Článok patrí do série každodenných zamyslení z evanjelia podľa Lukáša s názvom … a začali sa radovať.
Ľud žil v očakávaní a všetci vo svojom srdci uvažovali o Jánovi, že azda on je Mesiáš. Ale Ján všetkým odpovedal: Ja vás krstím vodou. Prichádza však mocnejší ako ja. Ja nie som hoden rozviazať mu ani remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky. Plevy však spáli v neuhasiteľnom ohni. Ešte všelijako ináč povzbudzoval ľud a hlásal evanjelium.
Lukáš 3: 15 – 17
Jánovo účinkovanie v ľuďoch prebudí novú vlnu očakávania Mesiáša. Preto všetci vo svojom srdci uvažovali o Jánovi, že azda on je Mesiáš. Ján však nikoho nenechá na pochybách o tom, kým on vlastne je. Nepodľahne pokušeniu pripísať si väčšiu dôležitosť, ako mu patrí. Preto hovorí: Ja vás krstím vodou. To znamená, že jediné, čo Jánov, ale aj každý iný krst, môže pre človeka urobiť, je to, že ho zamočí. Lebo voda pre nás viac urobiť nemôže. To môže urobiť jedine Svätý Duch. Preto nie Ján, ale Ježiš je ten pravý Krstiteľ: On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom, tým životodarným Duchom. Pokrstiť Duchom tak znamená darovať nový život, ktorého nositeľom je Duch Svätý. Znamená narodiť sa znovu do nového života z Boha a pre Boha. Jánov krst môže zamočiť človeka, ale len Ježišov krst môže zmeniť človeka.
Ján však nestavia do kontrastu len svoj krst s Ježišovým krstom, ale aj svoju osobu s Ježišovou osobou. Prichádza však mocnejší ako ja. Ježiš je Pán a Ján je jeho sluha. Tento sluha však o sebe vyzná: Ja nie som hoden rozviazať mu ani remienok na obuvi. To bola služba, ktorú otrok preukazoval svojmu pánovi. Ale Ján hovorí: Ja nie som hoden môjmu Pánovi preukázať ani tú najponižujúcejšiu službu otroka. Spoznať Ježiša totiž znamená spoznať aj seba. A vtedy človek vyznáva: Ja nie som hoden… Nič si nezaslúžim. Všetko je len milosť. To je neklamné znamenie toho, že sa človek stretol s Ježišom.
Ježiš však má nielen právomoc spasiť, ale aj súdiť. Lebo On nebude krstiť len Duchom, ale aj ohňom: V ruke má vejačku, aby vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky. Plevy však spáli v neuhasiteľnom ohni. Aj zvesť o súde patrí do evanjelia: Ešte všelijako ináč povzbudzoval ľud a hlásal evanjelium. Veď načo nám je dobrá správa, ak niet zlej správy? Načo nám je zvesť, že môžeme byť zachránení, ak nám nič nehrozí? Prijať Ježiša znamená stať sa pšenicou. Odmietnuť Ježiša znamená byť plevou. A pre plevy niet nádej.
Pane, ani my nie sme hodní. Odpusť nám, keď si niekedy myslíme, že sme!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
