Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Poďte, synovia, počúvajte ma, nech vás naučím bázni pred Hospodinom!
Žalm 34:12
V prvej polovici žalmu nás Dávid vyzýva, aby sme spievali spolu s ním: Oslavujte so mnou Hospodina, spoločne vyvyšujme jeho meno (v. 4)! V druhej polovici nás pozýva, aby sme sa učili od neho: Poďte, deti, počujte ma, budem vás vyučovať… (Roh). Ako otec svoje deti a ako učiteľ svojich žiakov, tak chce Dávid vyučovať svojich poslucháčov. O mnoho rokov iný Učiteľ, Syn Dávidov, vyzve svojich nasledovníkov: … učte sa odo mňa… (Mt 11:27). Kresťan stojí celý život v pozícii toho, kto sa učí, teda učeníka. Preto sú uši najdôležitejším orgánom v duchovnom živote: …počúvajte ma…, hovorí Dávid. Len ten, kto počúva, sa môže aj niečo naučiť. Nielen od Dávida, ale najmä od Krista.
Aký predmet chce Dávid ako učiteľ naučiť svojich žiakov? … nech vás naučím bázni pred Hospodinom! Teda ten najdôležitejší. Veď je napísané: Začiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom (Prís 9:10). Na začiatku všetkej životnej múdrosti stojí Božia bázeň. Preto nás Dávid už predtým vyzval: Bojte sa Hospodina jeho svätí… (v. 11). Báť sa Boha neznamená mať z Neho strach. Strach môžeme mať z ľudí alebo z okolností života. Mal ho aj Dávid. Keď stál pred kráľom Filištíncov, od strachu sa mu triasli kolená. Aby si zachránil život, zahral sa na pomäteného, na blázna. Strach z ľudí nás totiž vedie k strachu o seba. Ale kto sa bojí Hospodina, už sa nemusí báť ani ľudí, ani okolností. To bola aj Dávidova skúsenosť s Bohom: … vytrhol ma zo všetkých mojich strachov (Ž 34:5).
To je jeden z paradoxov kresťanského života. Kto sa bojí, nemusí sa báť. Kto sa bojí Hospodina, nemusí sa báť ľudí. Lebo bázeň pred Bohom nás vyslobodzuje zo strachu z ľudí. A teda zo strachu o seba. Dáva nám silu robiť to, čo je správne v Božích očiach. Aj za cenu dôsledkov, ktoré nám poslušnosť Bohu môže priniesť. Lebo vtedy sa ukáže, či je naše srdce ovládané Božou bázňou, keď sa máme rozhodnúť medzi poslušnosťou Jemu a poslušnosťou človeku. Medzi tým čo je správne a tým, čo nie je. Lebo báť sa Boha v konečnom dôsledku znamená báť sa hrešiť. A bojím sa hrešiť nie preto, že sa bojím Božieho trestu. Ale preto, že sa bojím zarmútiť jeho srdce.
Pane, pomôž nám byť lepšími žiakmi v tvojej škole!
