Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Istý muž z Léviho rodu si vzal za ženu dievča zo svojho kmeňa. Žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, ukrývala ho tri mesiace. Keď ho už ďalej nemohla skrývať, vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do trstiny pri brehu Nílu. Jeho sestra sa postavila obďaleč, aby sa dozvedela, čo sa s ním stane.
Exodus 2:1 – 4
Prvá kapitola končí kráľovým rozkazom hodiť novonarodených hebrejských synov do Nílu. Tým nad nimi vynesie rozsudok smrti. Druhá kapitola začne ženbou Amrama s Jókebedou. (Tak sa volali Mojžišovi rodičia, Ex 6:20). Tým sa dej presunie z celonárodnej roviny na pôdu konkrétnej rodiny. Ešte pred kráľovým rozkazom sa im narodia dve deti, syn Áron a dcéra Miriam. Ale narodenie tretieho dieťaťa čakajú s obavami. Čo ak to bude chlapec, syn? A ich obavy sa naplnia: Žena počala a porodila syna. A dráma začína…
Čo urobí jeho matka? Keď videla, že je pekný, ukrývala ho tri mesiace. Matka začne bojovať o záchranu syna. Jej zápas je motivovaný nielen krásou dieťaťa, ale najmä jej vierou: Vo viere ukrývali rodičia Mojžiša tri mesiace po jeho narodení, lebo videli, že dieťa je krásne, a nebáli sa kráľovského príkazu (Heb 11:23). Boh nám predsa nedal tohto syna, aby nám ho teraz kráľ vzal! Viera dá matke silu vzoprieť sa kráľovmu rozkazu. Sú to však tri mesiace obáv, aby niekto nepočul plač dieťaťa. Veď udavačov bolo v každom totalitnom režime dosť.
Keď sa už narodenie dieťaťa nedalo dlhšie udržať v tajnosti, matka sa odhodlá na priam zúfalý čin viery. Postaví pre svoje dieťa „koráb“: … vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a smolou… Slovo košík je v hebrejskom origináli to isté slovo ako slovo koráb v príbehu o potope. Je to noáchovská viera, s ktorou matka vloží svoje dieťa do miniatúrneho korábu: … vložila doň chlapca. V skutočnosti ho s dôverou vloží do Božích rúk.
Čo si však sľubuje od tohto kroku, keď košík s dieťaťom položí do trstiny pri brehu Nílu? Na frekventované miesto? Dnes máme hniezda záchrany, kde matky môžu priniesť svoje nechcené deti a tým ich poskytnúť na adopciu. Je toto jej nádej, že nejaká egyptská žena sa zmiluje nad jej dieťaťom a adoptuje si ho za svoje? Nevieme. Vieme však, že pre ňu tým skutočným „hniezdom záchrany“ nie je košík, ale Boh. Ona nevie, ako Boh zachráni jej syna, ale verí, že ho zachráni. To ako ponechá v dôvere na Boha. A vo svojej viere nebude zahanbená.
Pane, pomôž nám robiť kroky viery v dôvere, že ani nás nenecháš zahanbených!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
