Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta vinu a v ktorého duchu niet podvodu. Kým som mlčal, chradli moje kosti a celý deň som nariekal. Veď dňom a nocou doliehala na mňa tvoja ruka. Moja životná sila vysychala ako v letnej páľave. Vyznal som ti svoj hriech a nezatajil svoju vinu.
Žalm 32:2–5a
Blahoslavený človek, … v ktorého duchu niet podvodu. Niet klamu, falše, ľsti či pretvárky. O čom to Dávid hovorí? V pozadí tohto kajúceho žalmu stojí jeho cudzoložstvo, ktorého sa dopustil s Batšebou. Následne sa Dávid zachoval podľa rady známeho českého sexuológa, ktorý v takom prípade radí: Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať. Aj Dávid zatĺkal svoju vinu. Pred Bohom, pred ľuďmi, pred sebou. Jeho duch bol plný klamu a pretvárky. Myslel si, že keď vinu zatají, tak sa mu „prepečie“. Že keď hlas svojho svedomia umlčí, všetko bude zasa v poriadku.
Ale nebolo. To len klamal sám seba. Ak hovoríme, že sme bez hriechu, klameme sami seba a nieto v nás pravdy (Jn 1:8). Jeho stratégia mlčania a tajenia sa obrátila proti nemu: Kým som mlčal, chradli moje kosti a celý deň som nariekal. Dávidova duchovná mizéria sa odrazila aj na jeho telesnom a duševnom stave. Jeho dni boli naplnené stonaním. Vyprchala z neho všetka chuť do života: Moja životná sila vysychala ako v letnej páľave.
Teraz, pri pohľade dozadu už vie, kto stál za jeho trápením: Veď dňom a nocou doliehala na mňa tvoja ruka. Ako dobre! Veď nič horšie by sa Dávidovi nemohlo stať ako to, keby ho Boh nechal tak. Keby ho nechal samého aj s jeho hriechom a previnením. Napospas jeho sebaklamu, pretvárke, výčitkám svedomia. Ale Boh neurobí to, že by nechal na pokoji svoje dieťa, ktoré sa previní.
Nenechal ani Dávida. Dávid síce mlčal, jeho spoločenstvo s Bohom bolo hlboko narušené jeho hriechom. Ale ani hriech nemôže zničiť náš vzťah s Bohom. Preto keď Dávid mlčal, Boh nemlčal. Jeho doliehajúca ruka na Dávida bola jeho rečou k Dávidovi. A to dňom a nocou… Ani noci neprinášali Dávidovi úľavu. Úľavu mu prinieslo až jeho vyznanie: Vyznal som ti svoj hriech a nezatajil svoju vinu. K tomu ho chcel Boh priviesť. Aj za cenu tvrdej kázne: Lebo koho Pán miluje, toho prísne vychováva a trestá každého, koho prijíma za syna (Heb 12:6).
Pane, ďakujeme, že sa nás nevzdávaš ani v našich zlyhaniach a pádoch!
