš hriech. Napĺňa našu najväčšiu potrebu, ktorou je zmierenie s Bohom. Prináša to najväčšie požehnanie, ktorým je večný život. A Dávid má s Božím odpustením bohaté skúseností. Keď Hospodinovi vyznal svoj hriech, hovorí: Ty si potom odpustil vinu môjho hriechu (Ž 32:5). Nebolo to raz, ani dvakrát, či trikrát. Boh mu opakovane odpúšťal, znovu a znovu. Nielen niektoré, ale všetky previnenia. Lebo niet takého hriechu, na ktorý by Božia milosť nestačila. Niet takého previnenia, pred ktorým by Božie odpustenie muselo kapitulovať. Ono stačí na každý náš hriech, na každú našu vinu, na každé naše prestúpenie.

A Boh, ktorý sa stará o zdravie Dávidovej duše, sa rovnako stará aj o zdravie jeho tela: …on ťa uzdravuje zo všetkých chorôb. Aj s Božím uzdravením má Dávid bohaté skúsenosti. Keď vo svojej ťažkej chorobe volal na Boha:Prosím, Hospodin, zachráň mi život!, Boh ho vypočul: Zachránil si ma pred smrťou, moje oko pred slzami, moju nohu pred úrazom (Ž 116:4-8). Nebolo to raz, ani dvakrát, či trikrát. Boh ho opakovane uzdravil. Nielen z niektorých, ale zo všetkých chorôb. Len vďaka tomu sa Dávid dožil svojej staroby. A len vďaka tomu, že nás Boh v priebehu nášho života znovu a znovu uzdravuje, sa aj my môžeme dožiť našej staroby. (Aj keď sa toto dobrodenie v plnosti prejaví až na našom vzkriesenom tele.) Ten, ktorý odpúšťa všetky previnenia a uzdravuje zo všetkých chorôb, je hoden dobrorečenia. Nielen Dávidovho, ale i nášho.

Pane, pomôž nám na tvoje dobrodenia odpovedať naším denným dobrorečením!